68. deň: Prímerie v troskách? Američania udreli na Irán, ten hlási tvrdú odvetu a zásah lodí

USA podnikli údery na Irán, nepovažujú to však za ukončenie prímeria.   Čítajte viac 67. deň: Dohoda s Iránom je podľa Trumpa „veľmi reálna“. Washington plánuje previezť obohatený urán do USA

19:13 Libanon a Izrael budú viesť nové kolo mierových rozhovorov 14. a 15. mája vo Washingtone, uviedol predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí USA. Uskutočnia sa aj napriek novému izraelskému útoku v centre Bejrútu, informovala agentúra AFP.

Pri útoku v stredu večer zahynul vysokopostavený veliteľ militantného hnutia Hizballáh a Izrael vyhlásil, že bude pokračovať v úderoch na túto skupinu podporovanú Iránom aj počas prímeria v Libanone.

Budúcotýždňové kolo rokovaní bude tretím medzi Izraelom a Libanonom. Obe krajiny nemajú oficiálne nadviazané diplomatické styky a priame rozhovory preto neviedli celé desaťročia.

Predošlé dve kolá sa konali vo Washingtone na úrovni veľvyslancov oboch štátov v USA. Na druhom stretnutí 23. apríla sa v Bielom dome zúčastnil americký prezident Donald Trump, ktorý oznámil predĺženie prímeria o tri týždne.

Trump tiež povedal, že počas platnosti prímeria očakáva historické stretnutie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a libanonského prezidenta Džúzífa Awna. Awn však v pondelok povedal, že na takúto schôdzku zatiaľ nenastal čas, podľa jeho slov musia obe krajiny najskôr dosiahnuť bezpečnostnú dohodu.

14:10 Izrael sa obáva, že potenciálna dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom neobmedzí vývoj iránskych balistických rakiet a môže oslabiť slobodu konania izraelských síl IDF v Libanone.

Ako vo štvrtok informoval izraelský spravodajský portál Ynet News s odvolaním sa na diplomatické zdroje, existuje riziko, že izraelská armáda bude v Libanone „paralyzovaná“, pričom dohoda by mohla viesť aj k požiadavke na jej stiahnutie.

Ďalším zdrojom znepokojenia je očakávané uvoľnenie miliárd eur v zmrazených iránskych aktívach, vďaka ktorým by Teherán podľa Izraela mohol posilniť svoje zbrojenie a regionálnych spojencov. „Je to pre Izrael hrozné… je to zlá dohoda, ktorá len predlžuje vládu ajatolláhov,“ uviedol izraelský predstaviteľ oboznámený s detailmi.

Tel Aviv sklamalo aj to, že dohoda by obmedzila iránsky program na obohacovanie uránu len na 15 rokov, hoci americký prezident Donald Trump tvrdil, že „Irán nikdy nebude mať jadrovú zbraň“.

O 14-bodovom memorande o porozumení, ktoré by mohlo položiť základy budúcej mierovej dohody, rokujú podľa portálu Axios americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner s iránskymi predstaviteľmi priamo aj cez sprostredkovateľov.

Dokument má vyhlásiť koniec vojny v regióne a iniciovať 30-dňové rokovania o znovuotvorení Hormuzského prielivu, obmedzení iránskeho jadrového programu a o zrušení amerických sankcií.

„Chcú uzavrieť dohodu. Za posledných 24 hodín sme mali veľmi dobré rozhovory a je veľmi možné, že dohodu uzavrieme,“ povedal v stredu americký prezident novinárom v Oválnej pracovni. „Bude to rýchle,“ dodal.

Irán však reagoval opatrne. Hovorca ministerstva zahraničia pre štátnu agentúru ISNA uviedol, že Teherán dokument študuje a čoskoro oznámi svoju odpoveď. Poslanec Ebrahim Rezáí označil návrh za „americký zoznam želaní“.

14:05 Izraelské ozbrojené sily (IDF) od začiatku platnosti prímeria s Hizballáhom zlikvidovali viac než 220 jeho bojovníkov vrátane „dôležitých predstaviteľov“, ktorí predstavovali hrozbu pre vojakov a izraelských civilistov. oznámil vo štvrtok ich hovorca Avichaj Adrai. IDF neskôr konkretizovali, že jedným z nich je Ahmad Ghálib Bálút, veliteľ elitnej jednotky Radwán, ktorý prišiel o život pri stredajšom leteckom útoku na predmestie Bejrútu.

IDF zverejnili aj zábery zachytávajúce útok. Jeho cieľom bola budova na predmestí Dáhíja, v ktorej sa konalo stretnutie predstaviteľov jednotky Radwán.

Armáda tvrdí, že Bálút v nej roky zastával niekoľko pozícií vrátane šéfa operácií. Počas vojny v Pásme Gazy a v nasledujúcom období Bálút riadil „desiatky“ útokov na izraelských vojakov v južnom Libanone, pri ktorých boli použité protitankové riadené strely a výbušniny.

IDF tiež tvrdia, že Bálút „pokročil v úsilí o obnovenie schopností jednotky Radwán, najmä v implementácii plánu dobytia Galilei“, čím sa má na myslí zámer Hizballáhu vpadnúť do Izraela.

Pri stredajších úderoch v Libanone boli podľa IDF eliminovaní aj Muhammad Alí Bází, šéf spravodajskej služby Hizballáhu v regionálnej divízii Násr, a Husajn Hasan Rúmání, šéf jeho protivzdušnej obrany. Obaja údajne pracovali na realizácii plánov teroristických útokov na izraelských vojakov a izraelských občanov.

Posledný izraelský na libanonské hlavné mesto sa uskutočnil 8. apríla. Americký prezident Donald Trump následne požiadal Izrael, aby prestal útočiť na Bejrút.

Izrael v stredu zaútočil aj na mesto Gaza, kde bol podľa televízie al-Džazíra zabitý Azzám Chalíl Hajja, syn člena užšieho vedenia Hamasu Chalíla Hajju. Hamas jeho smrť potvrdil. Samotný Hajja, ktorý má sedem detí, prežil niekoľko izraelských útokov. V predchádzajúcich rokoch boli zabití traja jeho synovia.

13:40 Iránsky prezident Masúd Pezeškiján vo štvrtok vyhlásil, že sa stretol s najvyšším duchovným vodcom Modžtabom Chameneím, ktorý sa na verejnosti neobjavil od svojho vymenovania začiatkom marca. Informovala o tom agentúra AP.

„To, čo na mňa počas tohto stretnutia najviac zapôsobilo, bola vízia a skromný a úprimný prístup vodcu islamskej revolúcie,“ povedal Pezeškiján vo videu odvysielanom štátnou televíziou. Presný dátum stretnutia neuviedol.

Modžtabá Chameneí sa podľa dostupných informácií na verejnosti neobjavil od svojho vymenovania do funkcie 8. marca. Zhromaždenie znalcov ho zvolilo viac ako týždeň po tom, čo jeho otec a predchodca Alí Chameneí zomrel v prvý deň americko-izraelských útokov na Irán 28. februára. Podľa dostupných informácií bol Modžtabá Chameneí pri americko-izraelských útokoch ťažko zranený.

Od svojho nástupu do funkcie sa Modžtabá Chameneí na verejnosti neobjavuje a komunikuje len prostredníctvom oficiálnych vyhlásení.

11:00 Náhle prerušenie operácie Project Freedom prišlo potom, ako Saudská Arábia údajne pozastavila prístup americkej armády k svojim základniam a vzdušnému priestoru potrebným na misiu v Hormuzskom prielive, informoval v stredu spravodajský portál NBC News s odvolaním sa na dvoch amerických predstaviteľov.

Čítajte viac Trump musel náhle zastaviť operáciu v Hormuzskom prielive. Kľúčový spojenec USA odmietol spoluprácu

9:40 Spojené arabské emiráty (SAE) v stredu odkázali Iránu, že ich medzinárodné a obranné dohody sú ich „výlučnou suverénnou záležitosťou“. Odmietli tým nedávne tvrdenie Teheránu, ktorý uviedol, že spolupráca SAE so Spojenými štátmi ohrozuje bezpečnosť Iránu a jeho národné záujmy.

Ministerstvo zahraničných vecí SAE deklarovalo, že vláda v Abú Zabí si vyhradzuje všetky svoje zvrchované, zákonné, diplomatické a vojenské práva na riešenie akejkoľvek „hrozby, obvinenia alebo nepriateľského činu“.

Nárast napätia medzi oboma krajinami nastal po tom, čo SAE oznámili, že ich tento týždeň napadol Irán. Udialo sa tak po štyroch týždňoch relatívneho pokoja od vyhlásenia prímeria zo strany USA.

Irán poprel, že by v uplynulých dňoch vykonával operácie proti SAE, varoval však pred „drvivou odvetou“, ak by podnikli odvetnú akciu proti Iránu.

9:30 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu telefonoval s prezidentom Iránu Masúdom Pezeškijánom. Počas rozhovoru opätovne zdôraznil nutnosť otvorenia Hormuzského prielivu pre medzinárodnú lodnú dopravu. Iránskemu prezidentovi navrhol, aby sa oboznámil s plánmi Francúzska a Británie na zriadenie medzinárodnej misie, ktorej úlohou by bolo vytvoriť podmienky pre bezpečný prechod cez úžinu.

„Vyzval som iránskeho prezidenta, aby túto príležitosť využil, a mám v úmysle túto tému prebrať s prezidentom Trumpom,“ napísal Macron na X.

Pezeškiján „zdôraznil, že Irán je pripravený angažovať sa v diplomatických snahách o ukončenie vojny v rámci medzinárodného práva s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv iránskeho ľudu,“ informovali iránske štátne médiá. „Prezident našej krajiny poukázal na nedôveru Iránu voči Spojeným štátom a uviedol, že je to spôsobené nepriateľskými krokmi americkej strany, ktorá počas nedávnych rokovaní dvakrát zaútočila na našu krajinu,“ uviedli.

Rozhovor oboch lídrov sa uskutočnil krátko po oznámení francúzskej armády, že lietadlová loď Charles de Gaulle sa cez Suezský prieliv plaví na juh Červeného mora v rámci príprav na misiu s cieľom obnoviť slobodu plavby cez Hormuzský prieliv.

7:30 Iránske veľvyslanectvo v juhokórejskom Soule vo štvrtok odmietlo tvrdenia, že ozbrojené sily Teheránu mali dočinenia s výbuchom, ktorý tento týždeň zasiahol plavidlo Južnej Kórey v Hormuzskom prielive. Upozornila na to agentúra AFP.

Výbuch a následný požiar vypukol na obchodnej lodi HMM Namu, ktorá sa plavila pod vlajkou Panamy, v pondelok. Všetkých 24 členov posádky vrátane šiestich Juhokórejčanov je v poriadku.

Americký prezident Donald Trump následne tvrdil, že na loď útočil Irán, a Kóreu vyzval, aby sa zapojila do operácií USA v Hormuzskom prielive, ktorých cieľom je obnoviť bežnú plavbu v tejto kľúčovej úžine.

Iránske veľvyslanectvo vo štvrtkovom stanovisku vyhlásilo, že „rozhodne odmieta a kategoricky popiera všetky obvinenia týkajúce sa zapojenia ozbrojených síl Iránskej islamskej republiky do incidentu, pri ktorom došlo k poškodeniu kórejského plavidla v Hormuzskom prielive“.

Od začiatku vojny na Blízkom východe z konca februára Teherán „opakovane zdôrazňuje, že (táto úžina) predstavuje neodlúčiteľnú súčasť jeho obrannej geografie“.

„Bezpečná plavba cez Hormuzský prieliv si preto vyžaduje úplné dodržiavanie platných noriem,“ dodala ambasáda.