Ak koalícia nezvládne rozpočet, Fico môže prenechať moc Pellegriniho úradníckej vláde, tvrdí politológ Spáč (videopodcast)

„Dobrý zákon pre nich nemusí byť ten s najlepším dopadom, ale aj taký, pri ktorom sa im podarí vyrokovať výhodnú pozíciu. Nepredvídateľnosť je pre Tomáša Tarabu strategickou výhodou, ktorou drží celú koalíciu v šachu,“ tvrdí Samuel Spáč z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.  

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo exminister Tomáš Taraba drží tesnú vládnu väčšinu v šachu a čo svojou taktikou sleduje;
• Aké riziko predstavuje vládnutie s najtesnejšou väčšinou 76 poslancov pri schvaľovaní štátneho rozpočtu;
• Prečo Robert Fico spomína predčasné voľby a aký signál tým vysiela koaličným partnerom;
• V čom spočíva nová stratégia Andreja Danka a prečo sa vymedzuje voči vládnej politike;
• Aké alternatívy vývoja prichádzajú do úvahy okrem predčasných volieb vrátane úradníckej vlády.

Vláda síce pre Tomáša Tarabu nepadla, exminister ju však môže mať kedykoľvek v hrsti – z tesnej parlamentnej väčšiny 78 poslancov koalície robí väčšinu „najtesnejšiu“. S poslancom Slyškom chcú hlasovať len za „dobré návrhy“. Naviac, nevylučuje možnosť, že k sebe pritiahne aj niekoho ďalšieho, čo by už vládnu väčšinu rovno pochovalo. A bez nej by vláde premiéra Fica neprechádzali zákony. A stratila by tým zmysel.

Ak premiér a jeho Smer deklarujú, že s predčasnými voľbami nepočítajú, za ich mediálnym tichom však môže byť neistota a strach, že sa im nakoniec nevyhnú?

3 fotky v galérii

Samuel Spáč v podcaste Aktuality nahlas s Jaroslavom Barborákom

Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Máme za sebou týždeň, ktorý bol pre koalíciu zemetrasením?

Zemetrasením určite. Nemyslím si však, že je to koniec, ale len jedna z epizód pripomínajúcich tie predošlé, ktorým sa táto koalícia nevyhla. Jednotliví poslanci, ministri alebo ľudia vo funkciách sa v nich snažili osamostatniť alebo zvýšiť svoju politickú cenu. Spolupráca v koalícii je takto nastavená a myslím si, že toto nie je prvý a ani posledný rozbroj či turbulencia, ktorú môžeme sledovať – uvidíme, či do riadnych septembrových volieb, alebo do predčasných.

Tomáš Taraba po odvolaní z ministerského kresla vyhlásil, že nechce parlament blokovať, a s poslancom Slyškom oznámili, že sa stávajú nezaradenými a podporia „len dobré návrhy“. Akú veľkú páku má dnes v rukách exminister, ktorý dokáže z pozície nezaradeného poslanca držať celú koalíciu v šachu?

Tá páka je veľká a zároveň nie je dostatočne veľká v tom, že koalícia v tomto momente nestojí len na ich podpore. Nakoľko je však bez nich koaličná väčšina najtesnejšia – len so 76 poslancami –, ich politická sila je veľká. To dáva im, ale aj akejkoľvek inej skupine, pomerne silnú vyjednávaciu pozíciu na získanie ústupkov, funkcií či podpory pre politiky. Dá sa očakávať, že ďalšia existencia koaličnej väčšiny bude v zákulisí veľkým bojom o to, komu sa vyhovie a komu nie.

Taraba nevylúčil, že sa k nemu a Petrovi Slyškovi pridajú ďalší poslanci. Je to z jeho strany reálny politický kapitál na budovanie blokačnej mikroskupiny, alebo skôr blaf, ktorým zvyšuje svoju cenu?

Je to z jeho strany odkaz ostatným 76 poslancom, že ak sa k nim ktokoľvek pridá, ich vyjednávacia sila výrazne narastie, pretože ich podpora už bude nevyhnutná. Pre mňa je skôr nejasná dlhá hra, ktorú Tomáš Taraba hrá a o čo mu z dlhodobého hľadiska ide.

Keď Robert Fico podával návrh na jeho odvolanie, snažil sa ho získať na svoju stranu a na tlačovke v Košiciach ho veľmi chválil. Dlhšie som vnímal Tarabu ako niekoho politicky zdatného, kto by na kandidátke Smeru nevyzeral zle. Preto ma prekvapilo, že sa rozhodol hrať samostatnú hru.

Po odvolaní z pozície ministra sa síce najprv tváril, že koalíciu podporuje, no vzápätí sa od nej vzdialil. Vybral si krátkodobejšie ciele a postavil sa do pozície niekoho, kto ohrozuje stabilitu koalície, čo mu nezíska politické body u Roberta Fica a jeho budúcnosť v SNS je úplne zahataná. Z tohto pohľadu mi nie je jasné, či má vôbec záujem o politickú budúcnosť v ďalšom volebnom období a s kým.

Nemôžu byť za tým „iné výhody“ než politická budúcnosť?

Môžu, hoci je to prekvapujúce, keďže väčšina politikov má záujem o dlhodobé politické prežitie. U Tomáša Tarabu to vyzerá, akoby o politickú budúcnosť záujem nemal a išlo mu len o krátkodobé výhody – či už ide o vplyv nad funkciami, alebo iné výhody, ktoré sa z toho dajú vyťažiť. V tomto momente mi je nejasné, čo sú jeho ciele a prečo drží koalíciu a Roberta Fica v šachu.

Neveríte jeho slovám, že podporí „len dobré zákony“? Nejde mu o zákony…?