Aj úradníci môžu mať dva mesiace prázdnin. Najviac ich využívajú u Matúša Šutaja Eštoka

Počas sabatikalu dostávajú úradníci 40 percent platu.

Dva mesiace prázdnin za 40 percent platu. Takýto benefit majú od júla minulého roka štátni úradníci na základe zákona o štátnej službe. Sabatikal vláda predstavila ako nástroj proti vyhoreniu a na udržanie ľudí v štátnej správe. Argumentovala tým, že prácu v štátnej službe treba zatraktívniť. Dovtedy bol sabatikal najmä doménou nadnárodných súkromných spoločností.

„Prvoradým účelom a zmyslom takzvaného sabatikalu je odpočinok štátneho zamestnanca od plnenia služobných povinností. Využitie tohto služobného voľna na konkrétny účel bude vecou rozhodnutia štátneho zamestnanca,“ argumentovala vláda v dôvodovej správe. Je na úradníkoch, či v čase tohto voľna budú cestovať, oddychovať, alebo sa venovať rodine.

Dôležité je pritom pripomenúť, že na sabatikal majú nárok len zamestnanci v štátnej službe, pre ich kolegov vo verejnej službe to neplatí. Fungujú totiž v rámci iného zákona. V praxi to môže znamenať, že v jednej kancelárii robia spolu dvaja pracovníci, ale sabatikal si môže vziať len jeden z nich.

Vedie rezort vnútra

Do využívania čiastočne plateného voľna sa však úradníci zatiaľ veľmi nehrnú. Doteraz dvojmesačné voľno využila len hŕstka zamestnancov v štátnej službe. Aktuality.sk oslovili všetky ministerstvá. Z odpovedí vyplýva, že najviac sa novinka ujala u Matúša Šutaja Eštoka.

„Od začiatku roka využilo túto možnosť sedem zamestnancov ministerstva vnútra, pričom šiestim z nich nadriadení žiadosť schválili a jedna žiadosť sa zatiaľ posudzuje. V drvivej väčšine prípadov ide o zamestnancov zaradených na centrá podpory MV SR,“ vysvetľuje hovorca ministra Matej Neumann. V rezorte práce sociálnych vecí a rodiny celkovo čerpalo sabatikal päť štátnych zamestnancov, z toho traja vlani a dvaja v roku 2026.

„K dnešnému dňu služobné voľno podľa zákona o štátnej službe čerpali traja zamestnanci, z ktorých dvaja čerpali služobné voľno v plnom rozsahu dvoch mesiacov a jeden zamestnanec čerpal kratšie obdobie. Ďalší dvaja zamestnanci budú služobné voľno čerpať v nasledujúcom období. V súčasnosti neevidujeme nadmerný záujem o tento druh voľna, zamestnanci sa však priebežne informujú o podmienkach jeho čerpania,“ informovalo ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie.

U Huliaka nula

Naopak nulový záujem o sabatikal je zatiaľ v rezorte Rudolfa Huliaka. „Zatiaľ neevidujeme žiadne žiadosti,“ odpísali nám z ministerstva cestovného ruchu a športu. Na ostatných ministerstvách o sabatikal požiadali jeden, alebo dvaja štátni zamestnanci.

„Na ministerstve dopravy požiadal o služobné voľno jeden zamestnanec v dĺžke trvania 2 mesiace. Po prijatí novely zákona o štátnej službe neevidujeme zvýšený záujem zo strany zamestnancov o tzv. sabatikal,“ hovorí napríklad Petra Poláčková z rezortu dopravy.

Čo hovorí zákon

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na základe jeho písomnej žiadosti nepretržité služobné voľno v rozsahu dvoch mesiacov za každých päť rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru v príslušnom služobnom úrade.

Služobné voľno možno čerpať najneskôr do opätovného uplynutia doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru podľa prvej vety. Počas čerpania služobného voľna podľa prvej vety patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat znížený o 60 %.

Štátny zamestnanec môže požiadať o čerpanie služobného voľna podľa odseku 1 najmenej jeden mesiac vopred. Služobný úrad môže do 15 dní od doručenia žiadosti odmietnuť poskytnutie služobného voľna v požadovanom čase z vážnych prevádzkových dôvodov.

Písomné oznámenie o odmietnutí poskytnutia služobného voľna spolu s odôvodnením služobný úrad bezodkladne doručí štátnemu zamestnancovi.

Služobný úrad, ktorý odmietol poskytnúť služobné voľno, je povinný umožniť štátnemu zamestnancovi jeho čerpanie v inom čase, najneskôr však do jedného roka od doručenia žiadosti podľa druhej vety.

Keď dovolenka nestačí

Psychologička a lektorka Katarína N. Pázmány myšlienku sabatikalu vníma ako veľmi zmysluplnú.

„Dlhšie obdobie oddychu môže človeku umožniť zastaviť sa, získať odstup od každodenného pracovného tempa, obnoviť fyzické aj psychické sily a prehodnotiť svoje fungovanie. Práve to býva v bežnej dovolenke, ktorá trvá týždeň či dva, často nemožné,“ vysvetľuje.

Zároveň však upozorňuje, že sabatikal nie je liečbou vyhorenia, pretože ak sa človek dostane tak ďaleko, dva mesiace voľna mu vo väčšine prípadov nebudú stačiť.

„Z vlastnej poradenskej praxe viem, že ľudia často prichádzajú s predstavou, že to bude trvať krátko, len si oddýchnu. Realita je iná. Vyhorenie nevzniká za pár týždňov a ani jeho prekonanie netrvá niekoľko týždňov. Obnova býva procesom na niekoľko mesiacov, niekedy aj rok. Nejde len o načerpanie energie, ale práve o zmenu spôsobu fungovania, nastavenia hraníc, vzťahu k práci či vlastnej hodnote,“ vysvetľuje odborníčka.

Dvojmesačné voľno však môže pomôcť, ak preventívne opatrenie pred tým, ako sa vyhorenie stihne rozvinúť. „Podstatné však je, ako človek toto obdobie využije. Ak sa z neho stanú len “platené prázdniny”, počas ktorých sa snaží dohnať všetko, na čo doteraz nemal čas, alebo ich zaplní ďalšími povinnosťami, jeho efekt môže byť prekvapivo malý,“ upozorňuje psychologička.

Spomaliť

Najväčší prínos má podľa nej sabatikal vtedy, keď človek vedome spomalí. „Dopraje si regeneráciu, kvalitný spánok, pohyb, pobyt v prírode, čas s blízkymi, ale najmä priestor premýšľať nad tým, čo ho do vyčerpania privádza a čo potrebuje vo svojom pracovnom živote zmeniť,“ hovorí Pázmány.

Ak budeme od sabatikalu očakávať, že napraví päť rokov chronického preťaženia, budeme od neho podľa odborníčky očakávať priveľa. „Ak ho však budeme vnímať ako jednu zo súčastí dlhodobej prevencie, môže byť veľmi hodnotným nástrojom.“

Odborníčka pripúšťa, že vyhorenie sa môže objaviť aj u štátnych zamestnancov. „Aj medzi nimi sú profesie, ktoré denne pracujú s ľuďmi v náročných situáciách alebo nesú vysokú mieru zodpovednosti. Samotná príslušnosť k štátnej službe však ešte neznamená vyššie riziko vyhorenia. Oveľa dôležitejšie je, aký charakter má konkrétna práca,“ hovorí.

A čo zdravotníci či učitelia?

Výskumy však podľa Pázmány ukazujú, že najvyššie riziko vyhorenia majú najmä pomáhajúce profesie ako sú zdravotnícki pracovníci, zdravotné sestry, lekári, psychológovia, sociálni pracovníci či učitelia. „Spája ich intenzívna práca s ľuďmi, vysoká miera emocionálnej záťaže, veľká zodpovednosť a často aj nízka možnosť ovplyvniť podmienky, v ktorých pracujú,“ pripomína odborníčka.

Kladie si preto otázku, prečo možnosť odísť z práce na dva mesiace dostali práve štátni zamestnanci, keď najohrozenejšie profesie sú práve vyššie spomenutí zdravotníci či učitelia, ktorí dlhodobo upozorňujú na vysokú psychickú záťaž.

„Ak spoločnosť uznáva význam prevencie vyhorenia, bolo by vhodné premýšľať o tom, ako podobné opatrenia sprístupniť aj ďalším profesiám, ktoré nesú každodennú záťaž práce s ľuďmi,“ argumentuje psychologička.

Zmena na vysokých školách

Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek hovorí, že nateraz sa im vyjednávaním podarilo presadiť sabatikal vo vysokom školstve. Novinka je súčasťou už účinného zákona o vysokých školách.

Znamená to, že škola vysokoškolskému učiteľovi na jeho žiadosť poskytne tvorivé voľno v trvaní najviac šesť mesiacov raz za sedem rokov, ak tomu nebránia závažné okolnosti týkajúce sa plnenia úloh vysokej školy.

Podľa ministerstva školstva zamestnancovi v tomto období patrí plat znížený najviac o 40 percent. „Ide však o maximálny limit, o koľko je možné plat znížiť. Teda plat nemusí vysoká škola znížiť vôbec alebo ho môže znížiť o menej než 40 %,” vysvetľuje rezort pod vedením Tomáša Druckera.

Podľa Ondeka je reálne, aby sa sabatikal zaviedol aj pre pedagógov na základných a stredných školách. „Tam si dnes učitelia môžu čerpať voľno, ale nemajú ho zaplatené a musia si sami hradiť odvody,“ hovorí odborár. Do budúcna je podľa neho potrebné, aby na platený sabatikal mali nárok aj učitelia na základných a stredných školách. „Všetko bude závisieť od odborných argumentácií, ale my sami vidíme, že potrebné to je,“ zdôrazňuje Ondek.

Zásadné prekážky

Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Michal Gedaj hovorí, že základná myšlienka zavedenia sabatikalu pre pomáhajúce profesie je určite veľmi pekná a pre ľudí ohrozených vyhorením by bola nepochybne prínosom. Vidí však dva zásadné problémy, a to sú nízke mzdy a nedostatok ľudí.

Pripomína, že pred akoukoľvek diskusiou o zavedení do praxe je dôležité poznať presné podmienky a systémové nastavenie takéhoto voľna.

„Ak počítame s tým, že by zamestnanec dostal 40 % z platu, zamestnanec v sociálnych službách by z toho nedokázal pokryť základné životné náklady, nakoľko veľkej časti týchto zamestnancov sa už dnes dopláca do výšky minimálnej mzdy,” zdôraznil Gedaj.

Čo sa týka realizovateľnosti v aktuálnych podmienkach, narážame podľa neho na zásadnú prekážku. „V zariadeniach sociálnych služieb, ako aj v nemocniciach, v súčasnosti chýba veľké množstvo personálu. V takýchto podmienkach by jednoducho nebolo možné zabezpečiť za človeka na sabatikale náhradu. Zvyšný personál, ktorý by musel „ťahať“ prácu a služby za chýbajúceho kolegu, by bol vystavený ešte väčšiemu tlaku, čo by viedlo k ich extrémnemu vyčerpaniu,” vysvetľuje odborár.

Najprv je teda podľa neho potrebné vyriešiť odmeňovanie, keďže „platová tabuľka pre zamestnancov u verejných poskytovateľov v sociálnych službách začína na 694,50 €, čo je hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy”. A doplnenie personálu v zariadeniach sociálnych služieb a v zdravotníckych zariadeniach.