Presne pred 85 rokmi – 20. augusta 1941 sa narodil Július Satinský. Jeho humor bol ako svieži dáždik, spŕchol znenazdajky, aj uprostred všedného dňa. Najviac mu azda svedčali tie nohavice s trakmi, ktoré rád nosil v závere života.
Pôsobil v nich uvoľnene a kamarátsky, ako keby patril všetkým. Július Satinský sa ale nikdy nevydeľoval oblečením, nemal špeciálny štýl, ani sa veľmi nemenil a nemal kedy zostarnúť. Zomrel v roku 2002, keď mal 61.
Rešpekt chráni
Kým Milan Lasica držal fazónu a zdal sa neprístupný, Satinský bol večne ústretový, pripravený s každým sa pustiť do reči a s každým sa zasmiať. Tak to bolo napokon aj na javisku, kde vytvárali dokonalý tandem – jeden poúčal, bol akože nad vecou, druhý všetko premlel zdravým sedliackym rozumom. Spoznala som ich bližšie, keď som s nimi robila pár rozhovorov. Vyrastali sme v jednej štvrti, v centre Bratislavy, rozumeli sme si, hoci oni boli o niečo starší.
Boli to turbulentné časy. Obsiahli všetko možné. Od „hipisáckej“ bezstarostnosti, cez nádejnú demokratizáciu a Pražskú jar až po vpád okupačných vojsk. Nasledovalo bolestné utriasanie pomerov v nových podmienkach. Lasica a Satinský toto všetko prežívali a reflektovali na takej vysokej umeleckej úrovni, že boli svojím spôsobom nedotknuteľní. Hoci ich tiež postihli konsolidačné opatrenia (zrušili im Divadlo na Korze), mali vo verejnosti veľký rešpekt a kvantá fanúšikov, čo okolo nich vytváralo ochranný prstenec. Dokonca aj panujúca moc sa snažila si ich získať.
Foto:Juraj Balogh
Ilustrácia z pripravovaného komiksu o Milanovi Lasicovi a Júliusovi Satinskom.
Vždy sa niekto o nich zaujímal a chcel im pomôcť (však pôsobili v rokoch 1970 -72 aj v kabarete Večerní Brno v Česku). Potom hrali (bolo to nezvyklé, lebo nehovorili vlastné texty) na Novej scéne, ale ľudia na nich chodili a našli si aj tam svoju (vyrývačskú) parketu. Časom získali zasa svoje sólové relácie a scénu. Zhodou okolností to bolo neďaleko Novej scény, v hoteli Tatra, kde vzniklo Štúdio S. Písmeno S neznamenalo však Satinský (ako neskôr v názve L + S), ani neznamenalo slovo satira, ako by sa niekto mohol domnievať, bol to názov umeleckej scény Slovkoncertu (odtiaľ to S). Lasica a Satinský ako keby nadväzovali na svoju vlastnú tradíciu. Však v týchto miestach sídlil populárny kabaret Tatra revue, kde vystupovali a v nedeľu doobeda tam bývali predstavenia zvané Text – appel, ktoré prinášali nové formy literatúry a divadla. Lasica a Satinský tam excelovali a vytvárali génius loci tejto štvrte.
Obľúbená historka
Možno aj v tom bola ich sila, že boli dvaja, hoci takí rozdielni. Lasica aristokraticky bledý, Satinský rumenný, energia z neho vyžarovala. Bol ako taký Nebojsa a pohotový. Raz sme išli spolu do televízie (je to moja obľúbená historka o ňom), ktorá bola na Námestí SNP, kde je teraz ministerstvo kultúry. On istý čas aj v televízii pracoval (vyštudoval po pedagogike VŠMU a bol dramaturg), no v tom čase tam zamestnaný nebol, a tak sme museli vyplniť vstupný lístok na vrátnici. Obsahoval rubriku „účel návštevy“ a on tam napísal: ATENTÁT. Lístok odovzdal a vraj to vždy tak robí. Obdivovala som ho. Samozrejme, nič nenasledovalo, nikto si nič nevšimol, ale ja som odvtedy o čosi smelšia.
Foto:STV
Milan Lasica a Július Satinský
Celkom si ma ale získal, keď išiel so mnou do redakcie Nového slova, kde som pracovala, aby som ho ostrihala. Vedela som, amatérka, strihať tak, ako sa to vtedy nosilo. Aj sama som sa strihala. Mala som na to takú násadku na žiletku. Holiči boli príliš na jedno kopyto, strihali ako na vojne, a v móde boli dlhšie vlasy, ležérny strih, aby ani nebolo vidno, že vlasy sú čerstvo zrezané. Július Satinský mal zdravé, husté vlasy, za golier som mu dala noviny, veľkoformátovú Pravdu, aby mu nepadali odstrižky za košeľu, a on ma celý čas zabával, smial sa. Na záver sa pozrel do redakčného zrkadla a vyjadril spokojnosť. Bola som rada a ani na um mi neprišlo, že to budem raz spomínať v článku, že bude z neho jubilant – velikán.
A prečo to robím? Prečo to píšem? Jednak sa na tom bavím a jednak si na tom znova uvedomujem, že ešte stále nemám premyslenú tamtú dobu. Čo sa to dialo, ako bol v jednom hrnci humor a dráma, zákazy a voľnosť, vojna a mier. Všetko sme to naraz pociťovali, riešili, ako sa dnes vraví. Oni, Lasica a Satinsky, to celé dokázali dostať do svojho umenia, pomáhali ľuďom žiť a chápať. Neboli to len holé žartíky, čo ponúkali, bol to pocitový humor. Poňali do svojej tvorby zložitú dobu. Ich filmy, divadlo, pesničky, texty, snímky, to je zastavený čas aj s istým výkladom.
Z iného sveta
Z podobného cesta ako bol Satinský, bol nielen Lasica, ale mnohí jeho priatelia a umelci. Napríklad aj spisovatelia Tomáš Janovic či Vlado Bednár. A celá partia Divadla na korze. To bolo otvorené v decembri 1968 (zatvorené v roku 1971) na povestnom korze, na Sedlárskej ulici, v bývalom bare. Išlo sa dolu schodíkmi, ako do pivnice, a tam skvelá malá sála, malé javisko, na dosah ruky. Všetci si boli blízki, všetci rovnako naladení.
Chlapčenský Stano Dančiak, svojrázna Zita Furková, krásna Zora Kolínska, robustný Peter Debnár (hral Sovietsky zväz), Ľubo Gregor, Martin Huba, Milan Knažko, Ján Roháč, Martin Porubjak, Vladimír Strnisko a ďalší. Dnes si hovoríme, že spoločnosť je rozpoltená, ale je to niečo prechodné, len časť pravdy. Základ máme jednotný a je v ňom aj umenie Divadla na korze. Konkrétne je to aj Július Satinský, kto tie naše dejiny drží pokope a svieti na cestu do budúcnosti.
Foto:Jozef Uhliarik
V rodine Satinských bývalo veselo. Na snímke z rodinného archívu syn Janko, mama Viera, otec Július a dcéra Lucia.
Ľudia ho dnes už ale asi poznajú najmä ako otecka Alberta Horáka z komédie S tebou ma baví svet, ktorá vznikla v roku 1982 a ocenili ju ako komédiu storočia. Ten názov vystihuje Satinského životnú pozíciu: ako keby každému, s kým sa stretol, vyslal signál: S tebou ma baví svet. A to je základ dobrých vzťahov a pohody.
Témy:
Július Satinský
Milan Lasica
Divadlo na korze
Pražská jar
kultúra
S tebou ma baví svet
divadlo
film
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.