77. deň: Irán si pýta poplatky za Hormuz: Európske lode rokujú o preplávaní zablokovanou úžinou

Irán strategickú úžinu a kľúčovú námornú trasu blokuje v reakcii na americko-izraelské údery spustené na konci februára.   Čítajte viac 76. deň: USA oznámili predĺženie prímeria medzi Izraelom a Libanonom o 45 dní

21:40 Pakistanský minister vnútra Mohsín Naqví pricestoval v sobotu do Teheránu, aby pomohol s mierovými rokovaniami medzi Iránom a Spojenými štátmi, ktoré uviazli napriek krehkému prímeriu, informovali iránske médiá.

„Mohsín Naqví dnes pricestoval do Iránskej islamskej republiky na oficiálnu dvojdňovú návštevu v rámci pakistanských snáh o uľahčenie rokovaní a podpory mieru v regióne,“ uviedla agentúra Tasním. K návšteve dochádza len niekoľko dní po tom, čo do krajiny zavítal aj vplyvný náčelník pakistanskej armády.

Aprílové prímerie zastavilo boje, ktoré vypukli, keď americké a izraelské sily 28. februára zaútočili na Irán. Minister zahraničných vecí Teheránu Abbás Arákčí v piatok vyhlásil, že Irán od USA dostal správy o ochote pokračovať v mierových rokovaniach. Zdôraznil však, že iránski predstavitelia nedôverujú Spojeným štátom a rokovať s nimi budú len v prípade, ak to budú myslieť vážne.

Hlavný vyjednávač Iránu a predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf v utorok uviedol, že Washington by mal prijať mierový návrh Teheránu. „Každý iný prístup bude úplne bezvýsledný,“ povedal Kálíbáf po tom, čo americký prezident Donald Trump odmietol najnovší návrh Teheránu tvrdiac, že súčasné prímerie funguje len vďaka „masívnej podpore životných funkcií“.

15:55 Niektoré európske krajiny vedú s Teheránom rokovania o získaní povolenia na plavbu Hormuzským prielivom, oznámila dnes podľa agentúry AFP iránska štátna televízia. Irán túto strategickú úžinu a kľúčovú námornú trasu, kadiaľ bežne prechádza asi pätina svetových dodávok ropy, prevažne blokuje v reakcii na americko-izraelské údery spustené na konci februára.

„Po tom, ako preplávali lode z východoázijských krajín, najmä z Číny, Japonska a Pakistanu, sme dnes dostali informáciu, že rokovania s námorníctvom revolučných gárd o voľnej plavbe úžinou začali aj Európania,“ uviedla iránska štátna televízia bez uvedenia zdroja či konkrétnych európskych krajín.

Predseda bezpečnostného výboru iránskeho parlamentu Ebráhím Azízí dnes povedal, že Irán už „pripravil profesionálny mechanizmus na riadenie lodnej dopravy“ Hormuzským prielivom, ktorý by mal byť čoskoro uvedený do prevádzky. „Z tohto usporiadania budú mať prospech iba obchodné lode a strany spolupracujúce s Iránom,“ zdôraznil Azízí a dodal, že na základe tohto mechanizmu bude Irán vyberať nevyhnutné poplatky „za špecializované služby“.

„Táto trasa zostane uzavretá pre účastníkov takzvaného Projektu Sloboda,“ uviedol Azízí s odkazom na dočasnú americkú vojenskú operáciu, ktorej cieľom je sprevádzať a chrániť obchodné lode uviaznuté v Perzskom zálive. Spojené štáty navyše pokračujú vo vlastnej blokáde iránskych prístavov, a to aj napriek krehkému prímeriu, ktoré vstúpilo do platnosti 8. apríla.

Teherán vo štvrtok oznámil, že „v súlade s iránskym protokolom pre správu prielivu“ povolil plavbu viac ako 30 čínskym lodiam. Iránske úrady k tomuto kroku údajne pristúpili po žiadostiach čínskeho ministra zahraničných vecí a veľvyslanca v Teheráne. Správa prišla v čase návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa v Pekingu, kde sa prezident so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom zhodol, že Hormuzský prieliv musí zostať otvorený pre voľnú prepravu kľúčových komodít. Čína je najväčším dovozcom iránskej ropy.

Irán v uplynulých týždňoch opakovane tvrdil, že plavidlá krajín, ktoré sa nepodieľajú na agresii proti nemu, môžu Hormuzským prielivom preplávať po získaní povolenia od iránskych úradov a po následnej koordinácii s iránskymi ozbrojenými zložkami.

12:40 V mešitách na severe Pásma Gazy v sobotu, deň po vzdušnom útoku Izraela, oznámili smrť lídra palestínskeho militantného hnutia Hamas v Pásme Gazy Izzaddína Haddáda, ktorý zároveň bol aj veliteľom vojenského krídla tejto organizácie. Jeho smrť už potvrdila aj izraelská armáda.

Čítajte viac Izrael zabil lídra Hamasu v Gaze. Podľa Netanjahua stál za masakrom zo 7. októbra

12:30 Izraelská armáda v sobotu opätovne útočila na ciele militantného hnutia Hizballáh v južnom Libanone. K najnovším útokom došlo len deň po tom, ako Spojené štáty oznámili predĺženie prímeria medzi obomi krajinami.

„Izraelské ozbrojené sily (IDF) začali útočiť na infraštruktúru Hizballáhu v niekoľkých oblastiach v južnom Libanone,“ potvrdila armáda.

Libanonská štátna tlačová agentúra NNA informovala o úderoch v najmenej piatich obciach v regióne. Izrael vydal pred zásahmi nariadenia na evakuáciu pre deväť dedín.

K útokom došlo podľa televízie Sky News len niečo málo viac ako 12 hodín po tom, ako americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo predĺženie platnosti prímeria medzi Izraelom a Libanonom o ďalších 45 dní.

Dohode predchádzali rokovania medzi predstaviteľmi oboch krajín, ktoré budú podľa Washingtonu pokračovať v dohľadnej dobe a rozšíria sa aj na otázky bezpečnosti.

Prímerie medzi Izraelom a Libanonom oznámil prezident USA Donald Trump 16. apríla a následne ho predĺžil o tri týždne. Pokoj zbraní sa mal pôvodne skončiť v nedeľu.

Libanon bol vtiahnutý do vojny na Blízkom východe po tom, ako Hizballáh 2. marca – dva dni po americko-izraelských útokoch na Irán – začal raketami ostreľovať Izrael s cieľom pomstiť zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího.

Pri izraelských útokoch odvtedy zahynulo približne 2900 ľudí, uviedli v stredu libanonské úrady. Medzi nimi je aj viac ako 400 osôb, ktoré zomreli od uzavretia prímeria.

9:00 Spojené arabské emiráty v roku 2027 zdvojnásobia svoju kapacitu exportu ropy obídením Hormuzského prielivu, uviedla oficiálna vládna mediálna kancelária Abú Zabí.

Čítajte viac Emiráty si razia cestu okolo Iránu, obídu zablokovaný Hormuzský prieliv

7:05 Izraelský útok na centrum civilnej obrany v južnom Libanone zabil najmenej šesť ľudí, z toho troch zdravotníkov. Ďalších 22 ľudí utrpelo zranenia. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na libanonskú štátnu tlačovú agentúru. Izrael a Libanon sa podľa Washingtonu dohodli na predĺžení prímeria o 45 dní. Izrael v apríli rozšíril pozemnú inváziu do južného Libanonu, od oznámenia prímeria 16. apríla boje pokračovali, hoci s nižšou intenzitou.

Útok prišiel niekoľko dní po tom, čo sedem izraelských úderov na automobily južne od libanonskej metropoly Bejrút zabilo najmenej 12 ľudí. Z toho najmenej osem ľudí vrátane dvoch detí zabili tri izraelské vzdušné údery na vozidlá na juhu Libanonu.

Predĺženie prímeria o 45 dní oznámil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Tommy Piggott po dvojdňových rokovaniach vo Washingtone. Piggott uviedol, že ministerstvo obnoví rokovania na politickej úrovni 2. a 3. júna a na bezpečnostnej úrovni už 29. mája v Pentagone za účasti izraelskej a libanonskej vojenskej delegácie.

Humanitárna situácia na juhu Libanonu zostáva kritická. Od 2. marca, keď sa konflikt medzi Izraelom a hnutím Hizballáh opäť vyostril, podľa pondelkových údajov libanonského ministerstva zdravotníctva pri izraelských úderoch zahynulo najmenej 2869 ľudí a ďalších 8730 bolo zranených. Viac ako 1,2 milióna obyvateľov Libanonu muselo v dôsledku konfliktu opustiť svoje domovy.

Proiránske šiitské militantné hnutie Hizballáh sa 2. marca vzdušnými údermi na Izrael zapojilo do regionálnej vojny, ktorú 28. februára rozpútali izraelsko-americké vzdušné útoky na Irán. Libanonská vláda útoky Hizballáhu okamžite odsúdila. Izrael na ostreľovanie odpovedal rozsiahlymi odvetnými vzdušnými údermi v rôznych častiach Libanonu a pozemnou inváziou v južnom Libanone. Izraelská armáda na okupovanom území vytvorila nárazníkovú zónu, ktorá zasahuje do mnohých libanonských dedín, ktorých obyvatelia boli násilne vysídlení.

7:00 Americké ministerstvo zahraničných vecí v piatok večer SELČ oznámilo predĺženie platnosti prímeria medzi Izraelom a Libanonom o ďalších 45 dní. Pokoj zbraní sa mal pôvodne skončiť v nedeľu.

„Prerušenie bojov zo 16. apríla bude predĺžené o 45 dní, aby bolo možné dosiahnuť ďalší pokrok,“ informoval na sieti X hovorca ministerstva Tommy Pigott.

Spojené štáty podľa neho v uplynulých dvoch dňoch hostili „veľmi produktívne“ rozhovory medzi izraelskými a libanonskými predstaviteľmi, ktoré budú pokračovať v dohľadnej dobe a rozšíria sa aj na otázky bezpečnosti.

Rozhovory o politických otázkach sa uskutočnia 2. a 3. júna opäť na ministerstve zahraničných vecí USA vo Washingtone. Okrem toho sa 29. mája začnú v Pentagóne diskusie týkajúce sa bezpečnostných tém, na ktorých sa zúčastnia vojenskí predstavitelia Izraela a Libanonu.

„Dúfame, že tieto rokovania prispejú k trvalému mieru medzi oboma krajinami, k plnému uznaniu vzájomnej suverenity a územnej celistvosti a k zabezpečeniu skutočnej bezpečnosti pozdĺž ich spoločnej hranice,“ dodal Pigott.

Prímerie medzi Izraelom a Libanonom oznámil prezident USA Donald Trump 16. apríla a o týždeň neskôr ho predĺžili o tri týždne. Libanon bol vtiahnutý do vojny, keď militantné hnutie Hizballáh 2. marca – dva dni po americko-izraelských útokoch na Irán – začal raketami ostreľovať Izrael s cieľom pomstiť zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího.

Izrael napriek prímeriu zintenzívnil útoky na juhu Libanonu, tvrdiac, že sa zameriava na ciele Hizballáhu. Hnutie medzičasom pokračuje v sporadickom odpaľovaní rakiet na územie židovského štátu.