97. deň: Trump šokoval slovami o iránskom uráne: Dohodu vraj USA vôbec nepotrebujú

Prezident však varoval, že ak by iránske ozbrojené sily zabili amerických vojakov, bol by to dobrý dôvod na obnovenie konfliktu.   Čítajte viac 96. deň: USA a Izrael utrpeli „rozhodujúci úder“, vyhlásil Chameneí s tým, že teraz sa snažia rozosievať rozkol v Iráne

16:58 Iránom podporované libanonské hnutie Hizballáh sa stiahne z oblasti južne od rieky Lítání, pokiaľ sa stiahne aj Izrael a dosiahne sa komplexné prímerie, uviedol v piatok predseda libanonského parlamentu a spojenec hnutia Nabíh Barrí.

„Súhlasím s tým… že Hizballáh sa stiahne z oblasti južne od rieky Lítání a súbežne sa Izrael stiahne z okupovaných oblastí“ a dosiahne sa „komplexné a bezpodmienečné prímerie“, uviedol vo vyhlásení Barrí, ktorý pôsobí zároveň ako sprostredkovateľ rozhovorov s Hizballáhom.

Hovorca izraelskej armády Avichaj Adrai medzitým vyzval obyvateľov šiestich miest a obcí v Libanone na evakuáciu. Libanonská štátna tlačová agentúra NNA informovala o masovom odchode ľudí z dvoch dedín spomínaných vo varovaní a následne oznámila, že došlo k útokom na niektoré z lokalít.

Vodca Hizballáhu Naím Kásim vo štvrtok vyhlásil, že hnutie odmieta dohodu o uplatňovaní prímeria medzi Libanonom a Izraelom uzavretú v noci na štvrtok. (AFP, TASR)

16:41 Armáda Spojených štátov v reakcii odmietla tvrdenie, že Irán vystrelil na jej lode. „Iránske sily nezaútočili ani nevystrelili na vojenské lode amerických námorných síl. Bolo by to hrubé porušenie prímeria,“ napísalo na sociálnej sieti X Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM).

15:55 Iránska armáda v piatok oznámila, že vystrelila varovné rakety na dva americké torpédoborce v Ománskom zálive, čím ich prinútila opustiť oblasť. „Pri pokračovaní operácie zameranej na boj proti nezákonnému konaniu a obťažovaniu na mori, ako aj proti únosom obchodných plavidiel a ropných tankerov teroristickými námornými silami Spojených štátov, po odpálení varovných rakiet opustili nepriateľské torpédoborce DDG-103 a DDG-8 Ománsky záliv smerom k Indickému oceánu,“ citovala iránska tlačová agentúra IRNA vyhlásenie armády. (AFP, Reuters, TASR)

10:15 Izraelská armáda v piatok vyzvala obyvateľov troch dedín severne od rieky Lítání v južnom Libanone, aby opustili svoje domovy pred plánovanými útokmi proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh. „V záujme vašej bezpečnosti musíte okamžite opustiť svoje domovy a vzdialiť sa od dedín a miest najmenej o 1000 metrov. Každý, kto sa nachádza v blízkosti členov Hizballáhu, ich zariadení alebo zbraní, ohrozuje svoj život!“ napísal na platforme X hovorca armády Avichaj Adrai. (AFP, TASR)

9:05 Po výbuchu medzi kotviskami ománsky terminál Míná al-Fahal pozastavil nakladanie ropy, informovala v noci na dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje dva zdroje. Neskôr napísala, že miestne štátne médiá uvádzajú, že terminál funguje v normálnej prevádzke.

7:10 Libanon aj Izrael hlásili v priebehu štvrtka nové útoky a straty na životoch, a to aj napriek dohode o uplatňovaní prímeria, ktorú krajiny uzavreli v noci. Zatiaľ čo Bejrút informoval o najmenej ôsmich obetiach, Tel Aviv potvrdil smrť jedného vojaka.

Izraelský útok vo východnom Libanone si vyžiadal piatich mŕtvych, zatiaľ čo útok v blízkosti mesta Súr na juhu krajiny najmenej troch ďalších, oznámilo libanonské ministerstvo zdravotníctva.

Pri úderoch zároveň utrpelo zranenia osem osôb, vrátane troch detí a dvoch žien.

Armáda Izraela vo štvrtok neskoro večer zase oznámila, že v južnom Libanone zahynul jeden z jej vojakov – 21-ročný kapitán Ejtan Šmuel Lemberg. Vojenský zdroj pre AFP uviedol, že ho zabila raketa, ktorú militantné hnutie Hizballáh vystrelilo na izraelský tank.

Najnovšie informácie o bojoch prišli krátko po tom, ako vodca militantov Naím Kásim oznámil, že Hizballáh odmieta dohodu o uplatňovaní prímeria medzi Libanonom a Izraelom uzavretú v noci na štvrtok.

Obe krajiny sa po trojstranných rokovaniach vo Washingtone dohodli na dodržiavaní krehkého prímeria z apríla. Prímerie je však podmienené tým, že proiránsky Hizballáh zastaví útoky na Izrael a stiahne všetkých svojich militantov z južného Libanonu.

Kásim to odmietol a Izrael vyzval, aby sa úplne stiahol z územia Libanonu. Zdôraznil tiež, že „pokiaľ nebudú libanonské dediny v bezpečí, budú naďalej bombardované a libanonský ľud vraždený – nebudú v bezpečí ani dediny“ na severe Izraela.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok v Oválnej pracovni vyhlásil, že Hizballáh hovoril s jeho administratívou a prímerie údajne neodmietol, zdôrazňuje agentúra DPA. Trump zároveň vyjadril nádej, v tomto konflikte dochádza k pokroku a vyhlásil, že Libanon si zaslúži mier.

Medzi Izraelom a Libanonom oficiálne platí pokoj zbraní od 16. apríla. V polovici mája bolo prímerie predĺžené o ďalších 45 dní. Izrael napriek tomu zintenzívnil útoky na juhu Libanonu, tvrdiac, že sa zameriava na ciele Hizballáhu. Militantné hnutie zas naďalej sporadicky odpaľuje rakety na územie Izraela a útočí na izraelské ciele v Libanone.

7:05 Spojené štáty nepotrebujú dohodu s Iránom, aby odtiaľ dostali jeho zásoby vysoko obohateného uránu. Podľa agentúry Reuters to povedal americký prezident Donald Trump novinárom v Oválnej pracovni, pričom neuviedol ďalšie podrobnosti. Prezident však varoval, že ak by iránske ozbrojené sily zabili amerických vojakov, bol by to dobrý dôvod na obnovenie konfliktu.

Medzi Washingtonom a Teheránom platí od 8. apríla prímerie a obe strany sa teraz snažia nájsť zhodu na memorande o porozumení, ktoré by zahŕňalo aj riešenie otázky iránskeho jadrového programu. Trump dnes zopakoval, že Irán nemôže získať jadrovú zbraň. Teherán však dlhodobo tvrdí, že sa o jej získanie neusiluje. Sporným bodom rokovaní medzi oboma krajinami zostáva v jadrovej otázke osud viac ako 400 kilogramov uránu, ktorý je obohatený na úroveň vyššiu, než je potrebná pre jadrovú energetiku.

USA spolu s Izraelom začali vojnu proti Iránu 28. februára, pričom to zdôvodnili obavami o bezpečnosť a snahou zabrániť Teheránu vo vývoji jadrovej zbrane. Obe krajiny zaútočili na iránske jadrové zariadenia už vlani v júni. Predpokladá sa, že v dôsledku vtedajších vzdušných úderov boli zásoby obohateného uránu zavalené v podzemných priestoroch zariadenia.

7:00 Po výbuchu medzi kotviskami ománsky terminál Míná al-Fahal pozastavil nakladanie ropy, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené so situáciou. Výbuch pripisovaný dronovému útoku zaznamenali medzi dvoma nakladacími bójami, ktoré slúžia na prepojenie podmorských rozvodov so supertankermi.

Spoločnosť prevádzkujúca terminál ani Omán sa k incidentu podľa agentúry dosiaľ nevyjadrili. Z dát zverejnených spoločnosťou LSEG, ktorá monitoruje námornú dopravu, vyplýva, že pri prístave kotví niekoľko supertankerov.

Po tom, čo Spojené štáty a Izrael 28. februára zaútočili na Irán, začal Teherán v odvete vysielať útočné drony a balistické strely na arabské krajiny Perzského zálivu, pričom často cielil práve na infraštruktúru ropného a plynárenského priemyslu. Útokom proti Ománu sa však vyhýbal, keďže krajina má s Iránom tradične dobré vzťahy a v minulosti sprostredkovávala rozhovory medzi Teheránom a Washingtonom. Od 8. apríla platí medzi USA a Iránom prímerie, ktoré už obe strany viackrát porušili.