54. deň: Teheránom zneli sirény. Izrael čaká na zelenú od USA, aby Irán vrátil do „doby kamennej“. Trump: Prímerie sa predĺži

Podľa zdrojov CNN však Trump plánuje dať Iráncom obmedzený časový rámec na predloženie jednotného návrhu, ktorý by posunul diplomatické rokovania dopredu.   Čítajte viac 53. deň: Iránske revolučné gardy zaútočili na obchodnú loď v Hormuzskom prielive
23:47 Desaťdňové prímerie medzi Libanonom a Izraelom, ktoré malo pôvodne vypršať v nedeľu SELČ, sa predĺži o ďalšie tri týždne. Oznámil to americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social po druhom kole mierových rokovaní predstaviteľov oboch krajín, ktoré sa dnes konalo v Oválnej pracovni vo Washingtone.
Podľa agentúry AFP potom zdôraznil, že je vysoká šanca, že sa dosiahne mier ešte v tomto roku. Útoky medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh medzitým pokračovali aj dnes.
**23:35 Libanonské militantné hnutie Hizballáh vo štvrtok oznámilo, že vypálilo rakety na sever Izraela. Reagovalo tak na údajné „porušenie“ prímeria Tel Avivom, zatiaľ čo sa pripravuje stretnutie libanonského a izraelského veľvyslanca v americkej metropole Washington. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Na obranu Libanonu a jeho obyvateľov a v reakcii na porušenie prímeria izraelským nepriateľom a jeho útok na mesto Yater v južnom Libanone“ Hizballáh „zaútočil raketovou salvou na obec Štula“, uviedlo v stanovisku hnutie podporované Iránom.
Izraelská armáda informovala, že „identifikovala a zachytila niekoľko rakiet, ktoré prileteli z Libanonu na izraelské územie“.
Prímerie medzi Izraelom a Libanonom platí od 16. apríla a vypršať by podľa dohody malo v nedeľu.
23:18 Prezident Masúd Pezeškján, ktorý je aj kardiochirurgom, sa priamo podieľa na starostlivosti o ajtolláha.
Čítajte viac Američania priniesli nové informácie o stave ajatolláha: čaká ho plastika
23:05 Pápež Lev XIV. počas spiatočnej cesty z návštevy afrických krajín odsúdil zabíjanie v Iráne, ku ktorému došlo počas januárových protivládnych demonštrácií. Odsúdil tiež smrť mnohých civilistov vo vojne medzi Spojených štátov a Izraela proti Iránu.
„Odsudzujem všetky nespravodlivé činy. Odsudzujem zabíjanie ľudí,“ povedal pápež. „Keď režim, keď krajina prijíma rozhodnutia, ktoré nespravodlivo berú život iným ľuďom, potom je to samozrejme niečo, čo treba odsúdiť,“ zdôraznil vo vyhlásení počas letu do Ríma.
Chmelár v ta3 o referende aj pápežovi a Trumpovi
Zdroj: ta3

Trump minulý týždeň opakovane slovne zaútočil na Leva XIV. pre jeho výzvy na mier na Blízkom východe. Americký prezident mu vyčítal, že si nerobí dobre svoju prácu a v zahraničnej politike je úplne „otrasný“. Pápežom sa údajne stal iba preto, že si kardináli v konkláve povedali, že zvolenie pápeža z USA bude najlepší spôsob, ako vychádzať s Trumpom. „Mohol by niekto, prosím, povedať pápežovi Levovi, že Irán za posledné dva mesiace zabil najmenej 42 000 nevinných, úplne neozbrojených demonštrantov,“ napísal Trump v jednom z kritických príspevkov.
Čítajte viac Trump sa háda s pápežom, ale väčšina Ameriky mu už neverí. Prehrá voľby?
Lev vo štvrtok Trumpove vyjadrenia priamo nespomenul, ale zdôraznil, že ako hlava cirkvi nemôže podporovať vojnu. „Vytvorilo to situáciu, ktorá je stále chaotická a navyše je tu obyvateľstvo Iránu, nevinní ľudia, ktorí kvôli tejto vojne trpia,“ povedal.
22:31 Americká lietadlová loď USS George H. W. Bush priplávala do oblasti Blízkeho východu.
Čítajte viac Chystá Trump niečo? Na Blízky východ dorazila už tretia americká lietadlová loď
20:51 Izraelský dronový útok zabil troch ľudí blízko obce Šúkín v juholibanonskom regióne Nabatíja, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na libanonské ministerstvo zdravotníctva. Izraelská armáda tvrdí, že zabila dvoch členov militantného hnutia Hizballáh v dedine Ajnátá v regióne Bint Džbajl. Podľa agentúry Reuters zatiaľ nie je jasné, či spolu údery súvisia. Útoky prišli napriek desaťdňovému prímeriu, upozorňujú agentúry.
Izraelský dronový útok zasiahol vozidlo na ceste vedúcej z mesta Šúkín, približne 30 kilometrov od hraníc s Izraelom. Druhý útok sa odohral v obci Játar v južnom regióne Bint Džbajl, kde zranil dvoch občanov vrátane dieťaťa.
Izraelské sily podnikli ďalšie útoky na Libanon len niekoľko hodín pred druhým kolom mierových rokovaní medzi oboma znepriatelenými krajinami, ktoré má v nasledujúcich hodinách začať vo Washingtone.
Izraelská armáda medzitým uviedla, že zabila dvoch členov Hizballáhu v obci Ajnátá po tom, čo sa vraj ozbrojenci priblížili k jej jednotkám, čo podľa armády predstavovalo „bezprostrednú hrozbu“.
20:05 V Teheráne bola dnes večer aktivovaná protivzdušná obrana, v niektorých častiach mesta zasahovala proti bližšie neurčeným nepriateľským cieľom, píše iránska agentúra Mehr. Agentúra zverejnila na platforme telegram video, ktoré podľa nej zachytáva explózie nad mestom. O aktivácii protivzdušnej obrany informuje aj iránsky spravodajský server Núr News.
Podľa agentúry AFP sa jedná o prvý podobný incident od začiatku súčasného prímeria, na ktorom sa zhodli Spojené štáty a USA pred dvoma týždňami. Nemenovaný izraelský bezpečnostný činiteľ servera The Times of Israel povedal, že Izrael na Irán neútočí.
Začiatkom tohto týždňa panovali nejasnosti o tom, kedy presne vyprší štrnásťdňové prímerie, ktoré sprostredkoval Pakistan. Podľa Teheránu to malo byť v noci na stredu, podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa až v noci na dnešok. Ešte v utorok však Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že na žiadosť Islamabadu predlžuje prímerie s Iránom do tej doby, než Teherán predloží jednotný mierový návrh a budú dokončené rokovania. Mierové rozhovory, ktorých prvé kolo skončilo predminulý víkend neúspešne, zatiaľ obnovené neboli.
Útoky na Irán zasiahli aj historické pamiatky
V Teheráne a Isfaháne historické pamiatky odrážajú dôsledky nedávnych útokov na Irán, pričom medzi poškodenými miestami sú aj teheránsky palác Golestan, zapísaný na zozname UNESCO, a komplex Sa’dabad. / Zdroj: Reuters

Podľa agentúry AFP sa jedná o prvý podobný incident od začiatku súčasného prímeria, na ktorom sa zhodli Spojené štáty a USA pred dvoma týždňami.
19:02 Izrael je pripravený pokračovať vo vojne proti Iránu s cieľom „vrátiť ho do doby kamennej“, čaká len na zelenú od Spojených štátov. Uviedol to vo štvrtok izraelský minister obrany Jisrael Kac, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
„Izraelská armáda je pripravená defenzívne aj ofenzívne a ciele boli označené. Čakáme na zelenú od Spojených štátov, v prvom rade na dokončenie eliminácie dynastie Chameneíovcov… a navyše na návrat Iránu do doby temna a doby kamennej zničením kľúčových energetických a elektrických zariadení a demontážou jeho národnej ekonomickej infraštruktúry,“ vyhlásil Kac.
Vo vojne medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom platí prímerie od 8. apríla. Krátko pred jeho vypršaním americký prezident Donald Trump oznámil, že USA predlžujú prímerie na neurčito, aby vytvorili priestor pre pokračovanie mierových rokovaní.
15:25 Prezident USA Donald Trump nariadil americkému vojenskému námorníctvu zničiť lode, ktoré v Hormuzskom prielive kladú míny. Americké mínolovky zároveň podľa jeho slov v súčasnosti „čistia“ túto strategickú úžinu. „Nariadil som námorným silám Spojených štátov, aby strieľali a zničili každú loď, nech je akokoľvek malá (Ich vojenské lode sú VŠETKY, 159 z nich, na dne mora!), ktorá kladie míny do vôd Hormuzského prielivu. Netreba váhať. Navyše, naše ‚mínolovky‘ práve teraz čistia prieliv. Týmto nariaďujem, aby táto činnosť pokračovala, ale na trojnásobenej úrovni,“ napísal na sociálnej sieti Truth Social.
Trump už 12. apríla oznámil, že nariadil americkému námorníctvu, aby „vyhľadalo a zadržalo každé plavidlo v medzinárodných vodách, ktoré zaplatilo tranzitný poplatok Iránu“ pri prechode prielivom. Niekoľko dní predtým však samotný Trump navrhol, že USA a Irán by mohli zriadiť spoločný podnik na vyberanie mýta v prielive. (TASR)
Vyjadrenie republikánskeho prezidenta nasleduje nedlho po tom, ako americké ministerstvo obrany označilo za nepravdivú správu denníka The Washington Post (WP), podľa ktorej Pentagon odhaduje, že odmínovanie Hormuzského prielivu potrvá pol roka. Podľa WP šesťmesačný odhad zaznel na briefingu za zatvorenými dverami výboru americkej Snemovne reprezentantov pre ozbrojené sily.
15:10 Ozbrojené sily USA sa dnes zmocnili ďalšieho tankera spojeného s pašovaním iránskej ropy, píše agentúra AP s odkazom na ministerstvo obrany. Deje sa tak deň po tom, čo sa iránske revolučné gardy zmocnili dvoch nákladných lodí v Hormuzskom prielive.
Americké ministerstvo obrany zverejnilo video zachytávajúce amerických vojakov na palube ropného tankera Majestic X plaviaceho pod guinejskou vlajkou, ktorý bol zadržaný v Indickom oceáne. „Budeme pokračovať v globálnom námornom dohľade s cieľom narušiť nelegálne siete a zadržať plavidlá poskytujúce hmotnú podporu Iránu, nech operujú kdekoľvek,“ uviedol Pentagón.
Údaje o sledovaní lodí ukázali, že sa tanker Majestic X nachádzal v Indickom oceáne medzi Srí Lankou a Indonéziou, približne na rovnakom mieste ako ropný tanker Tifani, ktorý sily USA obsadili skôr. Plavidlo mierilo do Číny.

Overnight, U.S. forces carried out a maritime interdiction and right-of-visit boarding of the sanctioned stateless vessel M/T Majestic X transporting oil from Iran, in the Indian Ocean within the INDOPACOM area of responsibility.
We will continue global maritime enforcement to… pic.twitter.com/SWF6Jt9Ci4

— Department of War (@DeptofWar)
April 23, 2026
Irán na správu o obsadení Majestic X doteraz nereagoval. Loď sa pôvodne volala Phonix a od roku 2024 bola na sankčnom zozname amerického ministerstva financií kvôli pašovaniu iránskej ropy napriek americkým sankciám voči Iránu.
13:40 Európske štáty by mali vo vzťahu k Iránu prestať s politikou appeasementu (ustupovania) a mali by podporiť iránsky ľud, aby sám dokázal režim v Teheráne zvrhnúť. Na tlačovej konferencii v Berlíne to dnes povedal Rezá Pahlaví, syn posledného iránskeho šacha zvrhnutého v roku 1979. Pahlaví je jednou z najvýraznejších postáv iránskeho exilu. V Berlíne sa dnes konali demonštrácie na jeho podporu, ale aj proti nemu.
Pahlaví na tlačovej konferencii kritizoval medzinárodné spoločenstvo. Sústreďuje sa podľa neho na vojnu, ktorú s Iránom vedú Spojené štáty a Izrael, a len sa prizerá vojne, ktorú vedie iránsky režim proti vlastnému ľudu. „Európske vlády musia prestať s politikou appeasementu voči (iránskemu) režimu,“ dodal.
Termín označujúci ustupovanie či zmierovanie sa používa okrem iného aj pre postup voči nacistickému Nemecku v septembri 1938, keď muselo Československo po takzvanej Mníchovskej dohode odstúpiť Berlínu časť svojho pohraničia. „Vy v Nemecku poznáte cenu appeasementu,“ povedal Pahlaví. Podľa neho je veľkou chybou myslieť si, že súčasný režim v Teheráne je možné iba reformovať. Prítomných novinárov vyzval, aby sa o dianie v Iráne viac zaujímali, predovšetkým o osud politických väzňov.
Šesťdesiatpäťročný Pahlaví hovoril na tlačovej konferencii aj o tom, že by rád po páde teokratického režimu v Iráne vytvoril prechodnú vládu, ktorá by krajinu priviedla k demokratickým voľbám. Slobodný a demokratický Irán by podľa neho nebol hrozbou. „Naopak, bol by stabilizačnou kotvou pre celý región,“ dodal. Krajina by sa po páde režimu mulláhov podľa neho zbavila jadrového programu a prestala financovať teroristov v zahraničí.
**11:05 Úplné odmínovanie Hormuzského prielivu by mohlo trvať šesť mesiacov, povedal predstaviteľ amerického ministerstva obrany výboru pre ozbrojené služby Snemovne reprezentantov. Takáto operácia sa pravdepodobne nezačne skôr, ako sa skončí vojna Spojených štátov s Iránom, informuje o tom denník The Washington Post (WP).
Traja predstavitelia pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že podľa Pentagonu mohol Irán v Hormuzskom prielive a jeho okolí rozmiestniť 20 alebo viac mín. Niektoré z nich sú ovládané na diaľku pomocou GPS, čo americkým silám sťažuje ich odhalenie.
Irán podľa stanice CNN začal s rozmiestňovaním mín v strategickom prielive v marci, keď USA a Izrael pokračovali v útokoch na islamskú republiku. Americký prezident Donald Trump pohrozil Teheránu, že ak z prielivu neodstráni míny, bude znášať následky „na dosiaľ nevídanej úrovni“.
Pentagon následne poukázal na snahu zaútočiť na iránske plavidlá, ktoré by mohli rozmiestňovať míny. Minister obrany Pete Hegseth na sociálnych sieťach uviedol, že americké sily ničia tieto lode s „nemilosrdnou presnosťou“. USA podľa jeho slov nedovolia „teroristom“ blokovať Hormuzský prieliv.
Iránske komandá vtrhli na paluby neposlušných lodí v Hormuzskom prielive
Hormuzský prieliv je uzavretý, plavbu blokujú aj Irán, aj USA. Kto to nerešpektuje, dopadne tak, ako ukazuje video iránskej televízie. / Zdroj: Reuters

Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí poprel, že by umiestňovali míny do strategických vôd. Denník The New York Times s odvolaním sa na amerických predstaviteľov tento mesiac informoval, že sa zdá, že Irán nedokáže nájsť všetky míny, ktoré rozmiestnil.
10:50 Izraelská armáda zadržala a vrátila do krajiny desiatky izraelských civilistov, ktorí v stredu na krátky čas prekročili hranice so Sýriou. Podľa izraelských médií išlo o aktivistov z organizácie izraelských osadníkov. Armáda tvrdí, že približne 40 ľudí sa zhromaždilo neďaleko severnej hranice Izraela a následne vstúpili na územie Sýrie.
Čítajte viac Izraelskí osadníci vtrhli do Sýrie a žiadali osady. Zasiahla armáda
6:25 Druhé kolo rozhovorov medzi USA a Iránom by sa mohlo konať už čoskoro – možno už tento piatok. Informoval o tom denník New York Post (NYP), ktorému to oznámili pakistanské zdroje a naznačil americký prezident Donald Trump. Ten zatiaľ nestanovil časový limit predĺženia prímeria s Iránom, uviedol Biely dom. Potvrdil tak skoršiu informáciu agentúry Reuters. Podľa zdrojov CNN však Trump plánuje dať Iráncom obmedzený časový rámec na predloženie jednotného návrhu, ktorý by posunul diplomatické rokovania dopredu.
Zdroje v pakistanskom Islamabade označili svoje sprostredkovateľské snahy s Teheránom za pozitívne a uviedli, že sa vďaka nim obnovila možnosť ďalších mierových rozhovorov počas nasledujúcich „36 až 72 hodín“.
Na otázku denníka NYP Donald Trump odpovedal textovou správou: „Je to možné! Prezident DJT.“ Informácia prichádza deň po tom, ako americký prezident oznámil, že predĺži súčasné prímerie s Iránom, kým jeho rozdelené vedenie nepríde s „jednotným návrhom“.
„Prezident nestanovil žiadny časový limit, dokedy má dostať iránsky návrh,“ povedala v stredu večer SELČ podľa agentúr hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Dodala, že konečný harmonogram určí šéf Bieleho domu.
Trumpova administratíva podľa zdrojov CNN nechce, aby predĺžené prímerie trvalo donekonečna, a nechce dávať Iránu príležitosť naťahovať rokovania. Trumpovi najbližší poradcovia sa podľa stanice domnievajú, že vo vnútri iránskeho vedenia panujú rozpory a že Iránci nie sú jednotní ohľadom svojho postoja tak, aby vyjednávači mohli uzavrieť dohodu.
Trump v utorok zároveň uviedol, že bude pokračovať americká blokáda iránskych prístavov. Prímerie malo podľa Teheránu vypršať v stredu o 01:00 SELČ, podľa Trumpa v noci na štvrtok SELČ.
Pakistan počas nasledujúcich hodín pokračoval v diplomacii s Iránom. „Aj napriek zostrenej rétorike prímerie naďalej platí, čo naznačuje pozitívny zámer na oboch stranách,“ uviedol pakistanský zdroj citovaný denníkom NYP. „Zo žiadnej strany nedochádza k vojenskej eskalácii,“ dodal s tým, že Pakistan zostáva kľúčovým sprostredkovateľom rozhovorov.
Izrael a USA začali 28. februára vzdušné údery na Irán, ktorý v odvete okrem iného od marca blokuje Hormuzský prieliv, ktorým bežne prechádza približne pätina svetových zásob ropy a zhruba tretina skvapalneného zemného plynu.
Zástupcovia Iránu a USA 8. apríla uzavreli prímerie a nasledujúci víkend viedli mierové rozhovory, tie však nepriniesli žiadny výsledok a Trump v dôsledku toho oznámil blokádu iránskych prístavov. Teherán minulý piatok prieliv otvoril, necelý deň potom ho však opäť uzavrel, a to práve kvôli blokáde, ktorú označuje za porušenie prímeria.