72. deň: Irán varuje Európu, Trump mieri za Si Ťin-pchingom. O Hormuzskom prielive budú rokovať desiatky krajín

Konflikt na Blízkom východe trvá už 72 dní.  

23:30 Spojené štáty v pondelok uvalili sankcie na tri osoby a deväť spoločností, ktoré podľa nich napomáhali pri predaji a preprave iránskej ropy do Číny. Washington tak urobil iba niekoľko dní pred návštevou amerického prezidenta Donalda Trumpa v Pekingu.

Na americký sankčný zoznam pribudli tri osoby z Iránu a deväť spoločností so sídlami v Hongkongu, Spojených arabských emirátoch a Ománe. Sankcionovaným subjektom budú zablokované všetky aktíva nachádzajúce sa v USA a zároveň budú zakázané všetky transakcie s nimi zo strany amerických subjektov a fyzických osôb.

Americké ministerstvo financií vo svojom vyhlásení uviedlo, že iránske Revolučné gardy „využívajú krycie spoločnosti v jurisdikciách s liberálnymi hospodárskymi predpismi na zamaskovanie svojej úlohy pri predaji ropy a presmerovanie výnosov iránskemu režimu“.

Americký minister financií Scott Bessent deklaroval, že Trumpova administratíva bude naďalej zvyšovať tlak na Teherán s cieľom odrezať iránsku vládu a armádu od financií určených na zbrane, jadrový program alebo podporu spriaznených síl v regióne.

AFP pripomína, že veľká časť iránskej ropy smeruje do Ázie, pričom Čína je jej hlavným dovozcom. Trump má koncom tohto týždňa pricestovať do Pekingu na kľúčové rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, pričom hovoriť budú najmä o otázkach vzájomného obchodu, ako aj o vojne USA proti Iránu.

22:15 Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf v pondelok vyhlásil, že ozbrojené sily jeho krajiny sú pripravené ostro zareagovať v prípade, že Irán bude napadnutý. Reagoval tak po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý varoval, že prímerie na Blízkom východe je vo veľmi neistom stave.

Šéf Bieleho domu v pondelok vyhlásil, že prímerie medzi Washingtonom a Teheránom funguje len s „masívnou podporou životných funkcií“. Zároveň dodal, že najnovší iránsky návrh, ktorý označil za „kus odpadu“, si ani neprečítal, lebo by to bolo stratou času.

„Naše ozbrojené sily sú pripravené reagovať a dať lekciu každému agresorovi,“ povedal Kálíbáf, ktorý pôsobil ako hlavný vyjednávač pri mierových rokovaniach s Washingtonom. „Zlá stratégia a zlé rozhodnutia vedú vždy k zlým výsledkom – svet to už pochopil,“ dodal. „Sme pripravení na všetky možnosti, budú prekvapení,“ varoval predseda iránskeho parlamentu.

19:00 Americký prezident Donald Trump naznačil, že prímerie s Iránom je tesne pred zrútením, informuje agentúra AP. Deje sa tak po tom, čo šéf Bieleho domu odmietol najnovší návrh Teheránu, ktorý podľa neho neobsahoval ústupky v kľúčovej otázke iránskeho jadrového programu.

Čítajte viac „Ani som to nedočítal.“ Trump zmietol iránsky návrh prímeria zo stola, označil ho za odpad

17:41 Izraelská armáda (IDF) v pondelok uviedla, že odsúdila dvoch vojakov, keď jeden z nich bol druhým odfotografovaný, ako vkladá cigaretu do úst sochy Panny Márie na juhu Libanonu.

Táto fotografia sa na sociálnych sieťach šírila minulý týždeň. Podľa IDF došlo k tomuto incidentu v južnom Libanone pred niekoľkými týždňami a vyšetrovali ho tamojší velitelia.

„Po ukončení vyšetrovania bol vojak, ktorého zdokumentovali pri tomto čine, odsúdený na 21 dní vojenského väzenia a vojak, ktorý tento incident zachytil, na 14 dní vojenského väzenia,“ uviedla armáda.

Jej hovorkyňa v príspevku na sieti X napísala, že izraelské ozbrojené zložky „považujú tento incident za mimoriadne závažný a zdôrazňujú, že správanie vojaka sa úplne odchýlilo od hodnôt, ktoré sa od personálu očakávajú“. IDF podľa nej „nemá v úmysle poškodzovať civilnú infraštruktúru vrátane náboženských budov alebo náboženských symbolov“.

16:16 Iránske úrady dnes popravili študenta satelitných technológií odsúdeného za špionáž a spoluprácu s tajnými službami Spojených štátov a Izraela, píše agentúra AFP. Dvadsaťdeväťročný Erfán Šakórzádeh podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights (IHR) vinu odmietal, čo urobil aj v liste, v ktorom napísal, že bol mučený a donútený k priznaniu.

Čítajte viac Ďalšia poprava v Iráne: Študent mal údajne donášať Izraelu a USA

14:52 Iránsky mierový návrh bol legitímny a veľkorysý, zatiaľ čo Spojené štáty kládli prehnané a jednostranné požiadavky. Oznámil to dnes podľa agentúry Reuters hovorca iránskej diplomacie Esmáíl Bagháj. Teherán podľa neho žiadal ukončenie vojny, zrušenie americkej námornej blokády a uvoľnenie iránskeho majetku, ktorý zahraničné banky na nátlak USA zmrazili. Americký prezident Donald Trump v nedeľu označil návrh zaslaný Teheránom, ktorý bol odpoveďou na americký návrh, za úplne neprijateľný.

Podľa iránskych štátnych médií Teherán tiež požadoval zrušenie sankcií, ktoré boli na Irán uvalené, a odvolanie amerického zákazu predaja iránskej ropy. Ďalším z požiadaviek bolo ukončenie konfliktov „na všetkých frontoch“, čo sa vzťahuje na dianie v Libanone, kde Izrael vykonáva údery proti proiránskemu hnutiu Hizballáh a okupuje časť územia na juhu krajiny.

Iránska štátna televízia uviedla, že Teherán žiada vojnové reparácie za škody spôsobené americko-izraelskými útokmi. Nie je však jasné, či ich požaduje priamo od USA. V minulosti iránsky režim oznámil, že bude chcieť finančné kompenzácie od viacerých arabských štátov v regióne, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské základne. Podľa Teheránu tieto krajiny umožňovali údery proti Iránu.

**10:40 Irán vo svojej „štedrej a zodpovednej“ odpovedi na návrh USA požadoval ukončenie vojny na Blízkom východe, ukončenie námornej blokády a uvoľnenie zmrazeného majetku v zahraničí, uviedol v pondelok hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí.

„Nepožadovali sme žiadne ústupky. Jediné, čo sme požadovali, boli legitímne práva Iránu,“ uviedol na každotýždňovom brífingu Bakájí. Medzi požiadavkami bolo podľa jeho slov „ukončenie vojny v regióne, ukončenie americkej námornej blokády a pirátstva a uvoľnenie majetku patriaceho iránskemu ľudu, ktorý je roky neprávom zadržiavaný v zahraničných bankách“.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že odmietol odpoveď Iránu na návrh USA a označil ju za „úplne neprijateľnú“. „Práve som si prečítal odpoveď takzvaných iránskych ‚zástupcov’. Nepáči sa mi – JE TOTÁLNE NEPRIJATEĽNÁ!“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Iránska vláda pred niekoľkými dňami oznámila, že zvažuje návrh zo strany USA. Ide o 14-bodové memorandum o porozumení, ktorého cieľom je okrem iného vytvoriť rámec pre rokovania. Tie mali spočiatku trvať 30 dní a viesť k ukončeniu vojny.

Podľa medializovaných správ sa diskutuje aj o uvoľnení amerických sankcií a dohodách o budúcnosti Hormuzského prielivu. Okrem toho sa plánuje vytvoriť základ pre rokovania o iránskom jadrovom programe.

10:22 Irán popravil muža odsúdeného za špionáž pre izraelské a americké spravodajské služby.

Muž pracoval pre „vedeckú organizáciu pôsobiacu v oblasti satelitov“ a bol popravený za spoluprácu s americkou Ústrednou spravodajskou službou (CIA) a izraelským Mosadom, napísal spravodajský web iránskej justície Mizan Online.

Irán dlhodobo čelí obvineniam Západu, že svoj satelitný program využíva na vývoj balistických rakiet. Popravený muž podľa webu Mizan Online „vedome a dobrovoľne“ vynášal utajované informácie CIA a Mosadu.
I rán spolu s Čínou patria dlhodobo medzi krajiny s najvyšším počtom vykonaných popráv na svete, v oboch prípadoch ide ročne o tisíce, resp. stovky popravených. Informácie o presných číslach sú však v oboch krajinách často utajované.

8:30 Iránska tlačová agentúra Tasním navrhla, aby Irán začal vyberať poplatky od medzinárodných spoločností za používanie podmorských optických káblov uložených v Hormuzskom prielive.

Tasním je agentúra spájaná s iránskymi Revolučnými gardami. Podľa nej by sa podmorské internetové káble mohli stať významným zdrojom príjmov pre Irán v čase, keď sa krajina snaží získať väčšiu kontrolu nad strategickým prielivom a zároveň hľadá nové finančné zdroje, aby tak kompenzovala rozsiahle americké sankcie.

Agentúra vo svojom článku navrhla zavedenie každoročných licenčných poplatkov pre zahraničné spoločnosti využívajúce komunikačné trasy, ktoré spájajú Perzský záliv so zvyškom sveta. Dodatočné príjmy by podľa nej mohli plynúť aj z udelenia výhradných práv iránskym firmám na opravy a údržbu káblov.

Tasním zároveň naznačila, že prínosy by nemuseli byť iba ekonomické. Irán by podľa agentúry mohol od technologických gigantov, vrátane spoločností Amazon a Meta, požadovať dodržiavanie iránskych zákonov ako podmienku prístupu k týmto trasám.

Podobný návrh zverejnila aj iránska agentúra Fárs, podľa ktorej má Irán právo uplatňovať svoju suverenitu nad Hormuzským prielivom vrátane optických káblov položených na jeho dne. Právo tranzitu podľa nej toto postavenie nemení.

Návrhy iránskych médií predstavujú ďalší pokus Teheránu získať príjmy z Hormuzského prielivu, ktorý je jednou z najdôležitejších svetových lodných trás. Cez prieliv prechádza približne 20 percent globálnych dodávok ropy a zemného plynu.

Irán od vypuknutia vojny s USA a Izraelom 28. februára uplatňuje takmer úplné uzavretie prielivu a zároveň navrhol zavedenie poplatkov pre lode, ktoré chcú touto strategickou vodnou cestou prechádzať. (tasr)

6:29 Americký prezident Donald Trump plánuje počas nadchádzajúcej návštevy Pekingu vyvinúť tlak na čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v súvislosti s Iránom, uviedol v nedeľu vysokopostavený predstaviteľ americkej administratívy.

Počas návštevy, ktorá sa uskutoční od stredy do piatka, budú témami rokovaní aj obchod, clá a umelá inteligencia. Trump má podľa Bieleho domu navštíviť aj ikonický pekinský Chrám nebies.

Podľa predstaviteľa americkej vlády Trump viackrát upozornil na príjmy, ktoré Irán a Rusko získavajú z predaja ropy do Číny, ako aj na predaj tovarov s dvojitým civilno-vojenským využitím. „Očakávam, že táto diskusia bude pokračovať,“ dodal. Na rokovaniach sa pravdepodobne objavia aj nedávne americké sankcie voči Číne súvisiace s vojnou s Iránom.

Trump pricestuje do Pekingu v stredu večer. Návštevu pôvodne odložil v marci pre pokračujúci konflikt s Iránom, uviedla zástupkyňa hovorkyne Bieleho domu Anna Kellyová.

Vo štvrtok dopoludnia je naplánovaný uvítací ceremoniál a bilaterálne rokovanie s čínskym prezidentom, popoludní návšteva Chrámu nebies a večer štátny banket. V piatok budú Trump a Si pokračovať v rokovaniach pri pracovnom obede a čaji, po ktorých sa americký prezident vráti do Washingtonu.

Kellyová uviedla, že cieľom návštevy je „vyvážiť vzťahy s Čínou a uprednostniť reciprocitu a férovosť s cieľom obnoviť ekonomickú nezávislosť Spojených štátov“.

„Pôjde o návštevu s obrovským symbolickým významom,“ povedala Kellyová. „Prezident Trump však nikdy necestuje iba kvôli symbolike. Američania môžu očakávať, že prezident pre našu krajinu vyrokuje ďalšie výhodné dohody.“

Spojené štáty a Čína budú zároveň rokovať o možnom predĺžení ročného obchodného prímeria, na ktorom sa obaja lídri dohodli vlani v októbri. Napätie však pretrváva pre rozsiahle clá zavedené administratívou Donalda Trumpa. (afp, tasr)

6:27 Spojené kráľovstvo a Francúzsko budú v utorok hostiť mnohonárodné stretnutie ministrov obrany venované vojenským plánom na obnovenie obchodných tokov cez Hormuzský prieliv, oznámila britská vláda. Toto oznámenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako Irán varoval Londýn a Paríž pred vyslaním vojnových lodí do regiónu.

„Minister obrany John Healey bude spolu s francúzskou ministerkou Catherine Vautrinovou spolupredsedať prvému stretnutiu ministrov obrany viac než 40 krajín zapojených do mnohonárodnej misie,“ uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany.

Virtuálne rokovanie nadväzuje na dvojdňové stretnutie vojenských plánovačov v Londýne v apríli, kde sa diskutovalo o praktických aspektoch mnohonárodnej misie vedenej Britániou a Francúzskom na ochranu lodnej dopravy v strategickom prielive po dosiahnutí trvalého prímeria.

„Premieňame diplomatickú dohodu na praktické vojenské plány s cieľom obnoviť dôveru v lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv,“ uviedol Healey.

Francúzsko aj Británia medzitým vyslali do oblasti vojenské plavidlá. Paríž nasadil jadrovú lietadlovú loď Charles de Gaulle, zatiaľ čo Londýn v sobotu oznámil vyslanie torpédoborca HMS Dragon.

Obe krajiny zdôraznili, že ide o „predbežné rozmiestnenie“ pred prípadnou medzinárodnou misiou na ochranu lodnej dopravy.

Nasadenie HMS Dragon je podľa britského ministerstva obrany súčasťou „obozretného plánovania“, ktoré má zabezpečiť pripravenosť Spojeného kráľovstva pomôcť pri zabezpečení prielivu, keď to podmienky umožnia.

Iránsky štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Kazem Gharibabadi však v nedeľu varoval, že britské a francúzske vojnové lode – „alebo plavidlá akejkoľvek inej krajiny“ – sa stretnú s „rozhodnou a okamžitou odpoveďou“. „Bezpečnosť v tomto prielive môže zabezpečiť iba Iránska islamská republika,“ povedal Gharibabadi.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron neskôr v Nairobi vyhlásil, že Francúzsko „nikdy neuvažovalo“ o námornom nasadení priamo v Hormuzskom prielive, ale o bezpečnostnej misii, ktorá by bola „koordinovaná s Iránom“.

Macron zároveň zopakoval svoj nesúhlas s blokádou zo strany ktorejkoľvek krajiny a odmietol akékoľvek „mýto“ za prechod lodí strategickou vodnou cestou.

Pred začiatkom vojny medzi USA, Izraelom a Iránom 28. februára prechádzala cez Hormuzský prieliv približne pätina svetových dodávok ropy. Konflikt však dopravu výrazne obmedzil, keď Irán prieliv z veľkej časti uzavrel, čo spôsobilo turbulencie na globálnych trhoch a rast cien ropy. Spojené štáty následne reagovali vlastnou blokádou iránskych prístavov. (afp, tasr)