93. deň: Trump: Izrael do Bejrútu nepošle jednotky, všetka streľba sa zastaví

USA vykonali údery na radarové stanice v Iráne, ten útočil na leteckú základňu.   Čítajte viac 92. deň: Mierový plán v troskách? Trump vracia návrh do Teheránu a žiada tvrdšie podmienky

21:06 Americký prezident Donald Trump v pondelok po telefonáte s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom oznámil, že „do Bejrútu nebudú vyslané žiadne jednotky a všetky jednotky, ktoré sú na ceste, sa vrátia späť“. Izrael a militantné hnutie Hizballáh navyše podľa neho súhlasili, že „všetka streľba sa zastaví“.

„Mal som veľmi produktívny hovor s izraelským premiérom Bibim Netanjahuom a do Bejrútu nebudú vyslané žiadne jednotky a všetky jednotky, ktoré sú na ceste, sa vrátia späť. Podobne som prostredníctvom vysokopostavených predstaviteľov mal veľmi dobrý hovor s Hizballáhom a súhlasili, že všetka streľba sa zastaví – že Izrael na nich nebude útočiť a oni nebudú útočiť na Izrael,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Izraelská armáda v nedeľu oznámila rozšírenie pozemných operácií v Libanone a obsadenie strategického hradu Beaufort. Netanjahu vyzdvihol obsadenie tohto hradu a v pondelok spoločne s ministrom obrany Jisraelom Kacom uviedol, že armáde nariadili, aby zaútočila na ciele Hizballáhu v bašte hnutia na bejrútskom predmestí Dahíja. (tasr)

20:22 Americký prezident Donald Trump v pondelok pre televíziu NBC News uviedol, že od Iráncov o pozastavení sprostredkúvanej komunikácie dopredu nepočul, ale odmlka je podľa neho v poriadku a je ochotný počkať.

Čítajte viac Irán stopol komunikáciu s USA. Trump odkázal, že je pripravený čakať

16:41 Európska únia môže zohrať zásadnú úlohu pri vyjednávaní trvalého prímeria medzi Iránom a Spojenými štátmi a vyriešiť obavy USA týkajúce sa jadrových ambícií Teheránu. Počas návštevy pakistanského Islamabadu to pre portál POLITICO uviedla šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

„Od námorných operácií EÚ až po ťažko nadobudnuté odborné znalosti v oblasti jadrovej energetiky – EÚ môže zohrať konkrétnu úlohu pri zabezpečení trvalej platnosti prípadnej dohody,“ vyhlásila Kallasová počas návštevy Pakistanu, ktorý je sprostredkovateľom mierových rozhovorov medzi USA a Iránom.

Členské štáty EÚ sa do konfliktu v Iráne nezapojili a niektoré odmietli povoliť americkej armáde využiť americké základne na svojom území na bojové operácie. Tento krok vyvolal značné napätie v transatlantických vzťahoch.

Kallasová si však myslí, že EÚ teraz môže vstúpiť do rokovaní, aby pomohla vyrokovať prímerie a vyriešiť jadrové otázky. Únia zohrala kľúčovú úlohu aj pri vyjednávaní o jadrovej dohode s Iránom z roku 2015 (JCPOA), od ktorej americký prezident Donald Trump o tri roky neskôr odstúpil. (TASR)

16:01 Iránsky vyjednávací tím pozastavuje sprostredkúvanú komunikáciu so Spojenými štátmi v rámci rokovaní o mieri z dôvodu izraelských útokov v Libanone, napísala v pondelok iránska tlačová agentúra Tasním. „Nebude žiaden dialóg, pokiaľ nebudú zabezpečené iránske požiadavky na okamžité ukončenie izraelských operácií v Gaze a Libanone,“ uviedla iránska agentúra.

„Vzhľadom na pokračujúce zločiny sionistického režimu v Libanone a s prihliadnutím na to, že Libanon bol jednou z podmienok pre prímerie a že toto prímerie bolo teraz porušené na všetkých frontoch vrátane Libanonu, iránsky vyjednávací tím pozastavuje dialógy a výmenu správ prostredníctvom mediátorov,“ pokračovala.

Okamžité ukončenie útokov a úplne stiahnutie izraelských jednotiek z Gazy a Libanonu je pre iránskych predstaviteľov a vyjednávačov kľúčové pre obnovu rokovaní, napísala agentúra Tasním. Irán sa v reakcii preto rozhodol, že zavedie kompletnú blokádu Hormuzského prielivu a „ďalších aktívnych frontov“ vrátane úžiny Báb al-Mandab. (Reuters, TASR)

14:02 Kým proiránske militantné hnutie Hizballáh pokračuje v útokoch na Izrael, v libanonskom Bejrúte nebude pokoj, vyhlásil v pondelok izraelský minister obrany Jisrael Kac. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a Kac predtým v spoločnom vyhlásení oznámili, že armáde nariadili, aby zaútočila na ciele Hizballáhu v bašte hnutia na bejrútskom predmestí Dahíja.

Denník The Times of Israel (TOI) uviedol, že Izrael na žiadosť administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na niekoľko týždňov výrazne obmedzil údery na libanonskú metropolu.

Po oznámení izraelských predstaviteľov zverejnili arabské médiá zábery, podľa ktorých oblasť Dahíja opúšťajú civilisti a na cestách vedúcich zo štvrte sa vytvorili veľké dopravné kolóny.

„Časť Dahíja v Bejrúte sa nijako nelíši od obcí na severe Izraela – ak nebude pokoj na severe, nebude ani v Bejrúte,“ uviedol Kac vo vyhlásení, ktoré zverejnila jeho kancelária. (AFP, TASR)

12:35 Iránske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok uviedlo, že Spojené štáty naďalej porušujú vzájomné prímerie. Rezort to uviedol vo vyhlásení, ktorým reagoval na americké útoky na prístav na juhu krajiny.

„Spojené štáty porušili prímerie aj dnes ráno,“ povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí na tlačovej konferencii a vyhlásil, že Irán prijme akékoľvek opatrenia, ktoré bude považovať za potrebné na obranu iránskej národnej bezpečnosti.

Agentúra DPA zároveň informovala o odvetnom údere iránskych Revolučných gárd na základňu, z ktorej USA podnikli nálet na južnú provinciu Hormozgán.

Americká armáda má základne vo viacerých štátoch Perzského zálivu vrátane Kuvajtu. Tamojšia protivzdušná obrana v pondelok ráno oznámila, že zničila projektily vypálené na krajinu, a z útokov obvinila práve Irán. (AFP, TASR)

11:39 Sprostredkovatelia rokovaní o prímerí v Pásme Gazy sa pokúsia vo štvrtok v Egypte obnoviť rozhovory s palestínskym militantným hnutím Hamas o jeho odzbrojení. Pre spravodajský portál The Times of Israel to uviedli dvaja arabskí diplomati zapojení do tohto procesu.

Rokovania stagnujú, keďže Hamas odmieta prijať návrh Trumpovej Rady mieru, keď tvrdí, že najskôr musí Izrael dodržiavať podmienky prvej fázy prímeria. Izrael totiž pokračuje napriek prímeriu z októbra 2025 v útokoch v Pásme Gazy, pričom obidve strany konfliktu sa z porušovania jeho podmienok obviňujú.

Diplomati tvrdia, že hoci Rada mieru vedená USA nezavrhla možnosť, že rokovania s militantným hnutím by mohli priniesť nejaký výsledok, rada čoraz viac zvažuje alternatívy k 20-bodovému americkému plánu na ukončenie vojny v Pásme Gazy.

Medzi najvýznamnejšiu alternatívu patrí tá, ktorá by povolila začiatok rekonštrukcií v oblastiach palestínskej enklávy okupovanej Izraelom.

Podľa podmienok prímeria medzi Izraelom a Hamasom sa izraelské sily mali stiahnuť k takzvanej „žltej línii“, čím by si ponechali kontrolu „len“ nad 53 percentami tohto palestínskeho územia. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však vo štvrtok minulý týždeň vyhlásil, že armáde nariadil, aby obsadila 70 percent územia Pásma Gazy, čím porušil podmienky prímeria.

Cieľom týchto alternatívnych návrhov je podľa TOI povzbudiť Palestínčanov, aby opustili Hamasom kontrolované oblasti, a to poskytnutím dočasného ubytovania. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa predtým odložila tento návrh, keďže viaceré krajiny, ktoré sú potenciálnymi darcami prostriedkov na obnovu palestínskeho územia, vyjadrili obavy, že by tento krok viedol k trvalému rozdeleniu Pásma Gazy. Podľa tvrdení arabských diplomatov sa však do diskusií vracajú viaceré predtým odmietnuté návrhy, keďže Hamas je v rokovaniach o odzbrojení neústupčivý. (TASR)

11:35 Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) v tichosti usmerňuje lode snažiace sa preplaviť cez Hormuzský prieliv. Takto uplynulé tri týždne pomáhalo koordinovať plavbu desiatok komerčných plavidiel. S odvolaním sa na amerických predstaviteľov o tom v pondelok informoval denník The New York Times (NYT).

Väčšina z približne 70 lodí podľa zdrojov vypla svoje telekomunikačné zariadenie, aby sa pri prechode úžinou do Perzského zálivu a z neho vyhli odhaleniu.

Irán prakticky uzavrel Hormuzský prieliv v reakcii na americké a izraelské útoky a plavbu umožňuje tým lodiam, ktoré ju s ním koordinujú a zaplatia vysoké poplatky.

Predstavitelia odmietli povedať, akým plavidlám CENTCOM pomáhal koordinovať plavbu a akými trasami sa vybrali. Aspoň jedna cesta však podľa NYT nie je v blízkosti iránskeho pobrežia. Lodiam, ktoré tadiaľ preplávajú, podľa USA hrozí takmer istý útok iránskych dronov alebo rakiet.

9:32 Libanon je vystavený „krutej a trestuhodnej izraelskej agresii,“ povedal v pondelok libanonský prezident Džúzíf Awn po tom, čo izraelská armáda rozšírila svoje pozemné operácie v Libanone. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Jisrael Kac medzičasom oznámili, že nariadili útoky na južné predmestia Bejrútu.

Awn v príspevku na sieti X odsúdil izraelskú ofenzívu a prisľúbil, že nepoľaví v úsilí, aby „ukončil utrpenie libanonského ľudu a najmä ľudí na juhu krajiny“.

V pondelok sa bude konať mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o Libanone zvolané po tom, čo izraelská armáda v nedeľu oznámila rozšírených pozemných operácií v tejto krajine a obsadenie strategického hradu Beaufort v južnom Libanone.

Obsadenie tohto hradu predstavuje podľa izraelského premiéra Netanjahua „dramatickú zmenu“ v izraelskej kampani proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh.

Denník The Guardian informoval, že európski lídri odsúdili rozširovanie izraelskej ofenzívy v Libanone, pričom podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona „nič neospravedlňuje rozsiahlu eskaláciu, ktorá prebieha v južnom Libanone“. (AFP, TASR)

8:25 Ceny ropy v pondelok ráno vzrástli o viac ako dve percentá. Vývoj na trhu ovplyvnila eskalácia konfliktu na Blízkom východe, kde sa Spojené štáty a Irán počas víkendu vzájomne obviňovali z porušenia podmienok prímeria.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v júli dosiahla do 7.31 h SELČ 93,28 USD (80,11 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to bol rast o 2,16 USD (2,37 %). Cena americkej ľahkej ropy WTI s júlovým kontraktom dosiahla 89,83 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavovalo zdraženie o 2,47 USD (2,83 %).

Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) oznámilo, že Spojené štáty cez víkend vykonali sebaobranné údery na iránske radary a veliteľské stanovištia pre drony v meste Goruk a na ostrove Kešm. Útoky boli podľa americkej strany reakciou na agresívne kroky Iránu zahŕňajúce zostrelenie amerického dronu MQ-1, ktorý operoval nad medzinárodnými vodami. Iránske Revolučné gardy medzitým informovali, že zaútočili na základňu používanú americkou armádou na údery na územie Iránu. Kde sa základňa nachádza však nešpecifikovali.

Prímerie medzi USA a Iránom začalo platiť 8. apríla a pôvodne bolo dohodnuté ako dvojtýždňové. Americký prezident Donald Trump ho neskôr opakovane predĺžil, aby poskytol priestor diplomatickým rokovaniam. Prímerie však sprevádzajú neustále incidenty.

6:45 Spojené štáty v nedeľu oznámili, že ich sily počas víkendu v reakcii na podľa nich agresívne kroky Teheránu zaútočili na iránske radarové stanice a riadiace centrá bezpilotných lietadiel v iránskom Goruku a na ostrove Kešm. Iránske revolučné gardy naopak uviedli, že ich letectvo zaútočilo na nešpecifikovanú leteckú základňu, ktorá bola podľa nich použitá pri americkom útoku na telekomunikačnú vežu na ostrove Sirík. Dnes o tom informovala agentúra Reuters. Vzájomné útoky sa odohrávajú po tom, čo obe strany v apríli podpísali prímerie.

Oblastné veliteľstvo amerických síl na Blízkom východe (CENTCOM) v príspevku na sociálnej sieti X uviedlo, že Irán zostrelil americký dron MQ-1 operujúci nad medzinárodnými vodami. Americké stíhačky preto v reakcii zničili iránsku protivzdušnú obranu, pozemnú riadiacu stanicu a dva jednorazové útočné drony. Veliteľstvo dodalo, že žiadny americký vojenský personál nebol zranený.

Sily iránskych gárd dnes zaútočili na základňu, ktorú podľa nich americká armáda využíva na útoky na iránske územie; jej polohu však nešpecifikovali. Kuvajtská armáda pritom krátko predtým oznámila, že čelila útokom dronov a rakiet.

Obe krajiny sa ostreľovali aj minulý týždeň, keď Irán zaútočil na americkú leteckú základňu po tom, čo americká armáda uskutočnila údery namierené proti iránskej operácii dronov v blízkosti Hormuzského prielivu.

Vojnu na Blízkom východe rozpútali 28. februára USA a Izrael leteckými útokmi na Irán. Teherán odpovedal údermi na štáty Perzského zálivu a americké vojenské objekty v regióne. V oblasti platí od 8. apríla krehké prímerie, o ktorého ďalšom predĺžení sa naďalej rokuje.

Teherán tiež v reakcii na americko-izraelský útok z veľkej časti zablokoval dopravu cez Hormuzský prieliv, kadiaľ pred vojnou prúdili významné svetové dodávky ropy, ropných produktov či skvapalneného zemného plynu (LNG).

6:40 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovoril s libanonským prezidentom Josephom Aúnom aj izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom o diplomatických rokovaniach medzi Izraelom a Libanonom a navrhol plán, ktorý by umožnil postupné upokojenie situácie. S odvolaním sa na amerického predstaviteľa to dnes napísala agentúra Reuters. Izrael okupuje časť Libanonu a ostreľuje pozície libanonskej militantnej skupiny Hizballáh.

USA navrhli, že ako prvý krok by Hizballáh podporovaný Iránom zastavil všetky útoky na Izrael a ten by sa na oplátku zdržal eskalácie v libanonskej metropole Bejrúte. To by podľa zdroja vytvorilo priestor na postupné upokojenie situácie a účinné zastavenie nepriateľských akcií. Dodal, že Aún sa pokúsil tento návrh presadiť a zabezpečiť dohodu. Predseda libanonského parlamentu Nabíh Barrí, spojenec Hizballáhu, ktorý podľa vlastných slov zaručuje záväzok tohto zoskupenia k prímeriu, však preniesol bremeno na Izrael, aby prestal strieľať ako prvý.

Proiránsky Hizballáh sa 2. marca vzdušnými útokmi na Izrael zapojil do vojny, ktorú 28. februára začali izraelsko-americké útoky na Irán. Libanonská vláda útoky Hizballáhu okamžite odsúdila. Izrael na ostreľovanie odpovedal rozsiahlymi odvetnými vzdušnými útokmi v rôznych častiach Libanonu a pozemnou inváziou v južnom Libanone, kde okupuje časť územia a vytvoril tam nárazníkovú zónu.

Netanjahu v nedeľu povedal, že nariadil vojakom postúpiť hlbšie do Libanonu v boji proti Hizballáhu, a to napriek prímeriu vyhlásenému 17. apríla. Jednotky potom obsadili pevnosť Beaufort, čo podľa agentúry AP znamená najhlbší izraelský prienik do libanonského vnútrozemia od roku 2000. Stalo sa tak deň po tom, ako Hizballáh intenzívne ostreľoval sever Izraela.

V Libanone od 2. marca pri izraelských útokoch zahynulo najmenej 3412 ľudí a viac ako 1,2 milióna ďalších muselo opustiť svoje domovy. Na juhu Libanonu alebo pri izraelsko-libanonských hraniciach zahynulo 25 izraelských vojakov a na severe Izraela pri vzdušných útokoch Hizballáhu dvaja civilisti.

6:30 Rokovania a výmena stanovísk medzi Teheránom a Washingtonom pokračujú, oznámil podľa agentúry Reuters iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí tamojším štátnym médiám. Dodal, že špekuláciám by sa nemala prikladať váha a že rokovania podľa neho nemá zmysel hodnotiť, kým sa nedosiahne hmatateľný výsledok.

Podľa skorších informácií webu Axios dosiahli obe strany veľký pokrok na ceste k dohode o predĺžení prímeria. Teherán však v piatok uviedol, že osud dohody závisí od toho, či Spojené štáty prestanú klásť „prehnané požiadavky“.

„Lode zadržané v Hormuzskom prielive vďaka našej skvelej a bezprecedentnej námornej blokáde, ktorá sa teraz skončí, môžu začať proces ‚návratu domov‘,“ napísal v piatok americký prezident Donald Trump na svojej sieti Truth Social. Uviedol tiež, že USA vyzdvihnú z iránskeho podzemia obohatený urán a že Irán musí súhlasiť s tým, že nikdy nezíska jadrovú zbraň.

Iránska polooficiálna agentúra Fars s odvolaním sa na svoje zdroje odmietla Trumpove výroky o možnej dohode a označila ich za „kombináciu pravdy a lží“, ktorá predstavuje „pokus o vykreslenie vymysleného víťazstva“. Teherán je podľa nej v záverečnej fáze schvaľovacieho procesu, konečné rozhodnutie však zatiaľ neprijal, uviedli agentúry Reuters a AFP.

Vojnu na Blízkom východe rozpútali koncom februára Spojené štáty a Izrael leteckými útokmi na Irán. Teherán odpovedal údermi na štáty Perzského zálivu a americké vojenské objekty v regióne. V oblasti platí od 8. apríla krehké prímerie, o ktorého ďalšom predĺžení sa naďalej rokuje.

Teherán tiež v reakcii na americko-izraelský útok okamžite z veľkej časti zablokoval dopravu cez Hormuzský prieliv. Touto kľúčovou úžinou pred vojnou prúdila približne pätina globálnych dodávok ropy, ropných produktov či skvapalneného zemného plynu (LNG), ale aj napríklad zhruba tretina celosvetovej námornej prepravy poľnohospodárskych hnojív.