Ako sa darí deťom, ktoré sa učia po novom? Inšpekcia zhodnotila prvé výsledky školskej reformy 

Školská reforma má ambíciu zmeniť spôsob, akým sa deti učia – namiesto memorovania ich viesť k samostatnému premýšľaniu. O potrebe tejto zmeny sa hovorilo medzi odborníkmi a ľuďmi z praxe už dlho. Ako sa jej zámery darí napĺňať? Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) sa pozrela na školy, ktoré nové kurikulum zaviedli medzi prvými.   

Ranné kruhy namiesto zvonenia či násobilka cez LEGO. Na základnej škole sme už pred časom zisťovali, ako vyzerá vyučovanie po reforme v praxi. Deti sa tam učia nielen správne odpovede, ale aj to, ako na ne prísť. Učitelia pritom využívajú hry, skupinovú prácu aj priebežnú spätnú väzbu.

Na to, ako sa darí školám prenášať nové kurikulum do každodenného dňa žiakov a učiteľov, sa teraz pozrela aj ŠŠI. Navštívila 22 základných škôl, ktoré sa do reformy zapojili medzi prvými (v školskom roku 2023/2024), a sledovala vyučovanie v treťom ročníku. Jej zistenia ukazujú čo všetko sa v triedach za ten čas zlepšilo, no riaditelia zároveň upozorňujú aj na problémy, ktoré im zavádzanie zmien prinieslo.

Deti objavujú, učitelia nestíhajú

Školská inšpekcia vykonala u tretiakov 265 hospitácií. Deti na sledovaných hodinách častejšie pracovali v skupinách, skúmali, hľadali vlastné riešenia a učili sa prostredníctvom projektov či zážitkových aktivít.

Podľa inšpekcie väčšina žiakov dokázala spolupracovať, prekonávať prekážky a vnímať chybu ako príležitosť na zlepšenie. Učitelia pritom čoraz viac využívali metódy, ktoré deti vedú k samostatnému objavovaniu poznatkov.

Nie všetko, čo si reforma kladie za cieľ, sa však darí rozvíjať rovnako. Inšpektori upozornili, že kritické myslenie a tvorivosť dostávali na hodinách menší priestor. Rezervy videli aj v prispôsobovaní úloh rozdielnym schopnostiam a potrebám detí. Učiteľ by totiž mal vedieť pracovať aj s tým, že niektorí žiaci učivo zvládajú rýchlejšie, zatiaľ čo iní potrebujú viac času alebo inú formu vysvetlenia.

Testy odhalili problémy

Pozornosť si zaslúžia aj výsledky kriteriálneho testovania tretiakov, ktoré malo preveriť úroveň matematickej, čitateľskej a jazykovej gramotnosti po ukončení prvého cyklu. Po novom sa totiž základná škola viac nedelí na dva stupne, ale na tri vzdelávacie cykly – prvý cyklus tvorí 1. až 3. ročník, druhý 4. a 5. ročník, tretí 6. až 9. ročník.

Testovanie sa uskutočnilo v minulom školskom roku na 12 vybraných základných školách, ktoré začali zavádzať nové kurikulum pred troma rokmi. Zúčastnili sa ho tretiaci, ktorý ako prvý na Slovensku ukončili prvý cyklus učenia po novom. Išlo žiakov zo všetkých krajov Slovenska, okrem Bratislavskeho a Nitrianskeho kraja.

V sledovaných školách evidovali spolu 315 tretiakov. Medzi sledovanými deťmi bolo 61 žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a 53 zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Práve pri časti žiakov z týchto skupín inšpekcia upozornila na medzery.

Na jednej zo škôl na východnom Slovensku mali žiaci výrazné ťažkosti s čítaním a písaním. „Žiaci neboli schopní samostatne prečítať zadania ani pracovať s textom,“ uvádza inšpekcia v správe z monitorovania kriteriálneho testovania.

Zistenia tak poukazujú na to, že problémom nemusí byť iba samotné učivo, ale fakt, že ak dieťa nerozumie zadaniu, môže mať problém vyriešiť aj úlohu, s ktorou by inak nemalo problém.

Inšpektori na ďalšej škole pozorovali, že niektorí žiaci mali problém zorientovať sa v testových textoch. Ich orientáciu podľa správy sťažovalo aj čiernobiele grafické spracovanie testu. Inšpekcia preto odporučila prehodnotiť podobu testových materiálov tak, aby boli čitateľnejšie a prehľadnejšie.

Vyskytli sa aj problémy so správnym zapisovaním odpovedí do na to určených hárkov. V jednej zo škôl potrebovali administrátori pri vysvetľovaní úvodných pokynov pomoc pedagogického asistenta.

Na druhej strane, správa opisuje aj pozitívne skúsenosti. Väčšina detí pristupovala k testovaniu zodpovedne, pracovala samostatne a zostávajúci čas využívala na kontrolu odpovedí. Na jednej zo škôl dokonca všetci tretiaci ukončili matematický test pred stanoveným časom.

Samotné výsledky testovania však zatiaľ nedávajú úplnú odpoveď na otázku, či reforma prináša lepšie vzdelávacie výsledky. Ministerstvo školstva avizuje, že jej prínosy bude sledovať postupne. Komplexnejší obraz podľa rezortu prinesie až obdobie, keď žiaci absolvujú celé deväťročné základné vzdelávanie podľa nového kurikula.

Výsledky testov z tretieho ročníka sa majú stať jedným z nástrojov, vďaka ktorým školy zistia, čo už deti zvládajú a v čom ešte potrebujú pomoc. Testovanie sa preto bude opakovať aj v ďalších obdobiach. „Jeho cieľom nie je vytvárať rebríčky škôl, ale identifikovať, čo sa žiaci už naučili a kde potrebujú ďalšiu podporu,“ uviedol rezort.

Okrem priebežných testov chce ministerstvo sledovať aj výsledky Slovenska v medzinárodnom testovaní PISA, ktoré porovnáva vedomosti a zručnosti pätnásťročných žiakov.

Foto:
Robert Hüttner
Pravda
Ilustračná snímka.

Učitelia nie sú spokojní

Zavádzať nový spôsob vyučovania pritom nie je iba otázkou zmeny učebných osnov. Školy musia upravovať prípravu na hodiny a prispôsobovať organizáciu vyučovania. Práve na nedostatok času na prípravu a zavádzanie zmien upozornila v otvorených odpovediach skoro polovica opýtaných riaditeľov.

Ministerstvo školstva v reakcii na tieto výhrady zdôraznilo, že reforma sa zavádza postupne už tri roky, aby mali školy dostatok času na prípravu a získanie skúseností. Rezort zároveň poukázal na rozsah podpory, ktorú učitelia dostali. Viac ako 21-tisíc z nich absolvovalo programy inovačného vzdelávania. „Hovoriť pri takomto rozsahu podpory o zanedbanej príprave učiteľov jednoducho nezodpovedá faktom,“ uviedol rezort.

Takmer tretina riaditeľov podľa správy spomenula aj nedostatočnú motiváciu alebo negatívny postoj časti pedagogických zamestnancov. Upozorňovali tiež na riziko zvýšenej pracovnej záťaže a vyhorenia učiteľov. Problémom môžu byť aj samotné podmienky škôl – viac ako 30 percent riaditeľov poukázalo na nedostatočné priestorové vybavenie.

Inšpekcia zároveň konštatuje, že školy napredovali rozdielnym tempom. Niektoré napríklad ranné kruhy či bádateľské vyučovanie využívali aj pred zavedením reformy, pre iné ide o väčšiu zmenu. Aj preto podľa inšpekcie treba hodnotiť pokrok každej školy s ohľadom na jej východiskovú situáciu.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
základná škola
reforma
pedagogickí zamestnanci
testovanie
ministerstvo školstva
vzdelávanie

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.