98. deň: Drony nad Hormuzom, údery USA na Irán a drahšia ropa. Trump hovorí o „tvrdšom spôsobe“

Americká armáda zostrelila iránske drony smerujúce k Hormuzskému prielivu.  

18:00 Irán má podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa stále k dispozícii 21 až 22 percent svojich raketových zásob. Šéf Bieleho domu to uviedol v piatok po tom, čo Teherán v priebehu niekoľkých dní vystrelil v regióne desiatky rakiet.

„Majú nejaké rakety, majú nejaké drony. Odhadujem, že ide možno o 21 až 22 percent,“ povedal Trump v rozhovore pre televíziu NBC News.

V máji tvrdil, že Irán má k dispozícii už len 18 percent svojich celkových zásob rakiet. V minulosti sa Trump tiež vyjadril, že americká armáda úplne zničila iránske vojenské kapacity.

Iránske ozbrojené sily v piatok oznámili, že vystrelili „varovné rakety“ na dva americké torpédoborce v Ománskom zálive – toto tvrdenie americká armáda okamžite poprela.

Dva dni predtým Kuvajt oznámil, že Irán podnikol dronový a raketový útok na terminál medzinárodného letiska v hlavnom meste. Pri incidente zahynula jedna osoba a ďalšie utrpeli zranenia.

Kuvajt sa následne v sobotu ráno opäť stal terčom raketových útokov zo strany Iránu, pričom útoky zasiahli aj Bahrajn.

Iránske Revolučné gardy uviedli, že podnikli raketové útoky proti „nepriateľským základniam“ po tom, čo americká armáda oznámila, že zasiahla radarové stanovištia v Iráne a zostrelila drony smerujúce k strategicky dôležitému Hormuzskému prielivu.

15:45 Irán v sobotu označil správu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorá vyjadrila znepokojenie nad obmedzeným prístupom k iránskym jadrovým zariadeniam a vyzvala Teherán na „konštruktívnu spoluprácu“, za „nástroj politického nátlaku“. Na svojom webe o tom v sobotu informoval denník Le Monde.

V čase útoku Spojených štátov a Izraela na Irán z 28. februára viedol Teherán s Washingtonom rokovania o svojom jadrovom programe. Podobná situácia nastala aj počas 12-dňovej vojny v júni 2025. Počas oboch konfliktov boli iránske jadrové zariadenia opakovane bombardované.

„Ak chce MAAE prispieť k diplomatickému riešeniu, musí sa vyhnúť premene technickej správy na nástroj politického nátlaku,“ napísal v príspevku na sociálnej sieti X námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kázem Gharíbábádí.

V dôvernej správe, do ktorej vo štvrtok nahliadla agentúra AFP, MAAE uvádza, že nedostatočný prístup k jadrovým lokalitám v Iráne predstavuje „dôvod na obavy z hľadiska šírenia jadrových zbraní“.

V správe sa zdôrazňuje, že hoci MAAE uznáva, že vojenské útoky na iránske jadrové zariadenia vytvorili bezprecedentnú situáciu, je nevyhnutné, aby inšpektori MAAE mohli v Iráne bezodkladne vykonávať svoje inšpekčné a overovacie činnosti.

Iránsky predstaviteľ upozornil, že MAAE nikdy neodsúdila izraelsko-americké útoky na iránske jadrové zariadenia. „Takýto vojenský útok nie je len porušením iránskej suverenity, ale aj priamym úderom proti jadrovej bezpečnosti,“ uviedol Gharíbábádí, ktorý sa špecializuje na právne otázky.

„Nie je možné ignorovať príčinu vzniknutého problému a následne prezentovať jeho dôsledky ako výčitku voči Iránu,“ dodal.

MAAE po izraelsko-amerických útokoch opakovane vyzýva Irán, aby umožnil obnovenie inšpekcií a preverenie stavu svojich jadrových zariadení. Teherán však tvrdí, že bezpečnostná situácia po útokoch takéto kontroly komplikuje.

14:00 Krajiny Perzského zálivu Bahrajn a Kuvajt sa v sobotu ráno stali terčom nových leteckých útokov zo strany Iránu po tom, čo Spojené štáty oznámili, že zaútočili na islamskú republiku.

Malé ostrovné kráľovstvo Bahrajn, kde sídli veliteľstvo 5. flotily USA, vo svojom vyhlásení odsúdilo útoky na svoje územie a susedný Kuvajt.

Manáma uviedla, že obe krajiny Perzského zálivu zachytili sedem rakiet vystrelených z Iránu a útoky označila, za „otvorenú agresiu“ a „hrubé porušenie suverenity oboch krajín“.

Novinár agentúry AFP predtým informoval, že v Manáme bolo počuť tri výbuchy a rezort vnútra oznámil, že po celej krajine sa rozozvučali sirény.

V Kuvajte zaznamenali opakované výbuchy v blízkosti medzinárodného letiska, ktoré sa už v stredu stalo terčom iného útoku, z ktorého Kuvajt obvinil Irán. Pri incidente zahynul jeden človek.

Niekoľko hodín po ostreľovaní kuvajtský úrad pre civilné letectvo oznámil obnovenie leteckej prevádzky. Zároveň uviedol, že počas uzavretia vzdušného priestoru v dôsledku iránskych útokov bolo odklonených 11 letov spoločností Kuwait Airways a Jazeera Airways.

Iránske Revolučné gardy uviedli, že podnikli raketové útoky proti „nepriateľským základniam“ po tom, čo americká armáda oznámila, že zasiahla radarové stanice v Iráne a zostrelila drony smerujúce k strategicky dôležitému Hormuzskému prielivu.

Centrálne veliteľstvo USA (CENTCOM) uviedlo, že šesť rakiet vypálených smerom na Kuvajt a Bahrajn bolo zostrelených, zatiaľ čo siedma „nedosiahla svoj zamýšľaný cieľ“.

11:10 Libanonská armáda v sobotu oznámila, že pri izraelskom útoku na vozidlo na juhu krajiny zahynulo niekoľko jej vojakov.

„Niekoľko vojakov vrátane jedného dôstojníka, zahynulo pri barbarskom izraelskom útoku zameranom na vojenské vozidlo na ceste medzi oblasťou Chardáli a mestom Nabatíja,“ uviedla armáda vo vyhlásení zverejnenom na X.

Medzi Izraelom a Libanonom oficiálne platí pokoj zbraní od 16. apríla. V polovici mája bolo prímerie predĺžené o ďalších 45 dní. Izrael napriek tomu zintenzívnil útoky na juhu Libanonu, tvrdiac, že sa zameriava na ciele Hizballáhu. Militantné hnutie zas naďalej sporadicky útočí na územie židovského štátu a útočí na izraelské ciele v Libanone.

Tel Aviv a Bejrút sa po trojstranných rokovaniach v noci na štvrtok vo Washingtone dohodli na dodržiavaní krehkého prímeria z apríla. Prímerie je však podmienené tým, že Hizballáh zastaví útoky na Izrael a stiahne všetkých svojich militantov z južného Libanonu.

Vodca Hizballáhu Naím Kásim však vo štvrtok vyhlásil, že hnutie túto dohodu o uplatňovaní prímeria odmieta.

Izrael zároveň v sobotu vydal opäť evakuačné príkazy pre obyvateľov piatich dedín v južnom a východnom Libanone a nariadil im, aby sa presťahovali na sever od rieky Zahrání.

„Vzhľadom na porušenie dohody o prímerí zo strany teroristickej organizácie Hizballáh je izraelská armáda nútená proti nej zasiahnuť silou,“ napísal na platforme Telegram hovorca izraelskej armády Avichaj Adrai.

8:50 Palestínske ministerstvo zdravotníctva so sídlom v Ramalláhu oznámilo, že streľba izraelských jednotiek v piatok na okupovanom Západnom brehu Jordánu si vyžiadala život palestínskeho dojčaťa a zranila jeho rodičov.

Sedemmesačný Sam Fahd Abú Hajkal zahynul a jeho rodičia utrpeli ľahké zranenia po tom, „ako na nich v piatok večer na juhu mesta Hebron spustili paľbu okupačné sily“, uviedlo palestínske ministerstvo.

Riaditeľ nemocnice v Hebrone predtým pre agentúru AFP uviedol, že dieťa prijali do nemocnice „s vážnymi zraneniami“.

Podľa palestínskej tlačovej agentúry Wafa izraelská armáda strieľala na auto palestínskej rodiny.

Izraelská armáda v reakcii na incident uviedla, že jej jednotky spustili paľbu po tom, čo „vojaci spozorovali vozidlo, ktoré sa k nim rýchlo približovalo“. Zároveň dodala, že z predbežného vyšetrovania vyplýva, že traja Palestínčania boli „neangažovaní civilisti“ a vyjadrila „hlbokú ľútosť“ nad akoukoľvek spôsobenou ujmou.

Na Západnom brehu Jordánu sa zintenzívnili násilnosti od začiatku vojny v Pásme Gazy v októbri 2023. Odvtedy tam izraelskí vojaci a osadníci zabili najmenej 1078 Palestínčanov vrátane mnohých militantov.

Na základe oficiálnych izraelských údajov zahynulo v tom istom období pri palestínskych útokoch alebo počas vojenských operácií najmenej 46 Izraelčanov.

Izrael okupuje palestínsky Západný breh Jordánu od šesťdňovej vojny v roku 1967. Na tomto území žijú tri milióny Palestínčanov a v židovských osadách približne 700.000 Izraelčanov.

8:45 Americká armáda uviedla, že zostrelila štyri iránske drony, ktoré boli v piatok vypustené smerom k Hormuzskému prielivu, a následne zasiahla niektoré pobrežné radarové stanovištia Iránu.

„Útočné drony predstavovali bezprostrednú hrozbu pre regionálnu námornú dopravu,“ uviedlo Ústredné velenie americkej armády (CENTCOM) na sociálnych sieťach.

Armáda USA uplatňuje blokádu iránskych prístavov v reakcii na tlak Teheránu na kľúčový námorný koridor pre globálne dodávky ropy a zemného plynu. To viedlo k prudkému nárastu cien energií a a spôsobilo politické problémy Republikánskej strane prezidenta Donalda Trumpa pred jesennými voľbami v polovici volebného obdobia (midterms).

Velenie armády uviedlo, že zaútočilo na radarové stanovištia v meste Goruk a na ostrove Kešm s cieľom „brániť sa proti ďalším útokom“.

Ide o najnovší z radu vzájomných útokov, ktoré narúšajú krehké prímerie vo vojne a komplikujú snahy o dosiahnutie dohody o jeho predĺžení. Začiatkom týždňa iránske drony vážne poškodili terminál pre cestujúcich na hlavnom letisku v Kuvajte, pričom jeden človek zahynul, desiatky ďalších utrpeli zranenia a letisko muselo byť na krátky čas uzavreté.

Napriek tomu, že útoky vyvolali nové obavy z možného kolapsu prímeria, Trump v piatok novinárom povedal, že „situácia s Iránom sa zdá byť celkom priaznivá”.

„Z Iránu odídeme veľmi rýchlo a bude to veľmi silné riešenie, tak či onak – či už na základe dohody na papieri, alebo tvrdším spôsobom,“ povedal Trump na podujatí s farmármi v štáte Wisconsin. „Ten tvrdší spôsob je možno dokonca jednoduchší, ale odídeme odtiaľ a ceny hnojív výrazne klesnú, vrátia sa na úroveň spred štyroch mesiacov,“ dodal.

Medzi Washingtonom a Teheránom platí od 8. apríla krehké prímerie, ktoré obe strany porušujú občasnými útokmi, zatiaľ čo sa snažia nájsť zhodu na memorande o porozumení. To by predĺžilo súčasné prímerie a malo by tiež načrtnúť riešenie otázky iránskeho jadrového programu.

USA s Izraelom začali vojnu proti Iránu 28. februára, zdôvodnili to najmä obavami o bezpečnosť a snahou zabrániť Teheránu vo vývoji jadrovej zbrane. Irán odpovedal útokmi na štáty v oblasti Perzského zálivu a na americké základne v regióne a zablokoval tiež Hormuzský prieliv, kľúčovú námornú trasu pre prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu.