55. deň: Obnova vzťahov s Iránom potrvá veky vekov, znie z Arábie. Pat vyháňa ceny ropy do výšin

Prezident USA zároveň oznámil, že prímerie medzi Izraelom a Libanonom sa predĺži o tri týždne.   Čítajte viac 54. deň: Teheránom zneli sirény. Izrael čaká na zelenú od USA, aby Irán vrátil do „doby kamennej“. Trump: Prímerie sa predĺži

22:21 Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v piatok krátko pred polnocou miestneho času pricestoval do pakistanskej metropoly Islamabad. Nie je však zatiaľ jasné, či sa počas víkendu stretne aj s americkou delegáciou.

Arákčí by mal podľa vyhlásenia pakistanského ministerstva zahraničných vecí rokovať „s vedením Pakistanu o najnovšom vývoji v regióne, ako aj o prebiehajúcom úsilí o regionálny mier a stabilitu“. Minister predtým na sociálnej sieti X napísal, že účelom návštevy je koordinácia s partnermi v bilaterálnych záležitostiach.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová medzitým potvrdila, že americká delegácia tvorená vyslancami prezidenta Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom by mala odletieť z USA do Pakistanu v sobotu ráno amerického času. Či sa dve delegácie stretnú, je nejasné.

Nemenovaný zdroj z prostredia pakistanskej vlády predtým uviedol, že logistický a bezpečnostný tím Spojených štátov sa už nachádza v Islamabade s cieľom viesť druhé kolo rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom.

Americký prezident Donald Trump v utorok predĺžil dvojtýždňové prímerie vo vojne s Iránom tesne pred jeho vypršaním. Cieľom bolo podľa neho poskytnúť Teheránu viac času na predloženie jednotného návrhu na rokovania.

Denník The New York Times už v stredu s odvolaním sa na anonymné pakistanské zdroje a na vyjadrenie samotného Trumpa uviedol, že sa druhé kolo americko-iránskych rokovaní mohlo uskutočniť počas najbližších troch dní. (afp, ap, tasr)

21:15 Americký prezident Donald Trump plánuje na rokovania do Pakistanu s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím vyslať vyjednávačov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera. V piatok o tom s odvolaním na dva zdroje z americkej vlády informovala televízia CNN.

Odchod šéfa iránskej diplomacie do Pakistanu v piatok popoludní potvrdil štátne médiá. Viceprezident USA. J. D. Vance sa zatiaľ zúčastniť na rokovaniach neplánuje, keďže prítomný nebude ani predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf. Toho považuje americká strana za šéfa delegácie a teda Vanceovho náprotivka. Viceprezident však bude pripravený vycestovať do Islamabadu, ak rokovania pokročia. Členovia jeho tímu budú v Pakistane a budú súčasťou rozhovorov.

Americký prezident Donald Trump v utorok predĺžil dvojtýždňové prímerie vo vojne s Iránom tesne pred jeho vypršaním. Cieľom bolo podľa neho poskytnúť Teheránu viac času na predloženie jednotného návrhu na rokovania. (cnn.com, tasr)

19:59 Okrem dvoch mínoloviek je Taliansko pripravené vyslať v rámci prípadnej misie na vyčistenie Hormuzského prielivu po konci vojny aj jednu fregatu. Informáciu priniesla v piatok agentúra ANSA s odvolaním sa na oboznámené zdroje.

Fregata podľa zdrojov momentálne kotví v talianskom prístave a je k dispozícii na nasadenie v prípade potenciálnej odmínovacej operácie v Hormuzskom prielive spoločne s dvoma mínolovkami a eskortnou a logistickou jednotkou.

Na nasadenie je podľa zdrojov potrebné splniť tri podmienky – uzavreté prímerie vo vojne na Blízkom východe, udelený medzinárodný mandát a schválenie talianskym parlamentom.

Veliteľ talianskeho vojenského námorníctva admirál Giuseppe Berutti Bergotto v stredu vyhlásil, že Taliansko plánuje po ukončení vojny medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom poslať štyri lode na pomoc s odmínovaním Hormuzského prielivu.

„Rozvážne plánovanie, ktoré zaviedol náčelník štábu, počíta so skupinou dvoch mínoloviek s eskortnou jednotkou a logistickou jednotkou, čo nám umožní predĺžiť obdobie nasadenia,“ uviedol v stredu Bergotto.

„Celkovo štyri lode. Samozrejme, nepôjdeme tam sami. Pôjdeme ako súčasť medzinárodnej koalície, aj iné krajiny pošlú mínolovky. V Európe sú to Francúzsko, Spojené kráľovstvo a spoločná skupina Holandska a Belgicka,“ dodal. (ansa, tasr)

16:35 Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí dnes priletí do Islamabadu, neskôr zavíta do Maskatu a Moskvy, píše agentúra AFP. Účelom cesty je viesť bilaterálne konzultácie, prerokovať aktuálny vývoj v regióne a zhodnotiť situáciu týkajúcu sa americko-izraelskej vojny proti Iránu, uviedla iránska štátna agentúra IRNA. Pakistan sprostredkoval súčasné prímerie a hostil prvé, neúspešné, kolo mierových rozhovorov medzi Teheránom a Washingtonom.

Pakistan sa snaží rozhovory obnoviť. V pondelok sa očakával prílet amerického viceprezidenta J. D. Vance, ktorý viedol americkú delegáciu pri prvom kole rozhovorov. Teherán však odmietol vyslať svoju delegáciu kvôli pokračujúcej americkej blokáde iránskych prístavov a Vance do Pakistanu neodletel.

V tejto chvíli nie sú v Islamabade žiadni vysoko postavení americkí vyjednávači a podľa AFP nie je jasné, či sa Arakčí a ním vedená delegácia s nejakými počas návštevy stretne. Biely dom na otázku agentúry AP, či vyšle vyjednávačov, ktorí by sa teraz s Arakčím stretli, neodpovedal.

16:05 Obnovenie dôvery medzi Spojenými arabskými emirátmi (SAE) a Iránom potrvá „veky vekov“, uviedol v piatok poradca prezidenta SAE Anwar Karkáš. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Nemôžete byť napadnutí 2800 raketami a dronmi a potom hovoriť o dôvere. To bude trvať veky vekov,“ uviedol Karkáš na medzinárodnej konferencii World Policy Conference vo francúzskom meste Chantilly.

Iránske útoky cielili podľa jeho slov v 89 percentách prípadov na „civilistov, civilnú infraštruktúru a energetickú infraštruktúru“. „Teherán hovoril arabským krajinám Perzského zálivu, že ‚podľa mojich výpočtov nie ste dôležití’ a myslím si, že to tak bude ešte veľmi dlho,“ pokračoval.

„Región – Spojené arabské emiráty a ďalšie krajiny – bude Irán vnímať ako strategickú hrozbu,“ dodal. Karkáš ešte začiatkom marca vyhlásil, že v dôsledku iránskych útokov porastie vplyv Izraela v oblasti.

Americko-izraelské útoky na Irán vyvolali konflikt naprieč celým Blízkym východom, pričom Irán útočil aj na ciele na územiach spojencov USA v regióne. Začiatkom marca sa strany dohodli na prímerí, ktoré naďalej dodržujú.

15:33 Ceny ropy v piatok pokračovali v raste a akciové trhy sa dostali pod tlak, keďže investori reagovali na stagnáciu rokovaní o ukončení krízy na Blízkom východe. Irán naďalej drží uzavretý Hormuzský prieliv a Spojené štáty udržiavajú blokádu jeho prístavov.

Ropa za posledný týždeň posilnila približne o pätinu, pričom hlavné kontrakty v piatok pridali viac ako jedno percento po predchádzajúcom trojpercentnom raste. Kľúčová dopravná tepna, cez ktorú prechádza asi pätina svetových dodávok ropy a plynu, tak zostáva zdrojom globálnej neistoty.

Akciové trhy reagovali rozdielne. V Ázii klesli burzy v Šanghaji, Sydney, Soule, Singapure, Bombaji, Bangkoku, Manile, Wellingtone a Jakarte, zatiaľ čo Tokio, Hongkong a výrazne aj Tchaj-pej rástli, pričom technologický gigant TSMC dosiahol rekordné hodnoty.

V Európe sa burzy v Londýne, Frankfurte a Paríži oslabili. Wall Street uzavrela predchádzajúce obchodovanie poklesom, čo prispelo k opatrnej nálade investorov.

Trhy zároveň sledujú blížiacu sa výsledkovú sezónu technologických gigantov ako Alphabet, Meta, Microsoft, Amazon a Apple, ktorá môže výrazne ovplyvniť ďalší vývoj.

„Trhová dôvera sa posúva do opatrnejšej fázy, keďže rokovania neprinášajú pokrok a výhľad zostáva nejasný,“ uviedol analytik Julian Pineda. Napätie zvyšujú aj vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý zdôraznil, že USA majú dostatok času na vyjednávanie, zatiaľ čo Irán čelí rastúcemu tlaku.

Referenčná severomorská ropa Brent zdražela o 1,1 percenta na 106,17 USD za barel.

14:41 Izraelská armáda nariadila evakuáciu mesta Dajr Aamis, ktoré leží severne od izraelskej bezpečnostnej zóny v južnom Libanone, teda v oblasti pri hraniciach, do ktorej je obmedzený vstup civilistov a kde Izrael varuje pred možnými vojenskými zásahmi s cieľom zabrániť útokom na svoje územie. Podľa serveru The Times of Israel (TOI) svoj postup Izrael odôvodnil tým, že z regiónu boli odpálené rakety a že tu podľa neho pôsobí proiránske hnutie Hizballáh.

14:11 Indonézsky príslušník mierových jednotiek OSN, desiatnik Rico Pramudia, dnes zomrel na následky zranení, ktoré utrpel pri explózii 29. marca na juhu Libanonu. Uviedli to vo svojom vyhlásení jednotky UNIFIL. Podľa agentúry Reuters sa jedná už o šiesteho člena mierovej misie OSN, ktorý zomrel od začiatku vojny na Blízkom východe. Predbežné vyšetrovanie OSN zistilo, že vojak bol zrejme zabitý izraelským tankovým granátom, oznámila agentúra AFP.

Vojna na Blízkom východe začala 28. februára údermi USA a Izraela na Irán. V reakcii na americko-izraelské útoky zaútočilo 2. marca proiránske libanonské hnutie Hizballáh na Izrael. V odvete zahájil Tel Aviv letecké údery na Libanon a 16. marca aj pozemnú operáciu na juhu krajiny.

„UNIFIL vyjadruje svoju najhlbšiu sústrasť rodine a priateľom desiatnika Pramudii, ako aj indonézskej armáde a vláde a obyvateľom Indonézie v súvislosti s touto tragickou a nenahraditeľnou stratou,“ uviedli mierové jednotky OSN v Libanone. Vo vyhlásení tiež opäť vyzvali všetky strany konfliktu, aby dodržiavali medzinárodné právo a zaistili bezpečnosť pracovníkov a majetku OSN. „Úmyselné útoky na mierové sily predstavujú závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva a môžu byť považované za vojnové zločiny,“ dodali UNIFIL.

13:20 Kuvajtská armáda oznámila, že drony prichádzajúce smerom zo susedného Iraku zasiahli pohraničné stanovištia na severnej hranici, pričom došlo k škodám.

„Dnes ráno boli dva severné hraničné posty Kuvajtom terčom zločinného aktu agresiu, pri ktorom boli použité dva drony naložené výbušninami, riadené optickými káblami a pochádzajúce z Irackej republiky, čo spôsobilo materiálne škody,…ale žiadne obete na životoch,“ uviedla armáda v príspevku na sociálnej sieti X.

Proiránske ozbrojené skupiny sa po začiatku vojny na Blízkom východe opakovane prihlásili k útokom na „nepriateľské základne“ v Iraku a širšom regióne. Po začiatku prímeria Spojenými štátmi a Iránom oznámili zastavenie svojich akcií.

Krajiny v Perzskom zálive si v uplynulom období predvolali irackých zástupcov na protest proti útokom týchto skupín.

12:57 Medzinárodné lety na teheránskom letisku Imáma Chomejního sa obnovia v sobotu, informovala iránska tlačová agentúra ISNA, niekoľko dní po tom, ako Irán opäť otvoril svoj vzdušný priestor.

Ako prvé obnovia linky do Istanbulu a Maskatu, uvádza sa v oznámení. Iránske letiská pozastavili svoju prevádzku na začiatku vojny na Blízkom východe, ktorú rozpútali Spojené štáty a Izrael 28. februára. Úrad civilného letectva po uzavretí prímeria uviedol, že bude postupne otvárať iránsky vzdušný priestor.

V nedeľu 19. apríla avizoval, že v pondelok obnoví lety aj z medzinárodného letiska v Mašhade na severovýchode krajiny. V piatok odtiaľ odleteli najmenej dve medzinárodné linky, a to do Turecka a Ománu.

12:18 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívi v piatok Saudskú Arábiu, kde bude rokovať s korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Pre agentúru AFP to potvrdil vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ, píše TASR.

Zelenskému sa podarilo prehĺbiť vzťahy s viacerými štátmi Perzského zálivu uprostred americko-izraelského konfliktu s Iránom a uzavrel viacero obranných dohôd – aj s Rijádom – zameraných na odovzdanie skúseností Kyjeva v oblasti zostreľovania dronov, ktoré Ukrajina nadobudla počas viac ako štyri roky trvajúcej vojny s Ruskom.

Kyjev taktiež vyslal desiatky svojich vojenských špecialistov a prostriedkov na zachytávanie dronov do viacerých krajín regiónu, kde boli nasadené na zostreľovanie prilietajúcich dronov z Iránu.

Počas marcovej návštevy Saudskej Arábie Zelenskyj povedal, že obe strany „dosiahli dôležitú dohodu“ v oblasti protivzdušnej obrany. Dohoda predpokladá desaťročnú spoluprácu v oblasti obrany, vrátane zriadenia spoločných výrobných liniek, spresnil Zelenskyj po poslednej návšteve.

11:27 Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že je v záujme všetkých, aby sa na Blízky východ vrátila stabilita, keďže vojna medzi Iránom a Izraelom otriasa globálnou ekonomikou. Európa podľa neho musí urobiť viac.

„Je v záujme všetkých, aby sa stabilita čo najskôr vrátila a aby sa svetové ekonomiky upokojili,“ vyhlásil pred príchodom na druhý deň neformálneho zasadnutia Európskej rady, ktoré sa koná v Nikózii.

Predstavitelia krajín EÚ neskôr absolvujú obed s lídrami Egypta, Jordánska, Libanonu a Sýrie a s generálnym tajomníkom Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC) Džásimom Muhammadom al-Budajwím.

Zmienený obed bude podľa Macrona príležitosť na koordináciu so Sýriou, Jordánskom a ďalšími. „Sú ovplyvnení situáciou v regióne,“ povedal.

Cyperský prezident Nikos Christodulidis tvrdí, že po štvrtkových rokovaniach lídrov EÚ v cyperskom Agia Napa bolo jasné, že je potrebné „urobiť viac na posilnenie našej spolupráce s krajinami v regióne“.

Podľa šéfky diplomacie EÚ Kaji Kallasovej sa na večeri v cyperskom letovisku venovali bezpečnostným dopadom konfliktov na Blízkom východe, pričom tieto vojny podľa nej zasahujú celý región aj Európu.

10:26 Americké ministerstvo obrany odmietlo ako zavádzajúce informácie, podľa ktorých by odstránenie mín z Hormuzského prielivu mohlo trvať až šesť mesiacov. Reagovalo tak na medializované tvrdenia, ktoré vyvolali obavy o ďalší vývoj globálnej energetickej krízy.

Denník The Washington Post s odvolaním sa na anonymné zdroje uviedol, že takýto odhad zaznel počas utajovaného brífingu pre členov výboru pre ozbrojené sily Snemovne reprezentantov. Pentagon však tieto informácie spochybnil.

„Vytrhávanie uniknutých informácií z kontextu, pričom mnohé z nich sú nepravdivé, je nečestná žurnalistika,“ vyhlásil hovorca rezortu obrany Sean Parnell. Dodal, že jeden z možných scenárov neznamená realistické hodnotenie a predstava polročného uzavretia prielivu je „neakceptovateľná a nemožná“.

Podľa medializovaných informácií mohlo byť v oblasti rozmiestnených najmenej 20 mín, pričom niektoré z nich boli diaľkovo umiestnené pomocou technológie GPS, čo sťažuje ich detekciu. Iránske Revolučné gardy zároveň označili rozsiahlu zónu s rozlohou približne 1 400 kilometrov štvorcových za potenciálne nebezpečnú.

Americké námorníctvo uviedlo, že začalo operácie na odstraňovanie mín, no Teherán tieto tvrdenia poprel a varoval pred vstupom vojenských plavidiel do oblasti.

Historické skúsenosti naznačujú, že podobné operácie môžu byť zdĺhavé. Po vojne v Perzskom zálive v rokoch 1990 – 1991 trvalo medzinárodnej koalícii viac ako dva roky, kým odstránila stovky mín a vyhlásila severnú časť zálivu za bezpečnú.

8:33 Pápež Lev XIV. vyzval Spojené štáty a Irán, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu. Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi počas spiatočného letu z Afriky naliehal na vytvorenie novej „kultúry mieru“, ktorá by umožnila riešiť konflikty bez použitia vojenskej sily. TASR o tom informuje podľa štvrtkovej správy agentúry DPA.

„Raz hovorí Irán áno, následne Spojené štáty hovoria nie a naopak. Nevieme, kam to povedie,“ povedal pontifex. „Chcel by som povzbudiť všetkých, aby hľadali odpovede, ktoré vychádzajú z kultúry mieru a nie z nenávisti a rozdelenia,“ zdôraznil pápež.

Vojna sa začala 28. februára leteckými útokmi USA a Izraela na Irán. Konflikt sa následne rozšíril do krajín Perzského zálivu aj Libanonu po tom, čo sa doň zapojilo militantné hnutie Hizballáh. Boje si vyžiadali viac než 5000 civilných obetí a státisíce vysídlených, najmä v Iráne a Libanone. Narušili tiež lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, čo viedlo k rastu cien energií a veľkému napätiu na svetových trhoch.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň ostro kritizoval pápeža, pričom tvrdil, že Lev sa nevyjadril dostatočne rázne na adresu Iránu, ktorý podľa neho podniká kroky proti vlastnému obyvateľstvu.

**7:46 Americké ministerstvo zahraničných vecí ponúka odmenu desať miliónov dolárov za informácie o vodcovi irackej ozbrojenej skupiny Katáib Sajjid aš-Šuhadá (KSS) podporovanej Iránom, ktorú Washington považuje za teroristickú.

Americkí predstavitelia vo štvrtok v príspevku na sociálnych sieťach uviedli, že hľadajú informácie o vodcovi KSS Hášimovi Finjánovi Rahímovi as-Sarádžím, známom aj ako Abú Alá al-Valáí.

Skupina „zabila irackých civilistov a zaútočila na diplomatické zariadenia USA v Iraku, ako aj na vojenské základne a personál USA v Iraku a Sýrii,“ uviedol Washington.

V príspevku sa uvádza, že za informácie o mieste pobytu as-Sarádžího môžu ľudia získať „nárok na presťahovanie a odmenu“.

As-Sarádží má kreslo v Koordinačnom rámci – vládnucej šiitskej aliancii, ktorá disponuje parlamentnou väčšinou.

Skupiny podporované Iránom zaútočili na americké veľvyslanectvo v irackom hlavnom meste, na jeho diplomatické a logistické zariadenie na bagdadskom letisku a na ropné polia prevádzkované zahraničnými spoločnosťami.

6:20 Americká lietadlová loď USS George H. W. Bush pripláva na Blízky Východ, oznámila americká armáda vo štvrtok. Celkový počet lodí v regióne sa tak zvýšil na tri.

Lietadlová loď plávala 23. apríla v „oblasti Indického oceánu, ktorú má na starosti Ústredné velenie americkej armády“ (CENTCOM), uviedla armáda v príspevku na platforme X. Zverejnila takisto fotografiu lode s vojenskými lietadlami na palube.

Druhá lietadlová loď (USS Gerald R. Ford) sa nachádzala vo štvrtok v Červenom mori a tretia (USS Abraham Lincoln) je podľa príspevkov CENTCOM, zverejnených na sociálnych sieťach, takisto prítomná v regióne.

K nasadeniu tretej lietadlovej lode na Blízkom východe došlo napriek prímeriu, ktoré zastavilo americko-izraelské útoky na Irán. Každá z lietadlových lodí pláva v sprievode početnej skupiny podporných vojnových plavidiel, píše AFP.

6:15 Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že Spojené štáty sa s ukončením vojny na Blízkom východe nikam neponáhľajú, ale Iránu už „tikajú hodiny“.

„Mám všetok čas na svete, ale Irán nie – hodiny tikajú!“ napísal Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social. Skonštatoval tiež, že „iránske námorníctvo leží na dne mora, ich letectvo je zničené, ich protilietadlové a radarové vybavenie je preč, ich vodcovia už nie sú medzi nami, blokáda je nepriestrelná a pevná a odteraz to bude už len horšie“.

Trump vyjadreniami reagoval na správy denníka The New York Times (NYT) a televízie CNN, ktoré podľa neho informovali, že sa „nevie dočkať“ konca vojny. „Pre tých ľudí, ktorých je teraz menej ako kedykoľvek predtým, ktorí čítajú zlyhávajúci The New York Times alebo sledujú klamlivé správy CNN a myslia si, že sa ‚neviem dočkať‘ konca vojny (ak by sa to tak vôbec dalo nazvať) s Iránom, prosím vedzte, že som v tejto pozícii pod najmenším tlakom,“ uviedol.

Šéf Bieleho domu v utorok predĺžil dvojtýždňové prímerie vo vojne s Iránom tesne pred jeho vypršaním. Cieľom bolo podľa neho poskytnúť Teheránu viac času na predloženie jednotného návrhu na rokovania.

6:10 Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že vo vojne s Iránom nepoužije jadrové zbrane.

„Prečo by som použil jadrovú zbraň? Úplne sme ich zničili aj bez nej, a to celkom bežnými prostriedkami,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome, keď sa ho opýtali na potenciálne nasadenie takýchto zbraní vo vojne s Iránom. „Nepoužil by som ich. Nikomu by sa nikdy nemalo dovoliť použiť jadrovú zbraň,“ zdôraznil.

Šéf Bieleho domu okrem toho vyzval reportérov, aby ho „nenaháňali“, keď sa pýtali, ako dlho bude ochotný čakať na mierovú dohodu s Iránom. Podľa Trumpa si Irán počas prímeria už možno „trochu“ doplnil zásoby zbraní, no skonštatoval, že to by americká armáda mohla vyriešiť približne za jeden deň.

„Ich námorníctvo je preč. Ich letectvo je preč, ich protilietadlová obrana je preč… možno si počas dvojtýždňovej prestávky trochu doplnili zásoby, no ak je tomu tak, zničíme ich približne za jeden deň,“ vyhlásil Trump.

„Chcem uzavrieť tú najlepšiu dohodu. Mohol by som uzavrieť dohodu hneď teraz… ale nechcem to urobiť. Chcem, aby bola trvalá,“ dodal americký prezident podľa Reuters.

Trump 7. apríla Iránu pohrozil, že „celá civilizácia zahynie a už sa nikdy nevráti“, no o niekoľko hodín neskôr súhlasil s prímerím, ktoré predĺžil v utorok. Viceprezident J. D. Vance takisto varoval, že Spojené štáty sú pripravené zintenzívniť útoky na Irán prostredníctvom doposiaľ nepoužitých zbraní. Biely dom však poprel, že by hrozil jadrovými údermi, uviedla agentúra AFP.

6:00 Desaťdňové prímerie medzi Libanonom a Izraelom, ktoré malo pôvodne vypršať v pondelok, sa predĺži o ďalšie tri týždne. Oznámil to americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti po druhom kole mierových rokovaní predstaviteľov oboch krajín, ktoré sa vo štvrtok konalo v Oválnej pracovni vo Washingtone. Pred novinármi Trump potom podľa tlačových agentúr zdôraznil, že je vysoká šanca, že mier bude dosiahnutý ešte tento rok. Útoky medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh medzitým pokračovali.

„Stretnutie bolo veľmi dobré! Spojené štáty budú spolupracovať s Libanonom, aby mu pomohli brániť sa pred Hizballáhom,“ napísal Trump na svojej sieti Truth Social s odvolaním sa na Iránom podporované šiitské hnutie. „Teším sa, že v blízkej dobe budem hostiť izraelského premiéra Bibiho Netanjahua a libanonského prezidenta Josepha Aúna,“ dodal s použitím prezývky Benjamina Netanjahua.

Pred novinármi potom Trump spresnil, že by sa lídri Izraela a Libanonu mohli počas najbližších troch týždňov osobne stretnúť v Bielom dome. Povedal tiež, že Irán bude musieť zaraziť financovanie Hizballáhu.

Libanonskú stranu na štvrtkovom rokovaní, prvom od prímeria podpísaného minulý štvrtok, zastupovala libanonská veľvyslankyňa Nada Hamadehová, izraelskú viedol izraelský veľvyslanec v USA Jechiel Leiter. Súčasťou americkej delegácie boli tiež americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee, viceprezident J. D. Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio.

„Dúfame, že spoločne, pod vaším vedením, sa nám v najbližšej budúcnosti podarí uzavrieť mierovú dohodu medzi Izraelom a Libanonom,“ povedal Leiter v Oválnej pracovni.

„Chcela by som naozaj poďakovať Spojeným štátom, ktoré pod vaším vedením vynakladajú všetko úsilie na pomoc a podporu Libanonu,“ povedala Hamadehová Trumpovi. „A myslím si, že s vašou pomocou a podporou môžeme Libanon urobiť skvelým,“ dodala.

Proiránske hnutie Hizballáh sa 2. marca vzdušnými údermi na Izrael zapojilo do regionálnej vojny, ktorú 28. februára začali izraelsko-americké útoky na Irán. Libanonská vláda útoky Hizballáhu okamžite odsúdila. Izrael na ostreľovanie odpovedal rozsiahlymi odvetnými vzdušnými údermi v rôznych častiach Libanonu a pozemnou inváziou na juhu krajiny. Minulý štvrtok Trump oznámil desaťdňové prímerie, izraelská armáda a Hizballáh sa však vzájomne obviňujú z jeho porušovania.