Ako často bude Magyar používať slovo Felvidék? Premiér nejde oživiť Rakúsko-Uhorsko, vraví analytička

Líder strany Tisza Péter Magyar sa dnes stane maďarským predsedom vlády. Po 16 rokoch pri moci mu premiérske žezlo musí odovzdať šéf Fideszu Viktor Orbán.  

Objavili sa správy, že oligarchovia blízki Viktorovi Orbánovi sa pokúšajú vyviezť svoj kapitál z Maďarska. Ako to momentálne vyzerá v štruktúrach Fideszu?

Orbánov tábor nečakal takúto jednoznačnú výhru Tiszy. Fidesz po voľbách ani nevedel, čo má povedať. A keď sa jeho poprední politici ozvali, boli to len vágne slová, že oni stále reprezentujú národnú stranu, a bolo to pokračovanie rétoriky, ktorá rozdeľuje spoločnosť. Fidesz má spolu s Kresťanskodemokratickou ľudovou stranou 52 poslancov, ale predtým mal ústavnú väčšinu. Mení sa aj štruktúra jeho propagandistickej siete.

Akým spôsobom?

Počuli sme napríklad, že Megafon, čo bol propagandistický kanál orbánovcov financovaný miliardami forintov, má teraz peniaze na platy zamestnancov len na jeden mesiac. V Agentúre pre rozvoj digitálnej demokracie, ktorá bola zodpovedná za digitálnu komunikáciu Fideszu, sa už začalo prepúšťať. Podobný krok ohlásil think-tank Fideszu Századvég, ktorý vraví, že sa zmení na nezávislú inštitúciu. Kolégium Mateja Korvína, ktoré podľa mňa slúžilo na budovanie vplyvu Orbánovej vlády, ohlásilo, že je otvorené spolupráci s novou vládou. Tvrdí, že to, čo robilo predtým a na čo dostávalo peniaze, boli aktivity vo verejnom záujme. A potom sú tu oligarchovia, ktorých ste spomenuli a ktorí sa snažia vyviezť svoj majetok, pretože očakávajú trestné stíhanie za korupciu. Gyula Balásy, ktorý riadil mediálne impérium, oznámil, že je ochotný ho jednoducho odovzdať štátu, pretože jeho podnikateľským zámerom bolo vraj slúžiť verejnému záujmu.

Čo teraz urobí Viktor Orbán, ktorý už oznámil, že nenastúpi do parlamentu? Pred voľbami som robil rozhovor s expertkou na populizmus Petrou Guasti, ktorá mi povedala, že šéf Fideszu tento scenár asi preferuje, ale v istom momente mu možno nezostane nič iné, len odísť do Moskvy.

Tam ešte nie sme. A myslím si, že to, čo Orbán momentálne zvažuje, sú skôr Spojené štáty. Ale voľby boli pre neho obrovská rana a je to aj jeho osobná porážka, s ktorou sa musí vyrovnať. Fidesz má 13. júna stranícky kongres, ktorý zvolí jeho nové vedenie. Takže aj nad Orbánom a jeho pozíciou visí otáznik. Fidesz je veľmi centralizovaný a nevieme o tom, že by v ňom boli nejaké frakcie. Nedá sa vylúčiť, že Orbán odstúpi, ale nie je jasné, čo by bolo potom. Bolo by zložité nájsť niekoho, kto by stranu vedel prevziať a zároveň ju obrodiť. Fidesz nemá podporovateľov v najmladšej generácii, takže ho do budúcnosti čakajú veľmi ťažké časy. Bola to totiž masívna volebná porážka. Nevylučujem teda, že ani samotný Orbán ešte nevie, čo urobí. Pravdepodobne však nepôjde do Moskvy. Ak je niekto kandidátom na presun do Ruska, tak je to skôr exminister zahraničia Péter Szijjártó.

Do akej miery sa v Maďarsku aj po zmene vlády zachová ruský a čínsky vplyv?

Bude pokračovať. Otázkou je, ako bude vyzerať. Očakávam, že ustane ten druh ruského politického vplyvu, ktorý Orbánova vláda spolu s Moskvou v Maďarsku vytvorila. V poslednom mesiaci volebnej kampane to bola taká zásadná téma, že si myslím, že sa tomu bude venovať veľká pozornosť. Ministerku zahraničia Anitu Orbánovú čaká ťažká, ale kľúčová úloha, aby očistila rezort od ruskej infiltrácie. Bude to zásadné pre znovunastolenie dôvery v Maďarsko a u jeho spojencov. No v oblasti energetiky predpokladám, že bude odpútanie sa od Moskvy trvať dlhšie. Orbán ešte zvýšil závislosť Maďarska od Ruska, preto je tu určite priestor na diverzifikáciu energetických zdrojov. Orbánová a minister energetiky István Kapitány to budú mať v centre pozornosti.

Čo sa týka Číny, tiež môžeme hovoriť o dvoch rôznych úrovniach. Jednou je obchodný vplyv a spolupráca medzi Budapešťou a Pekingom. Očakávam, že mnohé investície budú pokračovať, ale pravdepodobne budú pod prísnejším dohľadom. Za Orbána sme však sledovali aj pokusy o budovanie politickej spolupráce s Pekingom. Nie je to tak dávno, čo ministerstvá vnútra Maďarska a Číny podpísali memorandum o porozumení. Myslím si, že tento typ spolupráce sa bude revidovať. Magyar chce s Čínou obchodovať. Ale program Tiszy tiež zdôrazňuje, že takáto spolupráca musí byť založená na medzinárodnom práve a pravidlách a nesmie oslabovať spojencov Maďarska. Jednoducho Magyar, na rozdiel od Orbána, nebude k Číne a Rusku taký ústretový.

Ako bude vyzerať prvých 100 dní novej maďarskej vlády? Zameria sa Magyar na odmrazenie eurofondov a na to, čo sa dá nazvať deorbánizácia krajiny?

Uvoľnenie zablokovaných európskych peňazí bude priorita. Od toho bude do veľkej miery závisieť, čo nová vláda môže urobiť pri opätovnom naštartovaní hospodárskeho rozvoja krajiny. Odmrazenie fondov EÚ, samozrejme, závisí od reforiem v kľúčových oblastiach, ako sú boj proti korupcii a nezávislosť súdnictva. Péter Magyar tiež sľúbil, že Maďarsko vstúpi do Európskej prokuratúry a povedal, že chce vytvoriť novú protikorupčnú agentúru, ktorá sa zameria na vymáhanie v minulosti zneužitých a ukradnutých verejných peňazí. No bude veľmi dôležité, aby to Európska komisia neberala ako hotovú vec a naďalej proces kontrolovala a zamerala sa na to, ako budú reformy fungovať v praxi. Nielen na to, čo bude schválené a prijaté.

Kľúčové bude aj riešenie situácie s médiami a celkovo reforma verejnoprávnych médií, ktoré boli propagandistickým nástrojom Orbánovej vlády. Bolo veľmi zaujímavé sledovať, že po voľbách Magyara štátne médiá pozvali na rozhovory, zatiaľ čo počas kampane na to nedostal žiadnu príležitosť. V súvislosti s tým, čo som všetko spomenula, to vyzerá tak, že vláda odštartuje novú komunikačnú kultúru. Minimálne má taký úmysel. Na starosti to bude mať minister, ktorý povedie úrad premiéra. Túto funkciu dostal Bálint Ruff, ktorý nie je členom Tiszy a je jedným z najrešpektovanejších politických analytikov v Maďarsku, čo je veľmi zaujímavá voľba.

Čítajte viac Čo urobí Magyar vo vláde? Experti: Na Ukrajinu sa nechystá a Benešove dekréty zrušiť nechce, ale…

A čo takzvaná deorbánizácia? Aká tvrdá bude v skutočnosti Magyarova vláda na Fidesz? A, samozrejme, musí existovať deliaca čiara medzi výkonnou mocou a políciou, súdnictvom a prokurátormi. Ale ako ste spomínali, vláda chce zriadiť nový protikorupčný úrad.

Pokiaľ ide o deorbánizáciu v štátnych inštitúciách, to tiež bude krátkodobá priorita. Ide o to, že vláda chce odstrániť alebo prevziať kontrolu nad takzvanými veto aktérmi, ktorých Fidesz dostal do štátnych inštitúcií. Prezident, šéf prokuratúry, vedúci štátneho kontrolného úradu či predseda ústavného súdu sú vo funkciách na základe osobnej lojality s Orbánovým režimom. S dvojtretinovou väčšinou môže Tisza urobiť ústavné zmeny, ktoré to vyriešia, lebo výzva, aby títo ľudia odstúpili, zatiaľ nepadla na úrodnú pôdu. Očakávam teda, že to bude politický boj. Tisza však s tým však niečo bude musieť urobiť, aby mohla zrealizovať svoj program. A ak uvažujeme o deorbánizácii aj v zmysle stíhania skorumpovaných politikov a podnikateľov, myslím si, že to bude kľúčové a bude to mať na starosti nová protikorupčná agentúra. Ale áno, ako hovoríte, toto musí byť oddelené od exekutívy. Keď už vláda úrad zriadi, musí ho nechať, aby si bez politických zásahov robil svoju prácu.

Čítajte viac Predstaviteľ eurokomisie: Bez členstva v EÚ by Slovensko bolo spustnutým a izolovaným ostrovom

Ako veľmi bude premiér Magyar tlačiť na myšlienku regionálnej spolupráce? Portál Politico opísal jeho úsilie titulkom: Magyar chce na mapu vrátiť Rakúsko-Uhorsko.

Magyar nechce zájsť až tak ďaleko. Jeho vízia regionálnej spolupráce skôr uviazla niekde v minulosti medzi rokmi 2010 a 2014, keď sa V4 často vnímala ako motor regionálnej politiky. Zdá sa, že Magyar chce vidieť vo visegrádskej spolupráci pozitívny rámec, ktorý je užitočný aj pre maďarské záujmy, pričom ho potenciálne rozšíril o Chorvátsko a Slovinsko. Odtiaľ pochádza aj to porovnanie s Rakúsko-Uhorskom. Nemyslím si však, že to tak naozaj je. Magyarovi ide o využitie stredoeurópskej spolupráce ako platformy na presadzovanie záujmov regiónu v Európskej únii.

Uvidíme, ako mu to v skutočnosti pôjde, pretože ako vieme, veci sa v porovnaní s tým, čo bolo pred 10 či 15 rokmi, dosť zmenili. V4 je kvôli politickým rozporom vyprázdnená, ale zdá sa, že tu je záujem o jej oživenie. Slovenský premiér Robert Fico zo summitu Európskeho politického spoločenstva v Jerevane zverejnil fotku s poľským predsedom vlády Donaldom Tuskom a českým kolegom Andrejom Babišom. Mal to byť odkaz, že traja mušketieri čakajú na štvrtého. Vnímam to tak, že podobné fotky sú zo strany Fica aj pokus odvrátiť pozornosť od sporných otázok menšinových práv a Benešových dekrétov. Tie Magyar po nástupe k moci určite v súvislosti so Slovenskom položí na stôl.

Čítajte viac Ukrajinský expert: Neverím, že Magyar sa okamžite stane najväčším priateľom Kyjeva

Áno, bol som v Jerevane na summite, keď vznikla vami spomenutá fotografia. Premiér Fico aj médiám povedal, že je to o troch mušketieroch čakajúcich na štvrtého. Ale, samozrejme, spomenul aj rozdiely medzi Bratislavou a Budapešťou. Vieme, že Fico a Orbán boli takmer najlepší priatelia. Zároveň tu máme debatu o Benešových dekrétoch a niektorí slovenskí politici sa sťažujú, že Magyar pri opise Slovenska pravidelne používa slovo Felvidék. A faktom je, že toto označenie Slováci často vnímajú negatívne. Čo očakávate od slovensko-maďarských vzťahov?

Predpokladám, že otázky menšín budú pre Pétera Magyara v úvodných mesiacoch jeho vládnutia na popredných miestach v agende. A týka sa to nielen Slovenska, ale aj Ukrajiny. Magyar sa podľa mňa takto usiluje odlíšiť od Orbána, o ktorom tvrdí, že ten sa síce staval do roly obrancu maďarských záujmov, ale niektorým záležitostiam sa nevenoval. Takže očakávam, že viaceré kroky Magyara budú kontroverzné. Pokiaľ ide o regionálne partnerstvá, si však myslím aj to, že pôjde o návrat ku klasickej diplomacii. Tu bude mať kľúčovú úlohu Anita Orbánová. Je veľmi dôležité, že nie je len ministerkou zahraničných vecí, ale aj podpredsedníčkou vlády. Takže kým Péter Magyar bude oveľa hlasnejší pri zdôrazňovaní problémov týkajúcich sa menšín a bude žiadať riešenia, Orbánová nasadila konštruktívnejší tón aj smerom k Ukrajine. Títo dvaja sa teda budú navzájom vyvažovať. A platí aj to, že sa skončili časy ideologickej blízkosti a spoločných postojov Bratislavy a Budapešti. Netýka sa to len Fica, ale aj iných aktérov v regióne, ako napríklad srbského prezidenta Aleksandra Vučiča.

Poradili by ste premiérovi Magyarovi, aby v súvislosti so Slovenskom nepoužíval tak často slovo Felvidék?

Vo všeobecnosti by som mu poradila, aby bol diplomatickejší, nielen v tomto prípade. Ale môj dojem je, že za posledné dva roky, odkedy vstúpil na politickú scénu, sa už veľa naučil. A ak bude mať okolo seba kvalitných ľudí, ktorí dokážu obmedziť niektoré z jeho impulzov, bude to prospešné. Myslím si, že Magyar sa aspoň zatiaľ javí ako politik, ktorý je schopný reagovať na nejakú formu spätnej väzby.