AI vás môže pripraviť o reputáciu, investície i firmu. Ako tomu predísť a prečo treba sledovať, čo sa deje v Číne a študovať na Slovensku?

Nespolupracovať s Čínou či USA znamená obrať sa o príležitosť byť medzi najlepšími. Rovnako je však aj zástancom štúdia doma na Slovensku. Názory univerzitného profesora Michala Riesa z FIIT STU mnohých prekvapia. Nedávno mu vyšiel v spoluautorstve článok v prestížnom britskom vydavateľstve Nature.  

Študoval na uznávanej univerzite vo Viedni, ako profesor učí na vysokej škole v Bratislave a nekompromisne prepája akademický výskum s praxou. Nedávno sa vrátil z Číny i USA a prekvapuje svojimi vyhláseniami. Radí napríklad rodičom, aby nechali deti študovať doma na Slovensku. Doc. Dr. Ing. Michal Ries je poradca dekana pre strategické projekty na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT STU), najmladšej fakulte Slovenskej technickej univerzity.

Tvrdíte, že AI môže človeka navždy pripraviť o reputáciu, investície i firmu, na čo doteraz nik nemyslel. O čo ide?

AI zásadne mení spôsob, ako získavame informácie a prijímame rozhodnutia. Problém je, že AI nevie vždy spoľahlivo rozlíšiť pravdivé informácie od nepravdivých. Ak sa do údajov, z ktorých sa model učí alebo čerpá odpovede, dostanú nepresné, zavádzajúce či zámerne zmanipulované informácie, môže ich následne prezentovať ako dôveryhodné fakty. Dokonca dokáže na ich základe vytvárať aj úplne nové nepravdivé tvrdenia.

Buďte konkrétnejší.

Predstavte si, že potenciálny investor či obchodný partner požiada AI o analýzu vašej firmy. Dostane nepravdivé informácie o jej finančnej stabilite, produktoch, službách či dôveryhodnosti. Na základe toho sa môže rozhodnúť ukončiť s vami spoluprácu. Vy sa pritom nemusíte vôbec dozvedieť, prečo ste o obchodnú príležitosť prišli.

Znie to veľmi vážne. Je to všetko?

Žiaľ nie. Existuje ďalšie často podceňované riziko. Funguje to totiž aj naopak.

Myslíte nepravdivé informácie, ktoré bez vášho vedomia generuje vaša AI?

Presne tak. Firmy dnes investujú do zavádzania AI značné sumy. Lenže ju dostatočne nekontrolujú, nestrážia. Nedávajú pozor ani na to, ako kvalitné podklady jej predkladajú vlastní zamestnanci na spracovanie a či sú ich zadania pre AI správne. Ibaže, ak je AI trénovaná na nekvalitných, neúplných či zmanipulovaných dátach, môže vytvárať chybné výstupy.

Tie následne ovplyvňujú obchodné, finančné a strategické rozhodnutia firmy alebo inštitúcie.

Navyše firma v takom prípade neplytvá len prvotnou investíciu do AI. Sama si zvyšuje pravdepodobnosť budúcich rizík – poškodenia vlastnej reputácie a ekonomických strát. Jednoducho, manažéri či majitelia urobia na základe zlých odporúčaní svojej AI, nesprávne rozhodnutia.

AI však nie je človek. Nemôže byť za rozhodnutia zodpovedá, hoci ich spôsobila.

To je pravda. Nemôže. Zodpovedný pred zákonom je vždy človek a je to tak správne. Zatiaľ.

Odstránenie nesprávnych informácií z modelu asi nie je jednoduché, však?

Ak sa stali jeho súčasťou, spoľahlivá oprava môže vyžadovať ďalšie trénovanie, špeciálne postupy, v krajnom prípade dokonca vytvorenie novej verzie modelu. Inými slovami: môže to znamenať ďalšie významné náklady navyše.

Lenže peniaze v konečnom dôsledku nemusia byť najväčší problém, pravda?

Oveľa väčší problém je fakt, že ak to podceníte, nepravdivé informácie začnú žiť vlastným životom, a to nielen v digitálom svete. Ich šírenie sa pritom nemusí zastaviť ani po oprave pôvodného zdroja. Naopak, môžu sa pretaviť do zlých rozhodnutí s reálnymi ekonomickými dôsledkami. Pravdaže, mnohí IT špecialisti o týchto rizikách vedia, no prax je prax. Pri zavádzaní AI môžu prevážiť iné, najmä krátkodobé priority. Dlhodobé dôsledky sa často nezohľadňujú dostatočne, hoci reputačné a ekonomické straty môžu byť aj likvidačné.

Hovoríte však, že jestvuje recept, ako tomu predísť. Ako teda?

Základ je klásť dôraz na dôveryhodnosť informácií ešte pred samotnou implementáciou AI vo firme či verejnej inštitúcii. Nestačí hodnotiť iba výkon modelu, jeho cenu či schopnosť automatizovať procesy. Rovnako dôležité je vedieť, s akými informáciami pracuje, odkiaľ pochádzajú a ako sa overuje ich správnosť.

Foto:
FIIT STU
Michal Ries z FIIT STU (vľavo) s kolegami z Rakúska. Profesor Markus Rupp (uprostred) bol kedysi jeho školiteľom na Technickej univerzite vo Viedni, Philipp Svoboda bol zase jeho spolužiakom, v súčasnosti vedie na TU Wien prestížne Laboratórium Christiana Doplera. Snímka vznikla nedávno v Zadare na jednej z najstarších technologických konferencií – 68. ročníku ELMAR.

Čo na to treba?

Rozlišovať dve oblasti. Prvou je ochrana reputácie organizácie vo verejnom informačnom priestore. Druhou je ochrana samotných firemných AI systémov.

Čo presne znamená prvá oblasť – ochrana reputácie organizácie?

Firmy, inštitúcie a ďalšie autority by mali zabezpečiť, aby relevantné informácie o nich boli aktuálne, jednoznačné, dôveryhodné a prístupné aj systémom AI. S tým súvisí aj GEO, teda optimalizácia obsahu pre generatívne vyhľadávanie a AI odpovede.

Ani kvalitné GEO však nedokáže zaručiť, že AI bude o firme, úrade či osobe vždy poskytovať pravdivé informácie.

To je pravda. Preto je súčasťou aj pravidelný monitoring toho, čo jednotlivé AI systémy o subjekte uvádzajú. Chyby a nepresnosti treba identifikovať a zabezpečovať ich opravu tam, kde je to technicky možné. Ale pozor, treba sa tomu venovať kontinuálne, de facto takmer denne. Robiť si takúto rešerš o sebe, svojej firme či inštitúcii, povedzme raz za pol roka, určite nestačí. Ak nereagujete rýchlo, môže byť neskoro. Vašu roky budovanú reputáciu rozbije AI. Nevedomky alebo zámerne – na niečí podnet.

Znie to ako kontinuálny audit dôveryhodnosti, imidžu. Spomínali ste však, že ani to nestačí. Druhá oblasť, ktorú treba mať pod kontrolou, je ochrana samotných firemných AI systémov.

Je nevyhnutné kontrolovať kvalitu vstupných údajov, ich pôvod, konzistentnosť a spoľahlivosť. Zároveň treba priebežne testovať výstupy modelov a identifikovať situácie, keď AI vytvára nesprávne či nepodložené závery. Kľúčové je presunúť kontrolu dôveryhodnosti informácií zo záverečnej fázy rozhodovania už na začiatok celého procesu. Práve tu vidíme priestor pre technologické riešenia, ktoré dokážu automatizovane identifikovať rozpory medzi informáciami, overovať ich voči dôveryhodným zdrojom a upozorňovať na riziká ešte predtým, než sa nesprávne informácie premietnu do dôležitých rozhodnutí.

Vieme naozaj AI takto prekabátiť a predísť spomínaným rizikám? Učenie sa AI je predsa nezvratný proces.

Úplne eliminovať riziko dnes nedokážeme. Vieme však výrazne znížiť pravdepodobnosť, že neoverené informácie spôsobia vážne ekonomické alebo reputačné škody.

Čo teda by mali urobiť firmy alebo inštitúcie?

Predovšetkým prestať vnímať AI iba ako nástroj na zvyšovanie produktivity. Ak AI vstupuje do rozhodovacích procesov, stáva sa súčasťou riadenia rizík celej organizácie. Pri jej zavádzaní preto nestačí posudzovať len technologické parametre. Firmy musia vedieť, z akých údajov systém vychádza, ako sa overuje ich dôveryhodnosť, ako sa identifikujú nesprávne odpovede a kto nesie zodpovednosť za rozhodnutia prijaté na ich základe. Práve na tieto výzvy reaguje aj nový inovatívny nástroj, ktorý vyvíjame na FIITke na mieru každého partnera. Jej cieľom je vyhodnocovať konzistentnosť a dôveryhodnosť informácií a využívať deterministické rozhodovacie mechanizmy pri ich kontrole.

V čom je rozdiel oproti bežnému generatívnemu modelu?

V prístupe k vyhodnocovaniu informácií. Kým jazykový model generuje odpovede na základe naučených vzorcov a dostupného kontextu, deterministické mechanizmy umožňujú uplatňovať vopred definované pravidlá, kontrolné podmienky a reprodukovateľné postupy vyhodnocovania.

Bude to stačiť?

Takýto prístup môže pomôcť identifikovať rozpory, nepodložené tvrdenia či informácie, ktoré si vyžadujú ďalšie overenie. Samotná konzistentnosť však ešte neznamená pravdivosť, preto musí byť súčasťou riešenia aj práca s overiteľnými zdrojmi a jasne stanovenými kritériami. Naším cieľom je, aby organizácie dokázali odhaľovať informačné riziká skôr, než sa premietnu do nesprávnych rozhodnutí, finančných strát či poškodenia povesti. Pri rozhodnutiach s významnými ekonomickými, právnymi alebo reputačnými dôsledkami musí zároveň zostať zachovaná primeraná ľudská kontrola.

Zhrňme si to teda. Aká bude budúcnosť AI vo firmách a inštitúciách?

Som presvedčený, že nebude závisieť iba od toho, ako rýchlo dokáže generovať odpovede, ale najmä od toho, do akej miery dokážeme overovať informácie, na ktorých sú tieto odpovede postavené.

Foto:
FIIT STU
Trojica autorov úspešného článku, ktorý vyšiel v prestížnom vedeckom časopise Scientific Data vydavateľstva Nature. Jadro tímu, ktorý na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (FIIT STU) v Bratislave úspešne prepája akademický výskum s praxou, a to na celom svete. Zľava Michal Ries, Matej Petrík a Martin Sabo. ,,V podstate vyrábame šikovnú mašinku, do ktorej dáte malú, hoci aj stopovú vzorku plynu, tekutiny či pevnej látky a o pár sekúnd viete, o čo ide,“ vysvetľuje laikom M. Sabo, ktorý je zároveň lídrom inovatívnej technologickej firmy MaSa Tech.

Medzinárodný úspech

Nedávno ste v spoluautorstve zverejnili článok o inej unikátnej technológii, ktorá vznikla práve na FIITke. Tentoraz na identifikáciu látok. Článok vyšiel v časopise Scietific Data, ktorý patrí do portfólia Nature, jedného z najprestížnejších a najcitovanejších vedeckých vydavateľstiev na svete. Čo to pre vás znamená?

Je to naozaj mimoriadny úspech. Pre mňa je článok aj potvrdením toho, že to, čo robíme na FIITke, robíme správne. Je tiež príkladom medzigeneračného kariérneho prepojenia a spolupráce dvoch najväčších slovenských univerzít STU a UK. Pod článkom sú okrem mňa podpísaní ďalší štyria autori. Z FIITky sú to doktorand Matej Petrík a veľmi úspešný postdoktorand Martin Sabo, líder firmy MaSa Tech, ktorá výsledky nášho akademického výskumu úspešne implementuje v praxi a to po celom svete. Okrem nás sú spoluautormi článku aj doktorand Ashish Kumar a profesor Štefan Matejčík, vedúci Katedry experimentálnej fyziky z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (FMFI UK).

Tomuto úspechu sme sa v seriáli Digitálna budúcnosť venovali aj v osobitnom interview. V podstate bol o tom, že budúcnosť slovenského vysokého školstva je nielen v kvalitnom vzdelávaní, ale aj v praktickom využití akademického výskumu.

To by som hocikedy podpísal.

Prepájať zmysluplne štúdium, výskum a prax je aj cieľom predmetu s názvom Tímový projekt. Na FIITke ste jeho odborným garantom. Priblížte ho.

Tímy zložené z našich špecialistov a študentov hľadajú a prinášajú riešenia aktuálnych problémov z praxe, ideálne z priemyslu. Ideme na to metódou quick and dirty, teda rýchlo a účelovo. Uprednostňujeme okamžitú funkčnosť a nízke náklady pred dokonalou kvalitou, precíznosťou alebo dlhou životnosťou. Priemyselným partnerom šetríme ľudské i finančné zdroje. Pomáhame im nájsť správnu cestu pre rozhodnutia v budúcnosti, alebo aj slepé uličky, ktoré by boli pre nich stratou času i peňazí. Okrem toho takouto spoluprácou firmy aj veľmi konkrétne a adresne podporujú vysokoškolské vzdelávanie a jeho napredovanie. Študenti sa učia spolupracovať v tíme, získajú nové praktické skúsenosti a zručnosti. Častokrát aj dobrú ponuku stáleho zamestnania od priemyselného partnera.

Uveďte konkrétne príklady.

Vždy nám beží niekoľko projektov. V poslednom čase sa nám veľmi darilo v implementácii veľkých jazykových modelov. Napríklad Slovenským elektrárňam sme pomohli prečítať a spracovať návody pre niektoré technológie, ktoré využívajú desiatky rokov, ale už nezodpovedajú dnešnému stavu poznania. Vlastne sme ich pomohli aktualizovať, vychytali sme všelijaké nuansy. Rovnako sme stále platné a overené znalosti sprístupnili novým špecialistom, ktorí nahrádzajú odchádzajúcu generáciu odborníkov.

Pomáhate zachovať inštitucionálnu pamäť?

Áno. Sú to naozaj samé praktické veci. Niektoré návody sú napríklad iba v ruštine, ale mladí inžinieri dnes už po rusky nevedia. Vyvinuli sme teda nástroj, ktorý číta azbuku za vás. V podstate na počkanie nájde a zosumarizuje to, čo potrebujete. Vyvinuli sme a stále zdokonaľujeme aj virtuálneho avatara-moderátora na čítanie TV správ, digitálny hystopatologický atlas pre medikov, inteligentný nástroj na detekciu škodlivých látok, ktoré sa môžu uvoľňovať z materiálov a kozmetiky, keď na ne pôsobí slnečné svetlo a podobne. Tých príkladov je skutočne mnoho.

Informatika dávno nie je iba o programovaní a kódovaní. Prináša nové riešenia problémov v ďalších a ďalších oblastiach, však?

Platí to už roky. Vieme odhadnúť pomerne úspešne, akú technológiu je možné využiť povedzme vo farmaceutickom priemysle pri vývoji nových liekov, ochrane platieb pri bankových prevodoch alebo v modernej doprave pri zavádzaní autonómnych áut. Radi naše poznatky ponúkneme aj ďalším.

Túto snímku som musel mať, hovorí vysokoškolský pedagóg a vedec Michal Ries. Stojí na nej pri jadre jedného z prvých funkčných kvantových počítačov na svete počas návštevy vo Výskumnom centre IBM Thomasa J. Watsona v New Yorku v lete tohto roka.

Mladí by mali študovať doma

Poďme na ďalšiu, ale vlastne súvisiacu tému – odchodu mladých ľudí do zahraničia. Ako to zastaviť? Ako maturantov presvedčiť, aby študovali a pracovali doma?

Dať im lepšiu ponuku.

Buďte konkrétnejší.

Je to o diskusii. Najmä so stredoškolákmi, ktorí premýšľajú nad budúcnosťou a hľadajú si uplatnenie v živote, ale aj s ich rodičmi. Tiež mám deti, ktoré si budú čoskoro vyberať vysokú školu i známych, ktorých čaká rovnaká dilema. Keď sa ma pýtajú na názor, odpovedám otázkou: Prečo chcete platiť za rovnako kvalitnú, alebo často aj horšiu univerzitu v zahraničí, viac peňazí? Cudzina je totiž vždy drahšia.

Rodičia si však povedia: Dieťa spozná novú krajinu, osamostatní sa…

Iste. Lenže, treba si na rovinu povedať, či je to za primeranú cenu. Vysoká škola v Holandsku dnes vyjde mesačne na 1500 až 2000 eur. Napriek tomu, že univerzitné štúdium je tam bezplatné. Hovorím o nákladoch na bývanie, stravu, učebné materiály a podobne. Výslednú sumu, samozrejme, ešte navýši cestovné. Pritom kvalitné vysoké školy máme nepochybne aj doma na Slovensku.

Podľa čoho by sa mali rozhodovať maturanti a ich rodičia?

Určite nie podľa krajiny, ale vždy podľa kvality školy. Teda jej hodnotení, certifikátov, auditov, vedeckých výstupov, výsledkov, uplatnenia absolventov v praxi, ich nástupných platov a podobne. Rovnako dôležité je to, kto bude nakoniec vášho syna alebo dcéru učiť. Sú školy, kde sa poslucháč s najkvalitnejšími pedagógmi, výskumníkmi a odborníkmi z praxe ani nedostane do kontaktu. Odporúčam položiť si otázky: Čo je hlavný cieľ univerzitného štúdia? Čo od neho očakávame? Skutočne je to spoznávanie iných krajín a osamostatnenie dieťaťa?

FIITka, kde prednášate, je zrejme jediná fakulta v strednej Európe s prestížnym medzinárodným britským certifikátom IET. Rovnaký majú aj univerzity v Oxforde, Cambridge, Singapure či Sydney…

A presne o tom to je! Napríklad v Českej republike ho nemá žiadna fakulta. Naopak, ak si FIITka chce IET udržať, musí svoju kvalitu pravidelne potvrdzovať, byť takrečeno na pulze diania. Znamená to aj ustavične – kontinuálne a zmysluplne – inovovať a modernizovať obsah vzdelávania. Dá sa na to však pozrieť aj z inej strany.

Ako?

Naši otcovia a naša generácia – to sú ľudia, ktorí študovali najmä na Slovensku. A čo sme vybudovali? Jednu z najpriemyselnejších krajín na svete, dnes takmer s bezuhlíkovou energetikou. Iste, automobilový priemysel, na ktorom stojí naša ekonomika a životná úroveň, je teraz v kríze, a môžeme debatovať o príčinách. Faktom však je, že na Slovensku stále máme nesmiernu koncentráciu špičkových výrobných závodov a ich dodávateľov. Dokonca takú, že v nich chýbajú ľudia a musíme pracovnú silu dovážať. Okrem toho tu vznikli viaceré inovatívne firmy. Nad všetkými sa týči napr. ESET, svetový líder v kybernetickej bezpečnosti. Samotná Bratislava má v IT sektore v prepočte na obyvateľa porovnateľné ekonomické výsledky ako Viedeň. Áno, máme aj problémy, ale kto nemá? Ťažkostiam treba čeliť, nevyplakávať. Určite by som krajinu nepovažoval za neúspešnú. Naopak, vzhľadom na možnosti a zdroje, ktoré máme k dispozícii, je Slovensko veľmi úspešnou krajinou. Treba však zároveň na rovinu povedať aj to, že vo viacerých ukazovateľoch sa v posledných rokoch prepadáme a treba to zvrátiť.

To sa už dostávame k inej téme. Vráťme sa však ešte k odchodu detí za hranice. Mnohí rodičia veria, že po štúdiu v cudzine sa im dieťa domov vráti. Alebo, naopak, že je vlastne dobre, ak ostane natrvalo v zahraničí, lebo sa tam bude mať lepšie.

Neodháňajme naše deti preč. Potrebujeme ich doma. Ak sa chceme mať lepšie, treba na tom makať a bez našich detí to nedáme. Tým, čo si navrávajú, že sa ich deti vrátia, hovorím: Aká je pravdepodobnosť? Fakty sú také, že mnoho študentov ostáva natrvalo žiť v meste, kde študovali. Je to logické, vytvorili si tam zázemie, kontakty, zaľúbili sa. Ak je to na Slovensku, je to v poriadku. Lenže, ak ostávajú deti v cudzine pridlho, viac ako je prirodzené, treba sa tým vážne zaoberať. Krajina musí mať víziu, stratégiu aj v otázke obyvateľstva, iba tak má budúcnosť.

Už sme spomínali, že za rozhodnutím študovať v cudzine, býva aj príležitosť vyskúšať si život v inej krajine. Zahraničnú skúsenosť však ponúkajú aj slovenské školy.

Veď práve, a dokonca veľmi kvalitnú. Európska únia má skvelý program Erazmus. Každý študent vďaka nemu môže absolvovať v zahraničí semester až dva. Výhoda je v tom, že partnerské školy vyberáme my a to tak, aby vzdelávací program bol totožný s obsahom nášho štúdia i našimi hodnotami. Aby sme mohli študentovi po návrate uznať čo najviac predmetov, kreditov, zápočtov a skúšok. Inými slovami, náš poslucháč ide študovať do prostredia, ktoré je s našim kompatibilné. Je dostatočne ambiciózne nastavené, ale rovnako sa na to pozeráme z druhej strany – tak, aby študent pobyt zvládol a zároveň si priniesol domov originálne a obohacujúce znalosti.

Aký čas strávený v cudzine je pre mladého človeka ideálny podľa vás?

Nazdávam sa, že polročný až ročný pobyt na získanie skúseností v zahraničí stačí. Ak má však niekto iný názor, prianie či ambície, nebráňme mu, samozrejme. Má to však aj svoje úskalia. Už som spomínal, budovanie profesijných kontaktov, zázemia, vzťahov… Ak to trvá pridlho alebo si, povedzme, mladý človek v cudzine založí rodinu, jeho deti tam začnú chodiť do školy, potom sa rodičia študenta či študentky, ktorí sa medzitým stali dedkami a babkami, nemôžu čudovať, ak sa ich potomstvo domov už nevráti a vidia ho zriedka.

Treba chodiť do USA aj do Číny

FITka hľadá inšpiráciu a spolupráce nielen v Európe či Amerike, ale aj v Ázii. Prečo?

Sme najmladšia IT fakulta STU, existujeme len 20 rokov a stále sme pomerne malí. Aj preto si musíme strategických partnerov vyberať inak. Azda by sme mohli povedať, kreatívnejšie, ambicióznejšie, citlivejšie… Porovnávame sa síce s fakultami, ktoré sú na technických univerzitách vo Viedni, Berlíne či Delfte, ale tieto inštitúcie sú rádovo väčšie. Už to nás limituje. Už len pre tento fakt nemôžeme spolupracovať s každým. Ideme preto dvoma líniami: v Európe a našom stredoeurópskom regióne sa snažíme spolupracovať s porovnateľnými školami. V zámorí sú to zase inštitúcie so silným implementačným potenciálom akademického výskumu. Teda také, ktoré sú napojené na významných priemyselných partnerov. Smerom na východ je to napríklad Šen-čen v Číne, kde vznikol najväčší technologický hub v Ázii. Smerom na západ môžem spomenúť našu nedávnu cestu do USA, na Manhattan. Skrátka, naším cieľom je, aby sa naše znalosti premietli do nových produktov, služieb a inovácií. Prinášali peniaze, ktoré potom vieme investovať do ďalšieho skvalitňovania výučby.

Patríte medzi jednu z fakúlt, ktorá sa nebojí otvorene hovoriť o spolupráci s Čínou. Na Slovensku i v celej únii však existujú obavy, ba dokonca výzvy na bojkotovanie tejto krajiny. Dá sa nespolupracovať s Čínou?

Isteže dá, ale znamená to krok späť z pohľadu znalostí. Čína patrí medzi najinovatívnejšie krajiny na svete, tamojšie firmy majú zásadný vplyv na formovanie najmodernejších trendov. Čína v súčasnosti vyškolí najviac technických inžinierov na svete, rovnako tam sídli množstvo prestížnych technických univerzít a výskumných pracovísk. Naša predstava o Číne je často ovplyvnená a skreslená politickým smerovaním a hodnotami, ktoré v EU uznávame. Je v poriadku, že ich máme a držíme sa ich. Treba však povedať aj to, že čínske vysoké školy, rovnako čínske technologické firmy dnes figurujú v rebríčkoch medzi najkvalitnejšími na svete. Preto sa na Čínu treba pozerať aj pragmaticky. Napokon, robí to aj Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Spojené štáty a iní, v našom regióne napríklad nám blízke Chorvátsko. Nespolupracovať s Čínou preto znamená oberať sa o príležitosť byť medzi najlepšími. Mimochodom, to isté platí aj o spolupráci so Spojenými štátmi, hoci mnohí by s USA kvôli Donaldovi Trumpovi teraz najradšej nechceli nič mať.

V USA ste boli nedávno s dekanom FIITky Ivanom Kotuliakom. Čo ste vybavili?

O konkrétnych výsledkoch je priskoro hovoriť, ale sme spokojní. Cieľom bolo posunúť spoluprácu s našimi partnermi z USA na vyššiu úroveň. Navštívili sme viacero významných firiem, napríklad Meta, IBM, Google a iné, konkrétne ich sídla na Manhattane v New Yorku, ktorý je finančným centrom celej Ameriky. Výhodou tejto cesty bola skutočnosť, že všetci kľúčoví svetoví hráči z IT odvetvia, majú na Manhattane zastúpenie prinajmenšom v podobe finančnej divízie. Ste teda efektívny, nemusíte veľa cestovať, stretnutia môžu na seba plynule nadväzovať, šetríte množstvo času.

Čo konkrétne bolo vo našom hľadáčiku?

Najnovšie trendy a vývoj. Oblasti ako sú umelá inteligencia, veľké jazykové modely, kvantové počítanie a kybernetická bezpečnosť. Chceli sme si byť istí, či je naša stratégia kompatibilná. Konkrétne nás napríklad zajímalo ako nasadzovať veľké jazykové modely v najväčších dátových centrách. Potešilo ma, že všade sme stretávali našich rodákov na významných postoch. Naša spolupráca je čulá. Dôkazom je aj fakt, že zástupcova viacerých významných firiem z USA by čoskoro mali prísť a Slovensko. Teší ma, že FIITka bude u toho. Rovnako by sme mali byť pri tom, keď IBM predstaví novinky v oblasti kvantového počítania. Myslím, že sa nám podarilo pootvárať mnoho nových dverí pre zaujímavé spolupráce.

Čítajte viac

Autonómne autá na Slovensku? Už veľmi skoro

Partnerský projekt
|
pred 1 mesiacom

Témy:
Jakub Prokeš
FIIT
inovácie

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.