Ak raz žiaci budú mať pred sebou fotku súčasného slovenského predsedu vládu, nie je vylúčené, že to bude tá, na ktorej si s Putinom podáva ruky ako jeden z mála predstaviteľov západného sveta. Budúci historici možno budú analyzovať, či išlo o obhajobu národno-štátnych záujmov, alebo o nebezpečné hazardovanie s bezpečnostným ukotvením krajiny.
2. Vražda Kuciaka a masové protesty
Chladnokrvná vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018 otriasla samotnými základmi štátu. V učebniciach dejepisu môže byť toto obdobie vykreslené ako moment hlbokej morálnej a politickej krízy, ktorá prebudila občiansku spoločnosť.
Masové protesty, ktoré po vražde vypukli, prekonali svojím rozsahom a energiou všetko od Nežnej revolúcie v novembri ’89. Tlak verejnosti bol napokon taký neúnosný, že Robert Fico musel podať demisiu a opustiť úrad vlády. Napriek tomu sa však vrátil.
3. Päťnásobný víťaz volieb
S piatimi víťazstvami v parlamentných voľbách sa stal Robert Fico bezkonkurenčne najdominantnejšou postavou modernej slovenskej scény a najúspešnejším ponovembrovým politikom. Architekt slovenskej ľavice, proeurópsky sociálny demokrat, ale aj rázny nacionalista a oportunista, ktorý dokázal prežiť vlastnú politickú smrť a zakaždým vstať z popola.
Fico dokázal formovať slovenskú realitu viac než dve desaťročia, čím prekonal všetkých svojich historických rivalov vrátane Vladimíra Mečiara či Mikuláša Dzurindu. Či už ho budú dejiny hodnotiť kriticky alebo s uznaním, jeho historická stopa je nezmazateľná.
4. Atentát
Atentát na predsedu vlády, ku ktorému došlo 15. mája 2024 v Handlovej, je udalosťou, ktorá nemá v moderných slovenských dejinách obdobu. Aj v dávnejšej minulosti k podobným incidentom dochádzalo iba zriedka. Streľbu atentátnika prežil československý premiér Karel Kramář v roku 1919, o štyri roky neskôr útočník zastrelil ministra financií Aloisa Rašína.
Atentát na predsedu vlády Fica v Handlovej šokoval domáce publikum a okamžite rezonoval v správach po celom svete. Robert Fico útok prežil. Spoločnosť, ktorej neodmysliteľnou súčasťou sú v 20. rokoch 21. storočia sociálne siete, zostala polarizovaná a rozhádaná.
5. Zavedenie eura a vstup do Schengenu
Napriek neskoršej kritickej rétorike voči Bruselu sa Robert Fico do učebníc zapíše aj ako premiér, ktorý dotiahol integráciu Slovenska do úplného jadra Európskej únie. Práve počas jeho prvej vlády krajina v roku 2007 vstúpila do schengenského priestoru, čo Slovákom prinieslo vytúženú slobodu cestovania bez hraníc.
O dva roky neskôr, 1. januára 2009, Slovensko úspešne zaviedlo spoločnú európsku menu euro. Euro a Schengen zostanú vnímané ako najhmatateľnejšie úspechy Ficovej éry, ktoré zásadne zmenili každodenný život občanov.