Hoci často počujeme: „každý deň pijem pivo a nič mi nie je,“ tento návyk má svoju cenu. V hre sú následky, ktoré sa nedajú zvrátiť. Čo sa deje s mozgom, keď každý deň pijeme pivo?
Poľská neurologička Olga Milczarek hovorí o dvoch katastrofálnych následkoch. Vysvetľuje tiež, prečo je pivo zákernejšie než vodka.
Poliaci milujú pivo, skúšajú ho dokonca aj deti. Neurologička: Výsledky výskumov boli pre mňa zdrvujúce
Pivo zostáva v Poľsku dlhodobo najobľúbenejším alkoholom. Z najnovšieho Národného testu zdravia Poliakov vyplýva, že 4 percentá pijúcich Poliakov po ňom siahajú denne a 9 percent tak robí niekoľkokrát týždenne. Čo je horšie, pivo skúšajú dokonca aj deti.
V rozhovore pre poľský portál Medonet o tom hovorila neurologička Olga Milczarek.
„Keď som písala doktorát na tému úrazov maloletých pod vplyvom alkoholu, skúmala som deti vo veku 9 až 18 rokov. Výsledky výskumov boli pre mňa zdrvujúce. Ukázalo sa, že v tejto vekovej skupine bolo najčastejšie užívaným alkoholom pivo (pričom deti nepovažovali pivo za alkohol, označovali ho skôr ako spoločenský nápoj).
Čo je horšie, až 89 percent detí, ktoré som skúmala, malo skúsenosť s opitosťou z piva, teda spĺňali kritériá alkoholového opojenia. U niektorých hladina alkoholu v krvi prekročila 0,5 promile,“ opisuje neurologička.
Aj dospelí veľmi často nepovažujú pivo za typický alkohol. Niektorí ho pijú takmer ako malinovku. Navyše sa nám pivo spája s odpočinkom, relaxom, oslavou – príjemnými vecami. A takýto obraz tohto nápoja si v sebe dlhodobo upevňujeme. „Hovoríme si: pivo je predsa ľahký alkohol, to nie je vodka. Pravda je však taká, že pivo pité vo väčších množstvách je rovnako škodlivé ako vodka či iný tvrdý alkohol vypitý v menších dávkach,“ zdôrazňuje Milczarek a dodáva: „Bohužiaľ sa veľmi často stáva, že (aj nevedome) vypijeme väčšie množstvo piva, pretože nepociťujeme jeho účinok tak silno ako pri tvrdom alkohole. Preto hovoríme, že pivo pôsobí zákernejšie než vodka a iné ťažké nápoje.“
Takto nadbytok piva pôsobí na mozog. Zmeny sú nezvratné
Olga Milczarek pripomína, že alkohol sám o sebe nie je toxický. Jedom sa stáva, až keď sa v tele spustí proces jeho rozkladu. „Otravujú nás metabolity alkoholu a niet pochýb o tom, že sú pre mozog toxické,“ zdôrazňuje lekárka. Čo konkrétne sa vtedy deje s mozgom? „Niet pochýb o tom, že keď často siahame po alkohole vrátane piva, na vlastnú žiadosť urýchľujeme starnutie mozgu.
Musíme si uvedomiť, že alkohol vedie k trvalému zániku mozgových buniek. Obrazne povedané, náš mozog sa bude zmenšovať presne tak, ako sa to deje pri demencii,“ hovorí na rovinu.
Poškodenia vznikajú najprv v hlbokých štruktúrach mozgu, konkrétne v hipokampoch (v mozgu máme dva hipokampy, v každom spánkovom laloku jeden). Sú to dôležité štruktúry, ktoré zodpovedajú okrem iného za pamäť a priestorovú orientáciu (niekedy sa nazývajú priam „srdcom mozgu“).
Ak sa nadmerná konzumácia alkoholu stane pre človeka normou, dôjde nakoniec k degenerácii mozgu. „Často to pozorujeme u alkoholikov – niektoré štruktúry ich mozgov zanikajú. Tak sa to deje napríklad s gliami, čo je základ, v ktorom sú upevnené nervové bunky,“ hovorí Milczarek.
Alkohol však rozsieva skazu nielen v centrálnom nervovom systéme, ale aj v periférnych nervoch (lokalizovaných mimo chrbtice a mozgu). „U ľudí, ktorí pijú nadmerné množstvo alkoholu, sa veľmi často objavujú poruchy citlivosti, znížená citlivosť, polyneuropatia a nakoniec sa rozvíjajú dokonca nekrotické zmeny na prstoch (v končekoch prstov už nemusí byť žiadny cit).“
Koľko piva je už priveľa? Neurologička hovorí jasne
Nemožno sa nespýtať, aké konkrétne množstvo vypitého piva sa deštruktívne odráža na mozgu a nervovom systéme. Vysvetľuje nám to Olga Milczarek. „Výskumy ukazujú, že konzumácia do 28 drinkov mesačne (dolná hranica neexistuje, pretože neexistuje dávka alkoholu, ktorú by sme mohli považovať za zdravú) urýchľuje demenciu až o 4 percentá. To je veľa.
Vedci pritom predpokladali, že jeden drink obsahuje 20 gramov alkoholu. Medzitým pol litra piva už obsahuje 18 gramov alkoholu. Možno teda povedať, že ak po pive siahame denne alebo niekoľkokrát týždenne, je to rozhodne priveľa,“ zdôrazňuje lekárka.
Olga Milczarek: „Už pri malom množstve alkoholu (u žien v hranici 8 gramov, u mužov približne 10 gramov, čo zodpovedá asi 0,25 litrom piva) sa objavujú prvé poruchy exekutívnych funkcií. Inými slovami, pomalšie reagujeme na to, čo sa deje okolo nás, ťažšie sa koncentrujeme. A to už, zdôrazňujem, po vypití polovice veľkej plechovky piva.“
„Čo je viac, prvé poškodenia v nervovom systéme sa objavujú pomerne rýchlo. Stačí 10 mesiacov pravidelného nadužívania alkoholu (teda napríklad každodenného siahania po pive), aby človek horšie myslel a mal ťažkosti s koncentráciou, aby sa objavil tras rúk a pocit nepohody,“ hovorí nám neurologička a dodáva: „Samozrejme, tých 10 mesiacov je isté zovšeobecnenie, pretože veľa závisí od individuálnej reakcie organizmu na alkohol.“
Ak bude nadmerná konzumácia naďalej trvať, degradácia nervového systému bude čoraz väčšia – príznaky demencie sa budú prehlbovať, dôjde k vyčerpaniu kognitívnych a intelektuálnych funkcií. „Človek nebude schopný ani pohotovo myslieť, ani sa koncentrovať, ani plynule vykonávať práce vyžadujúce precíznosť (a iné exekutívne funkcie),“ dopĺňa špecialistka.
Nemožno nespomenúť riziko závislosti, pretože aj od piva sa dá stať závislým. „Pri každodennom siahaní po alkohole sa rozvíja tolerancia na túto látku a telo i mozog sa začínajú dožadovať čoraz väčších dávok (niekedy sa hovorí, že niekto je v pití vytrénovaný),“ poznamenáva lekárka a dodáva: „Niekedy pacient podotkne, že denne pije pivo, ale neopíja sa. To však vôbec neznamená, že nie je závislý od alkoholu.“
Umiernené pitie piva — aké sú normy? Obrovský problém viditeľný v Poľsku
Pivo má aj svoje výhody. Obsahuje vitamíny, vrátane skupiny B, ako je kyselina listová. Na druhej strane musíme pamätať, že bezpečná dávka alkoholu (ktorá so sebou nenesie žiadne riziko) neexistuje.
Možno hovoriť len o množstve, s ktorým sa spája nízke riziko. „Predpokladá sa, že najmenej škodlivá mesačná dávka alkoholu je maximálne 150 gramov,“ hovorí neurologička. „V prípade piva to predstavuje najviac päť 0,5-litrových plechoviek mesačne. Nemôžeme povedať, že je to pre nás dobré, ale existujú štúdie, ktoré hovoria, že pitie piva v týchto mesačných hraniciach pomáha znižovať riziko Parkinsonovej choroby,“ dodáva.
Na záver Olga Milczarek upozorňuje na obrovský problém viditeľný v Poľsku. „Naša kultúra konzumácie nápojov je od základu zlá. My nevieme správne piť alkohol, ani ten ľahký. Nevedia piť s mierou a veľmi často pijú pivo jednoducho preto, aby sa opili, a nie preto, aby využívali jeho priaznivé vlastnosti. My takúto kultúru pitia nemáme a zrejme ešte dlho mať nebudeme. To sa buduje generácie.“
Dr hab n med Olga Milczarek.
Zdroj: www.znanylekarz.pl
Dr. hab. n. med. Olga Milczarek — eurologička, detská neurologička, docentka na Klinike detskej neurochirurgie Jagelovskej univerzity Collegium Medicum v Krakove, roky spätá s detskou neurochirurgiou, klinickou neurofyziológiou a modernými diagnosticko-terapeutickými technológiami v neurológii. Pracuje klinicky okrem iného na oddeleniach neurochirurgie a detskej neurológie a ako klinická neurofyziologička, pričom vykonáva pokročilú diagnostiku EEG a vnútrooperačný neuromonitoring pri najzložitejších neurochirurgických procedúrach.
Je autorkou a spoluautorkou takmer 50 vedeckých publikácií v renomovaných národných a medzinárodných časopisoch. Jej práca zahŕňa otázky z neurológie, detskej neurológie, neurochirurgie, neuropsychológie a klinickej neurofyziológie, s osobitným dôrazom na poranenia mozgu u detí a mládeže, farmakorezistentnú epilepsiu, neurovývinové poruchy a vplyv chorôb a liečby na kognitívne funkcie.
V roku 2025 získala stupeň doktorky habilitovanej (docentky) a jej vedecký prínos sa týkal aplikácie mezenchymálnych kmeňových buniek ako nápravnej terapie centrálneho a periférneho nervového systému, čo predstavuje jedno z kľúčových polí rozvoja súčasnej translačnej medicíny. Je vedúcou a členkou výskumných tímov početných vedeckých projektov.
Aktívne sa podieľa na rozvoji klinickej neurofyziológie a vnútrooperačného neuromonitoringu v Poľsku, školí zdravotnícky personál a spolupracuje s interdisciplinárnymi tímami v krajine aj v zahraničí. V profesionálnej práci spája klinickú prax, vedeckú činnosť a didaktiku, pričom sa koncentruje na zlepšenie kvality liečby, ako aj bezpečnosti neurologických a neurochirurgických pacientov, najmä v pediatrickej populácii.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.