Rámcová dohoda medzi USA a Iránom je údajne hotová na 95 percent a Teherán s ňou v princípe súhlasil.
21:16 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok oznámil, že nariadil ozbrojeným silám ešte viac zintenzívniť útoky v Libanone s cieľom „zlikvidovať“ militantné hnutie Hizballáh. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a stanice al-Džazíra.
Izraelská armáda medzičasom na sieti X informovala o spustení novej série úderov zameraných na ciele Hizballáhu v údolí Bikáa a niekoľko ďalších oblastiach v Libanone.
„Zintenzívnime naše útoky proti Hizballáhu a neprestaneme,“ vyhlásil Netanjahu vo videu na platforme Telegram. Izraelská armáda podľa neho v posledných týždňoch pripravila o život 600 členov Hizballáhu, ktorý zároveň obvinil z toho, že podniká dronové útoky na Izrael. Židovský štát je podľa Netanjahu s Hizballáhom vo vojne.
Medzi Izraelom a Libanonom oficiálne platí prímerie od 16. apríla. V polovici mája bolo po rokovaniach predstaviteľov oboch krajín vo Washingtone predĺžené o ďalších 45 dní. Priame rokovania majú za cieľ zabezpečiť trvalý mier medzi Libanonom a Izraelom.
Izrael napriek prímeriu zintenzívnil útoky na juhu Libanonu, tvrdiac, že sa zameriava na ciele Hizballáhu. Šiitske militantné hnutie zas naďalej sporadicky odpaľuje na územie židovského štátu a útočí na izraelské ciele v Libanone.
21:01 Iránsky prezident Masúd Pezeškiján nariadil úradom opäť obnoviť prístup k internetu, ktorý je v krajine prerušený už viac než 87 dní. S odvolaním sa na zdroj z ministerstva komunikácii to v pondelok napísala polooficiálna tlačová agentúra Mehr. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Prístup k internetu v islamskej republike je takmer úplne zablokovaný od začiatku vojny, ktorú spustili americké a izraelské útoky na Irán 28. februára. Funguje len tzv. národný internet, ktorý umožňuje navštíviť štátom schválené internetové stránky.
V dôsledku toho milióny Iráncov prišli o možnosť spojiť sa s príbuznými v zahraničí. Výrazné sú aj ekonomické dôsledky, pretože blokovanie internetu postihuje aj množstvo obchodníkov, ktorí sú naň často odkázaní. Obmedzenia je možné obísť iba pomocou drahých a pokročilých VPN, ku ktorým však má prístup len niekoľko Iráncov.
15:57 Americký prezident Donald Trump požaduje, aby súčasťou dohody o ukončení vojny medzi Iránom a Spojenými štátmi bolo rozšírenie Abrahámovských dohôd. K pristúpeniu vyzval Saudskú Arábiu, Katar, Pakistan i ďalšie krajiny. Vyhlásil to v pondelok na svojej sociálnej sieti Truth Social, informuje TASR. Abrahámovské dohody z roku 2020 sprostredkované Spojenými štátmi normalizovali vzťahy Izraela s Bahrajnom, SAE, Marokom a Sudánom.
V príspevku Trump vymenoval blízkovýchodných lídrov, s ktorými v sobotu hovoril o snahách ukončiť vojnu s Iránom. „Povedal som im, že po všetkej práci, ktorú Spojené štáty vykonali, aby sa pokúsili poskladať túto veľmi zložitú skladačku, by malo byť povinnosťou všetkých týchto krajín, aby prinajmenšom súčasne podpísali Abrahámovské dohody,“ napísal.
Na takýto krok vyzval Saudskú Arábiu, Katar, Pakistan, Turecko, Egypt, Jordánsko, SAE a Bahrajn. Egypt, Turecko a Jordánsko pritom už Izrael dlhodobo uznávajú a SAE i Bahrajn už Abrahámovské dohody podpísali.
„Je možné, že jeden či dva z týchto štátov majú dôvod, prečo tak neurobia, a budeme to rešpektovať, ale väčšina by mala byť pripravená, ochotná a schopná urobiť z tejto dohody s Iránom oveľa historickejšiu udalosť, než by inak bola,“ myslí si americký prezident. Abráhamovské dohody podľa neho pre zúčastnené krajiny priniesli ekonomický a sociálny rozvoj, a to aj v konfliktnom období.
Trump tiež oznámil, že rokovania s Iránom pokračujú dobre. „Bude to buď skvelá dohoda pre všetkých, alebo žiadna dohoda – a v tom prípade sa vrátime na front a do boja, ale v ešte väčšom a rozsahu než kedykoľvek predtým – a to predsa nikto nechce!“ napísal.
14:41 Izraelský letecký útok na juhu Pásma Gazy zabil v pondelok dvoch ľudí, vrátane šesťročného dievčatka a minimálne 17 ďalších zranil. Informovali o tom palestínske zdravotnícke úrady. Zdravotníci uviedli, že pri izraelskom leteckom útoku na stanový tábor pre vysídlené rodiny v okolí mesta Chán Júnis na juhu Pásma Gazy zahynulo šesťročné dievča a 31-ročná žena. Podľa svedkov útočili dva izraelské vrtuľníky. (Reuters, TASR)
14:30 Irán a Spojené štáty sa v rámci rokovaní o ukončení vojny na Blízkom východe zhodli na viacerých otázkach, informovala v pondelok iránska diplomacia. Podľa oficiálneho vyhlásenia to však neznamená, že Teherán je blízko k podpísaniu dohody. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
„Je správne povedať, že sme dosiahli závery vo veľkej časti prerokovávaných otázok,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí na tlačovej konferencii.
„Tvrdiť však, že to znamená, že podpísanie dohody je na dosah – to nikto nemôže povedať,“ dodal.
Jeho vyjadrenia prišli po oznámení Iránu, že finalizuje 14-bodový rámec dohody o ukončení vojny s USA, ktorá vypukla 28. februára. „Táto 14-bodová dohoda sa zameriava na ukončenie vojny a ak sa dosiahne, do 60 dní sa uskutočnia aj rozhovory o otázkach súvisiacimi s jadrovým programom,“ povedal Bakájí, pričom dokument označil ako Memorandum o porozumení.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že dohoda by mohla byť uzavretá v pondelok, pričom prezident USA Donald Trump svojim vyjednávačom povedal, aby sa „neponáhľali“.
Hovorca iránskej diplomacie zdôraznil, že pripravovaný dokument „je zameraný na ukončenie vojny“ v celom regióne, vrátane Libanonu. Zopakoval, že podrobnosti o iránskom jadrovom programe neboli do dokumentu zahrnuté. Podľa jeho slov rokovať o týchto otázkach sa bude až keď budú obe strany súhlasiť s rámcom dohody.
13:44 Stiahnutie sa izraelských jednotiek z juhu Libanonu je požiadavkou, od ktorej Bejrút počas rokovaní neustúpi a vyjednávať je ochotný iba o tom, ako to dosiahnuť. Vyhlásil to v pondelok libanonský prezident Džúzíf Awn. O týždeň sa majú konať politické rokovania sprostredkované Spojenými štátmi, ktorých cieľom je zabezpečenie trvalého mieru medzi Libanonom a Izraelom.
Awn poskytol svoje vyhlásenie pri príležitosti výročia predchádzajúceho stiahnutia Izraela z južného Libanonu v roku 2000 po približne dvoch desaťročiach okupácie.
„Tento rok prichádza výročie oslobodenia v čase, keď Libanon zaťažuje bolestivá realita,“ uviedol prezident. „Izraelské útoky neprestali a naše drahé južné dediny stále trpia pod obnovenou okupáciou,“ dodal. (AFP, TASR)
7:41 Spojené štáty buď dosiahnu s Iránom dobrú dohodu, alebo sa s touto krajinou vyrovnajú iným spôsobom. Podľa agentúry Reuters to dnes počas návštevy Dillí povedal novinárom americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. USA podľa neho chcú dať diplomacii všetky šance, kým začnú zvažovať alternatívne možnosti. Podľa agentúry AFP Rubio zdôraznil, že Izrael bude mať vždy právo brániť sa bez ohľadu na to, aká bude dohoda medzi Washingtonom a Teheránom.
USA a Izrael na konci februára rozpútali vojnu proti Iránu, pričom Teherán odpovedal útokmi na krajiny na Blízkom východe a na americké základne v regióne. Od 8. apríla platí prímerie. Zároveň prebiehajú rokovania o predbežnej dohode, ktoré majú umožniť uzavretie budúcej konečnej mierovej dohody. Podľa zdrojov servera Axios by predbežná dohoda mala umožniť znovuotvorenie Hormuzského prielivu a povoliť Iránu neobmedzený vývoz ropy. Zároveň by pokračovali rokovania o iránskom jadrovom programe.
„Na stole je celkom solídny návrh, pokiaľ ide o schopnosť otvoriť Hormuzský prieliv, začať skutočné, významné a časovo ohraničené rokovania o jadrovej otázke, a dúfajme, že sa nám to podarí,“ povedal Rubio.
„Mysleli sme si, že by sme mohli mať nejaké správy už v nedeľu večer, možno dnes, no nechcem to zbytočne analyzovať,“ povedal Rubio v Naí Dillí. Podľa neho existuje „pomerne solídny základ“ na otvorenie Hormuzského prielivu a jeho opätovné sprístupnenie. Dodal tiež, že pripravovaná dohoda má výraznú podporu krajín Perzského zálivu a mohla by viesť k „skutočným, podstatným a časovo obmedzeným rokovaniam o jadrovej otázke“.
Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že rokovania s Iránom postupujú riadne a konštruktívne, zároveň však vraj americkým vyjednávačom povedal, aby sa s dohodou neponáhľali. Námorná blokáda Iránu podľa Trumpa zostane v plnej platnosti dovtedy, kým nebude dohoda potvrdená a podpísaná. Zároveň prisľúbil otvorenie Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou námornou trasou na prepravu ropy a zemného plynu.
Šéf americkej diplomacie dnes tiež vyhlásil, že Izrael bude mať vždy právo brániť sa bez ohľadu na akúkoľvek dohodu medzi Washingtonom a Teheránom, čím zopakoval výroky izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. „Izrael má vždy právo brániť sa. Každá krajina na svete má toto právo. Ak sa Hizballáh chystá odpáliť rakety alebo rakety proti Izraelu už odpálil, Izrael má právo na odvetu,“ povedal Rubio v Indii.
Netanjahu v nedeľu vyhlásil, že Trump počas telefonátu zopakoval právo Izraela bojovať v Libanone, kde izraelská armáda útočí na proiránske militantné hnutie Hizballáh.
Izraelská armáda dnes uviedla, že počas bojov v južnom Libanone zahynul jeden jej vojak a ďalší bol ťažko zranený a prevezený do nemocnice.
6:20 Rámcová dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom je „na 95 percent hotová“, informovala v nedeľu televízia Fox News s odvolaním sa na svoje zdroje. Podľa nich Teherán so zmluvou v princípe súhlasil, píše TASR.
„Ešte nemáme dohodu. Nebudeme ju podpisovať dnes (v nedeľu) ani zajtra,“ povedal nemenovaný zástupca administratívy USA a dodal, že prezident Donald Trump chce „dať (Iránu) ešte päť, šesť alebo sedem dní“, aby boli rokovania úspešne dokončené.
„Máme dohodu o jadrových zásobách (Iránu) a Hormuzskom prielive, ale stále rokujeme o formuláciách,“ povedal predstaviteľ americkej vlády. Zároveň zopakoval Trumpove slová o možnosti obnovenia úderov na Irán. „Určite neuzavrieme zlú dohodu. Máme aj iné možnosti a môžeme obnoviť vojenské útoky, ak sa dohoda nedosiahne,“ povedal.
Prezident USA v nedeľu oznámil, že svojim vyjednávačom nariadil, aby sa pri rokovaniach o dohode s Iránom neponáhľali. Teherán podľa neho musí pochopiť, že nemôže získať jadrovú zbraň.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zase v nedeľu pre denník The New York Times (NYT) povedal, že dohovor s Iránom si získal podporu v regióne, no dohodu o otázkach jadrového programu Teheránu nemožno dosiahnuť za 72 hodín.
Portál Axios uviedol, že možná zmluva by predĺžila prímerie o 60 dní, počas ktorých by bol znovu otvorený Hormuzský prieliv, Irán by mohol predávať ropu a obe strany by viedli rokovania o jeho jadrovom programe.