Aj 500 eur vám môže v lete zachrániť bývanie. Toto je najlepšia investícia proti horúčavám podľa architektky

Rozpálený byt, horúca terasa a klimatizácia, ktorá síce ochladí interiér, no teplo vracia späť do ulíc. Pri boji s horúčavami robíme zásadnú chybu – riešime dom zvnútra, hoci najväčší rozdiel v teplote môže urobiť jeho okolie. Krajinná architektka Ivana Štigová Kučírková, ocenená cenou za architektúru (CE ZA AR) vysvetľuje, ako si sami zvyšujeme teplotu bývania chybami a čo dokáže prirodzene ochladiť priestor aj bez vysokých účtov za elektrinu.  

Ľudia často riešia klimatizáciu či vnútorné žalúzie. Robíme chybu, keď zabúdame na exteriér? Ako veľmi dokáže ovplyvniť teplotu vo vnútri domu alebo bytu?

Dom by sme nemali vnímať ako samostatný objekt, ale ako súčasť svojho okolia. Ak sa prehrieva záhrada, terasa či spevnené plochy okolo domu, prehrieva sa aj samotná stavba. Naopak, správne navrhnutá zeleň, tienenie, zadržiavanie dažďovej vody a priepustné povrchy dokážu vytvoriť príjemnejšie prostredie, znížiť teplotu okolia a tým výrazne obmedziť prehrievanie interiéru aj potrebu klimatizácie. Tento princíp však neplatí len pri rodinných domoch.

Platí rovnako pre sídliská, vnútrobloky, školy, parky či celé mestá. Práve mestá dnes čelia fenoménu mestských tepelných ostrovov. Spevnené plochy a budovy počas dňa hromadia veľké množstvo tepla a v noci ho postupne uvoľňujú späť do okolia. Ak je zároveň obmedzené prirodzené prúdenie chladnejšieho vzduchu, mesto sa nedokáže dostatočne ochladiť ani počas noci. Do takto prehriateho prostredia navyše klimatizácia odvádza ďalšie teplo z interiérov budov. Vzniká tak začarovaný kruh – prehrievanie miest zvyšuje potrebu klimatizácie a klimatizačné jednotky následne odvádzajú teplo z budov späť do ulíc, čím ich prehrievanie ďalej podporujú.

V našich klimatických podmienkach pritom môžeme väčšinu roka tráviť čas vonku. Či už ide o záhradu, sídlisko, park alebo námestie, cieľom by malo byť vytvárať miesta, kde sa ľudia radi stretávajú, oddychujú, športujú, deti sa bezpečne hrajú a prirodzene vznikajú sociálne interakcie. Kvalitne a premyslene navrhnuté verejné priestory neovplyvňujú len tepelný komfort, ale podporujú aj pohyb, vzťahy medzi ľuďmi, duševné zdravie a celkovú kvalitu života.

Keby ste mali zostaviť rebríček opatrení od najúčinnejšieho po najmenej účinné, ako by vyzeral?

Neexistuje jedno univerzálne riešenie. Najlepšie výsledky prináša kombinácia viacerých opatrení, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Na prvom mieste by bol vzrastlý listnatý strom, nasleduje vonkajšie tienenie, kvalitná vegetácia vrátane popínavých rastlín, vegetačné strechy a fasády, svetlé povrchy a až potom menšie opatrenia, ako sú rastliny v kvetináčoch.

Jeden správne umiestnený zdravý listnatý strom s rozvinutou korunou môže mať väčší chladiaci účinok než niekoľko nevhodne umiestnených stromov. Rozhodujúce nie je ich množstvo, ale správny návrh, výber druhu a umiestnenie vzhľadom na orientáciu domu, slnko a priestorové možnosti. Markíza síce výborne zatieni okno alebo terasu, no neochladzuje vzduch. Strom robí oboje – vytvára tieň a zároveň prirodzene zlepšuje mikroklímu odparovaním vody.

Vegetačné strechy a fasády znižujú prehrievanie stavieb a zlepšujú mikroklímu, ich účinnosť však závisí od kvalitného návrhu, vhodnej skladby a hospodárenia s dažďovou vodou. Ak sa tieto aspekty podcenia, môže sa z dobrej myšlienky stať drahé riešenie bez očakávaného efektu. Rovnako to platí aj pri výsadbe stromov – nestačí vysadiť „nejaký strom“. Každý druh má iné nároky a dobrý výsledok vždy závisí od poznania miesta, materiálov aj vzájomných súvislostí.

Svetlé povrchy odrážajú viac slnečného žiarenia, preto sa menej prehrievajú, samy osebe však problém nevyriešia. Vo väčšine prípadov je vegetačný povrch priaznivejší ako nepriepustný betón, no ani nízko skosený trávnik sa v horúčavách prehrieva, počas sucha stráca veľkú časť svojej schopnosti ochladzovať a často si vyžaduje intenzívnu údržbu, zavlažovanie aj hnojenie.

Oveľa dôležitejšia, než samotná existencia trávnika, je starostlivosť. V období horúčav je vhodné prispôsobiť výšku aj frekvenciu kosenia aktuálnym podmienkam. Vyšší porast lepšie tieni pôdu, zadržiava vlhkosť a zmierňuje prehrievanie. Ešte väčší prínos prinášajú druhovo pestré lúčne porasty, ktoré lepšie hospodária s vodou, podporujú biodiverzitu a vytvárajú odolnejšie prostredie než intenzívne udržiavaný monokultúrny trávnik.

Najväčší chladiaci efekt neprináša jedno konkrétne opatrenie, ale správne navrhnutý systém opatrení. Je to ako orchester. Až keď spolu správne fungujú vegetácia, voda, tienenie, materiály a architektúra, vznikne prostredie, ktoré je príjemné na život aj počas čoraz extrémnejších letných horúčav.

O koľko stupňov dokáže veľký strom reálne ochladiť okolie domu alebo fasádu? A čo celý vnútroblok? Máme na to konkrétne čísla?

Áno, existujú merania, ktoré ukazujú, že správne navrhnutá vegetácia dokáže výrazne zlepšiť tepelný komfort. Je však dôležité povedať, že ani tu neexistuje jedno univerzálne číslo. Iný je rozdiel v teplote vzduchu, iný pri teplote povrchov a iný pri pocitovej teplote človeka.

Napríklad povrch asfaltu alebo tmavej dlažby na priamom slnku môže byť aj o niekoľko desiatok stupňov teplejší než povrch zatienený korunou stromu. Teplota vzduchu v tieni stromov, pri vode alebo v kvalitne navrhnutom zelenom vnútrobloku býva bežne nižšia o niekoľko stupňov Celzia, pričom ešte výraznejšie sa znižuje pocitová teplota. A práve tú vnímame najviac.

Pri návrhu Agátky sme sa od začiatku nesústredili len na to, ako bude areál vyzerať, ale najmä na to, ako sa v ňom budú ľudia cítiť počas celého roka. Stromy, voda, tieň, priepustné povrchy či prirodzené herné prostredie nevznikli ako samostatné prvky, ale ako jeden prepojený komplexný systém. Stromy poskytujú tieň a ochladzujú okolie odparovaním vody. Obmedzenie spevnených plôch znižuje akumuláciu tepla. Dažďová voda zostáva v území a podporuje vegetáciu namiesto toho, aby okamžite odtiekla do kanalizácie. Každý z týchto prvkov plní svoju úlohu, no až ich vzájomná kombinácia vytvára príjemnú klímu.

Foto:
Lukáš Patrik, Matej Cagala, Natália Mokoš Hulmanová
Trnavský projekt Agátka priniesol nielen zeleň uprostred sídliska na ploche takmer 86-tisíc m2, ale aj priestor pre športovanie a komunitnú záhradku.

Sú popínavé rastliny len estetický prvok alebo dokážu fasádu naozaj ochladiť? Ak áno, o koľko stupňov?

Určite nie sú len estetickým prvkom. Kvalitne navrhnuté popínavé rastliny dokážu výrazne obmedziť prehrievanie fasády, pretože ju chránia pred priamym slnečným žiarením a zároveň ochladzujú svoje okolie prirodzeným odparovaním vody. Výsledkom je citeľne nižšia teplota povrchu fasády aj menšie prehrievanie interiéru, čo môže znížiť potrebu klimatizácie.

Rovnako ako pri stromoch či vegetačných strechách však neplatí, že každá popínavá rastlina je vhodná na každú stavbu. Rozhodujúci je správny výber druhu, orientácia fasády, spôsob uchytenia, konštrukčné riešenie aj budúca údržba. Ak sú tieto aspekty premyslené, popínavé rastliny predstavujú jedno z najefektívnejších prírodných riešení na zlepšenie tepelného komfortu budovy.

Zároveň aj tu platí, že ich najväčší prínos sa prejaví v kombinácii s ďalšími opatreniami. Samotná zelená fasáda síce pomôže, no najlepšie výsledky dosiahneme vtedy, keď je súčasťou celkového konceptu – spolu so stromami, hospodárením s dažďovou vodou, vhodnými materiálmi, kvalitným tienením.

Ktoré chyby robia majitelia domov a bytov pri snahe ochladiť svoje bývanie najčastejšie? A čo spôsobujú?

Najčastejšou chybou je, že sa snažíme riešiť jednotlivé problémy izolovane. Často investujeme do klimatizácie alebo tienenia okien, no pritom zabúdame, že prehrievanie vzniká už vonku. Veľkou chybou je nadmerné spevňovanie pozemkov nepriepustnými materiálmi či používanie tmavých povrchov, ktoré počas leta akumulujú veľké množstvo tepla.

Rovnako často sa stromy vysádzajú bez premyslenia. Rozhodujúci nie je ich počet, ale správny výber druhu, umiestnenie a dostatočný priestor na rast. Podceňujeme aj spôsob, akým sa staráme o zeleň. Nízko kosené trávniky počas horúčav rýchlo vysychajú a strácajú schopnosť ochladzovať svoje okolie.

Oveľa lepšie je prispôsobiť manažment kosenia aktuálnemu počasiu a tam, kde je to možné, nahrádzať monokultúrne trávniky druhovo pestrými lúčnymi porastmi, ktoré lepšie hospodária s vodou, podporujú biodiverzitu a sú odolnejšie voči extrémom počasia.

Ak by som mala pomenovať jednu najväčšiu chybu, je to spomínaná snaha nájsť jedno univerzálne riešenie. Dom sa totiž nekončí fasádou – je súčasťou svojho okolia. A práve kvalita tohto okolia vo veľkej miere rozhoduje o tom, ako príjemne sa v ňom bude žiť.

Existujú mýty, ktorým ľudia stále veria?

Áno, takých mýtov je stále veľa. Asi najčastejším je práve tá predstava, že existuje jedno jednoduché riešenie – napríklad poliať terasu, vysadiť pár kvetov na balkóne alebo založiť veľký trávnik – a problém prehrievania sa vyrieši.

Každé z týchto opatrení môže mať svoj význam, ale samé osebe nestačia. Polievanie terasy prinesie ochladenie len na veľmi krátky čas. Niekoľko kvetináčov síce spríjemní priestor, no mikroklímu ovplyvní len minimálne. A ani veľký monokultúrny trávnik nie je automaticky zárukou príjemnejšieho prostredia – najmä ak je nízko kosený, pravidelne hnojený a počas horúčav vysychá.

Najúčinnejšie fungujú riešenia, ktoré napodobňujú prirodzené procesy v krajine – dostatok stromov, druhovo pestrá vegetácia, zadržiavanie dažďovej vody, priepustné povrchy a rozumné tienenie. Práve ich kombinácia vytvára prostredie, ktoré je odolnejšie voči horúčavám aj suchu. Zázračné riešenia naozaj neexistujú. Príroda funguje ako komplexný systém – a ak sa od nej pri navrhovaní učíme, fungujú lepšie aj naše mestá, záhrady a domy.

Veľa ľudí býva v panelákoch. Čo môže urobiť človek na obyčajnom balkóne alebo lodžii, aby si byt počas leta citeľne ochladil?

Aj na obyčajnom balkóne alebo lodžii sa dá urobiť viac, než si väčšina ľudí myslí. Samozrejme, nenahradí vzrastlý strom ani park, ale aj malý priestor môže prispieť k lepšiemu tepelnému komfortu. Najväčší význam má zabrániť tomu, aby sa slnečné žiarenie vôbec dostalo na fasádu a cez okná do interiéru. Preto sú najúčinnejšie vonkajšie formy tienenia – markízy, vonkajšie rolety alebo tieniace plachty.

Ak ich doplníme o vhodne zvolené rastliny, ideálne aj popínavé druhy, vytvoríme príjemnejšiu klímu na balkóne a zároveň znížime prehrievanie priľahlej steny. Dôležité je myslieť aj na materiály. Tmavá dlažba, kovové zábradlia či rozpálený nábytok dokážu akumulovať veľké množstvo tepla.

Svetlejšie povrchy a prírodné materiály sa prehrievajú podstatne menej. Rastliny na balkóne nevnímajme len ako dekoráciu. Samy osebe byt výrazne neochladia, ale v kombinácii s tienením, správnym vetraním a vhodnými materiálmi dokážu vytvoriť citeľne príjemnejšie prostredie.

A čo majiteľ rodinného domu? Do čoho by mal investovať ako prvého, ak nechce minúť veľa peňazí?

Ak nechce investovať veľa peňazí, odporučila by som mu začať tým, že sa pozrie na svoj pozemok inými očami. Veľakrát totiž nepomôže najdrahšie riešenie, ale správne rozhodnutie o tom, ako vytvoriť funkčný priestor, ktorý bude prirodzene fungovať v prospech ľudí aj prírody. Ak je to možné, zachovala by som každý zdravý vzrastlý strom. Ak tam žiadny nie je, začala by som výsadbou vhodného listnatého stromu na správnom mieste – ide o investíciu, ktorá bude prinášať úžitok desiatky rokov.

Zároveň by som obmedzila zbytočné spevnené plochy, podporila zadržiavanie a vsakovanie dažďovej vody priamo na pozemku namiesto jej odvádzania do kanalizácie a upravila spôsob starostlivosti o zeleň – napríklad vyšším kosením trávnika počas horúčav. Ak má dom veľké presklené plochy orientované na juh alebo západ, veľmi efektívnou investíciou je aj kvalitné vonkajšie tienenie. Je totiž oveľa jednoduchšie zabrániť tomu, aby sa teplo dostalo dovnútra, než ho následne z interiéru odstraňovať.

Najdôležitejšie je však plánovať s dlhodobou perspektívou. Strom neochladí dom za jeden týždeň, ale o desať či dvadsať rokov môže byť tou najhodnotnejšou „klimatizáciou“, akú si človek mohol vysadiť. Práve preto vnímam kvalitne navrhnutú zeleň nie ako náklad, ale ako jednu z najlepších investícií do budúcnosti domu aj kvality života.

Aké dreviny dnes odporúčate vysádzať vzhľadom na meniacu sa klímu?

Neexistuje univerzálny „strom budúcnosti“, ktorý by bol ideálny pre každé miesto. Niektoré druhy stromov, na ktoré sme boli dlhé roky zvyknutí, dnes čelia čoraz väčšiemu stresu spôsobenému horúčavami, suchom či extrémnymi výkyvmi počasia.

Zároveň sa menia aj klimatické podmienky u nás. Ľudia si už dnes všímajú, že druhy, ktoré boli kedysi typické skôr pre južnejšie oblasti Európy, u nás prežívajú čoraz úspešnejšie, zatiaľ čo niektoré tradičné dreviny čelia v dôsledku meniacej sa klímy čoraz väčšiemu stresu. Preto sa mení aj náš prístup. Dnes už nerozhoduje len to, aký druh stromu vysadíme, ale aj to, z akej oblasti pochádza jeho sadbový materiál. Stromy toho istého druhu môžu byť prirodzene prispôsobené rozdielnym klimatickým podmienkam.

Budúcnosť patrí druhovo pestrejším výsadbám, ktoré sú voči extrémom, chorobám či škodcom odolnejšie ako rozsiahle jednodruhové aleje. Klimatická zmena však napreduje veľmi rýchlo a prax často prináša nové skúsenosti skôr, než ich stihne vedecký výskum komplexne vyhodnotiť.

O to dôležitejšia je medziodborová spolupráca krajinných architektov, dendrológov, botanikov, ekológov, arboristov a vedeckých pracovísk. Potrebujeme medzi sebou čo najviac komunikovať, zdieľať skúsenosti a byť pripravení reagovať na nové poznatky.

Za rovnako dôležité ako výber správneho druhu považujem vytvorenie kvalitných podmienok pre jeho život. Strom vysadený do malého výsadbového otvoru obklopeného betónom bude mať problém bez ohľadu na to, aký druh zvolíme. Naopak, aj citlivejšia drevina môže dlhodobo prosperovať, ak má dostatok priestoru pre korene, kvalitnú pôdu a možnosť hospodáriť s dažďovou vodou. Klimatickej zmene sa preto neprispôsobujeme len výberom nových druhov, ale predovšetkým tým, že navrhujeme kvalitnejšie podmienky pre život stromov.

Vidíte rozdiel medzi novými developerskými projektami a staršími sídliskami z pohľadu prehrievania a úlohy zelene? Mnohé staršie sídliská majú dnes veľké vzrastlé stromy, zatiaľ čo nové štvrte často tvoria rozsiahle spevnené plochy a mladá zeleň. Sú staré sídliská z pohľadu horúčav príjemnejšie na život ako niektoré nové developerské projekty?

Vo všeobecnosti áno. Mnohé staršie sídliská dnes pôsobia počas leta príjemnejšie než niektoré nové obytné štvrte. Nie je to však preto, že by boli kedysi lepšie navrhnuté vo všetkých ohľadoch, ale preto, že ich stromy mali desaťročia na to, aby vyrástli a začali naplno plniť svoju funkciu.

Dospelý strom sa nedá nahradiť mladou výsadbou zo dňa na deň. Aj keď nové projekty vysadia rovnaký počet stromov, potrvá roky, kým vytvoria porovnateľný tieň a ochladzovací efekt. Ak sa k tomu pridajú rozsiahle spevnené plochy, veľké parkoviská či nedostatok priestoru pre korene, vzniká prostredie, ktoré sa počas leta prehrieva oveľa intenzívnejšie.

Na druhej strane by som nechcela vytvárať dojem, že nové developerské projekty sú automaticky horšie. Dnes máme oveľa viac poznatkov o adaptácii na klimatickú zmenu, hospodárení s dažďovou vodou či význame kvalitnej vegetácie.

Ak sa tieto princípy zohľadnia už od začiatku návrhu, môžu nové štvrte v budúcnosti ponúknuť ešte kvalitnejšie prostredie, než aké poznáme zo starších sídlisk. Strom nie je prvok, ktorý navrhujeme pre kolaudáciu. Navrhujeme ho pre ľudí, ktorí budú na tom mieste žiť o dvadsať, tridsať či päťdesiat rokov. Kvalita verejného priestoru sa totiž nehodnotí v deň jeho otvorenia, ale až časom.

Existuje opatrenie, do ktorého ľudia investujú veľa peňazí, ale jeho chladiaci efekt je v skutočnosti malý?

Nemyslím si, že existuje vyslovene “zlé” opatrenie. Existujú skôr opatrenia, od ktorých očakávame viac, než nám v skutočnosti môžu priniesť. Často investujeme veľké peniaze do technológií, ktoré riešia následok, nie príčinu. Klimatizácia je výborným príkladom – prináša okamžitý komfort, ale zároveň spotrebúva energiu a teplo z interiéru odvádza späť do vonkajšieho prostredia. Ak sa pritom vôbec nezaoberáme tým, prečo sa dom prehrieva, problém iba presúvame. Podobné je to aj s niektorými dizajnovými riešeniami.

Samotná zelená strecha, niekoľko stromov alebo moderné materiály nezaručia príjemnú klímu, ak nie sú súčasťou premysleného celku. Aj veľmi drahá investícia môže priniesť len malý efekt, ak nie je navrhnutá dobre a pre konkrétne miesto.

Naopak, niektoré zdanlivo jednoduché opatrenia – správne umiestnený strom, kvalitné vonkajšie tienenie, obmedzenie zbytočných spevnených plôch či rozumné hospodárenie s dažďovou vodou – dokážu priniesť výrazne väčší efekt pri podstatne nižších nákladoch. Príroda nie je luxus ani dekorácia. Je to tá najstaršia a zároveň najmodernejšia technológia, akú máme na ochladzovanie našich miest

Keby ste mali rozpočet 500 eur a vaším cieľom by bolo čo najviac ochladiť dom počas horúčav, do čoho by ste investovali a v akom poradí? Ak by ste mali ľuďom odporučiť tri opatrenia, ktoré by mali urobiť ešte toto leto, ktoré by to boli?

Ak by som mala rozpočet 500 eur, nesnažila by som sa kúpiť tri priemerné riešenia. Radšej by som investovala do jedného opatrenia, ktoré bude naozaj fungovať a bude dávať zmysel práve na danom mieste. V krajinnej architektúre totiž neplatí, že čím viac opatrení, tým lepší výsledok. Rozhodujúca je ich kvalita, správny návrh a vzájomné súvislosti. Ak by to podmienky umožňovali, zvolila by som kvalitné vonkajšie tienenie alebo vytvorenie dobrých podmienok pre budúci rast stromu.

Ak by ani jedno z toho nebolo pri danom rozpočte reálne, investovala by som peniaze do prvého kvalitného kroku – napríklad do prípravy výsadbového priestoru pre budúci strom, zlepšenia pôdnych podmienok, zachytávania dažďovej vody alebo jednoduchého vonkajšieho tienenia. Dôležité je, aby každá investícia mala zmysel a bola súčasťou dlhodobej koncepcie, nie náhodným kompromisom. Najdrahšie totiž nebýva kvalitné riešenie.

Najdrahšie býva riešenie, ktoré musíme o pár rokov prerábať. V podstate ľuďom najčastejšie neodporúčam, čo si majú kúpiť. Odporúčam im najprv premýšľať. Pretože práve dobré rozhodnutie je často tou najhodnotnejšou investíciou. Klimatická zmena nás učí premýšľať v dlhších súvislostiach. Strom, ktorý vysadíme dnes, nebude najväčším prínosom pre nás, ale pre ďalšie generácie. Ak by som mala jednou vetou povedať, čo pre mňa krajinná architektúra znamená, povedala by som, že je to profesia, ktorá pomáha vytvárať lepšiu budúcnosť.

Je to skutočne holistická disciplína, ktorá prepája prírodu, techniku, architektúru, ekológiu, psychológiu, sociológiu aj vzťahy medzi ľuďmi. Krajinný architekt nenavrhuje len zeleň. Navrhuje prostredie, ktoré ovplyvňuje, ako sa ľudia cítia, koľko času trávia vonku, ako sa stretávajú, oddychujú, športujú, učia sa či vychovávajú svoje deti.

Práve to ma na tejto profesii fascinuje a napĺňa najviac. Vedomie, že dobre navrhnutý priestor môže pozitívne ovplyvňovať život tisícom ľudí ešte mnoho desaťročí po tom, ako bol vytvorený. Príroda preto nie je luxus ani dekorácia. Je naším partnerom pri vytváraní zdravších, odolnejších a príjemnejších miest pre život.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
prehrievanie
klimatizácia
tienenie
bývanie
horúčava
ochladenie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.