Ako spoznať skutočne múdreho človeka? Nie je to o vedomostiach, všímajte si týchto 5 návykov

Múdrosť nie je o dokonalosti, vysokom IQ ani o tom, kto má v diskusii posledné slovo. Psychologické výskumy ukazujú, že skutočnú zrelosť osobnosti odhaľujú oveľa jemnejšie detaily v tom, ako uvažujeme, komunikujeme a ako pracujeme s vlastnými emóciami.  

Čo je to múdrosť? To je otázka, na ktorú môže každý z nás odpovedať úplne inak. Jedni povedia, že prichádza s vekom a so skúsenosťami, iní ju budú hľadať vo vedomostiach, rozvahe alebo v správnych rozhodnutiach. Lenže múdrosť nie je vždy vidieť na prvý pohľad a nemusí ju mať nutne ten, kto vie najviac. Občas ju prezradí oveľa menej nápadné správanie. Psychológovia poukazujú na päť takých znakov, ktoré môžu veľa napovedať o tom, ako premýšľame a ako pristupujeme k svetu.

Múdrosť sa dá len ťažko zmerať a ešte ťažšie zhrnúť do jednej definície. Vysoké IQ, pôsobivé vedomosti či skvelá pamäť s ňou môžu ísť ruka v ruke, no vôbec nemusia. Človek predsa môže poznať odpoveď na množstvo otázok, no zároveň vôbec netušiť, čo robiť, keď ho život postaví pred situáciu, ktorú nemožno vyriešiť podľa hotovej šablóny.

Psychológ Igor Grossmann sa pozerá na múdrosť práve cez prizmu takýchto situácií. Nezáleží ani tak na tom, koľko toho človek vie, ale ako uvažuje, keď sa veci začnú komplikovať a je ťažké hneď určiť, kto má pravdu alebo aké riešenie bude najlepšie. Čo je zaujímavé, ani vek túto vec nezaručuje. Samotné skúsenosti z nás múdreho človeka ešte nerobia. Veľa závisí od toho, ako s tými skúsenosťami neskôr naložíme. I keď je ťažké posúdiť niečiu múdrosť po pár minútach rozhovoru, existuje správanie, ktoré o nej dokáže veľa prezradiť. Týchto päť znakov sa zdá byť obzvlášť dôležitých.

Dokážete sa na situáciu pozrieť očami niekoho iného

Situácia sa ľahko hodnotí, keď sa na ňu pozeráme výhradne zo svojho pohľadu. Vieme, čo cítime, prečo sme niečo urobili a čo sme tým mysleli. Druhý človek však môže presne tú istú vec vidieť úplne inak. Ukazuje sa totiž, že múdrosť sa opiera o spájanie viacerých rôznych perspektív, pohľadov a rozmanitých názorov. V tom spočíva múdre uvažovanie – dokážeme na chvíľu vykročiť zo svojej vlastnej verzie udalostí. Nie je to vždy ľahké, najmä keď sme presvedčení o svojej pravde. Emócie a predchádzajúce skúsenosti vplývajú na naše hodnotenie aj vtedy, keď si to sami neuvedomujeme. Cudzí pohľad nám vtedy môže ukázať niečo, čo sme si sami predtým nevšimli, no pritom to veľa mení.

Nejde o neustále ustupovanie druhým či spochybňovanie vlastného názoru. S niekým stále nemusíte súhlasiť, no zároveň dokážete pochopiť jeho uhol pohľadu. Občas už len to, že pripustíte inú verziu udalostí, spôsobí, že situáciu prehodnotíte o 180 stupňov.

Viete, že každá situácia je iná

Ako spoločnosť máme prirodzenú tendenciu siahať po tom, čo už poznáme, pretože je to pre nás bezpečné a umožňuje nám to zostávať v takzvanej komfortnej zóne. Ak niečo v minulosti zafungovalo, pri podobnom probléme radi siahneme po rovnakom riešení. Lenže „podobný“ väčšinou neznamená „rovnaký“.

Múdrosť sa spája aj s citom pre takéto rozdiely. Vlastné skúsenosti sú stále cenné, no nedávajú hotovú odpoveď na každú ďalšiu situáciu. To, čo bolo dobrým rozhodnutím vtedy a pre nás, v iných okolnostiach už takým rozhodnutím byť nemusí.

Nepredpokladáte, že máte vždy pravdu

Málokto sa mýli rád a priznať si to nahlas býva pre mnohých veľmi ťažké – najmä ak predtým s plným presvedčením tvrdili niečo úplne iné. Kdesi v hĺbke duše je však dobré mať na pamäti, že sa nedá vedieť všetko a mať vždy pravdu. Múdry človek si je toho dobre vedomý. Psychológovia v tomto prípade hovoria o intelektuálnej pokore. Znie to dosť vážne, no ide jednoducho o vedomie vlastných obmedzení. Občas niečo nevieme. Inokedy sme presvedčení, že si niečo pamätáme dobre, hoci v skutočnosti to bolo inak. Stáva sa aj to, že si utvoríme názor príliš rýchlo a neskôr sa objavia informácie, ktoré celú vec postavia do úplne iného svetla.

Ak nové informácie ukážu, že sme sa mýlili, nič nestojí v ceste tomu, aby sme názor zmenili. Nemá zmysel nasilu brániť niečo len preto, že sme si tým boli predtým istí. Niekedy treba jednoducho povedať: „Nevedela som“ alebo „Máš pravdu, pomýlila som sa.“ A tým to uzavrieť. Aj to je súčasť múdreho prístupu.

Neodpájate sa od vlastných emócií

Múdry človek nemusí byť oázou pokoja. Môže sa hnevať, báť, trápiť a občas mať jednoducho všetkého plné zuby. Samotný fakt, že emócie sú silné, ešte veľa nehovorí o tom, ako ich zvládame. Čo je zaujímavé, výskumy Igora Grossmanna a jeho tímu ukázali, že ľudia s väčším sklonom k múdremu uvažovaniu neboli o nič menej emotívni. Práve naopak – prežívali množstvo rôznych pocitov a dokázali ich u seba dobre rozpoznať. Nešlo teda o ich potláčanie ani o zachovanie pokoja za každú cenu.

Málokedy cítime len jednu vec naraz. Človek môže dlho čakať na zmenu práce a v prvý deň v novej firme premýšľať, či to bolo naozaj dobré rozhodnutie. Môžete niekoho milovať a zároveň naňho zúriť. Jedno hneď nevylučuje druhé. Múdrosť tak môže spočívať aj v tom, že si tento emočný zmätok u seba všimnete, nebudete sa tváriť, že neexistuje – a dáte si chvíľku čas, kým pod jeho vplyvom spravíte nejaké rozhodnutie.

To, ako hovoríte, môže tiež svedčiť o múdrosti

Človeka nemusíte poznať veľmi dlho na to, aby ste zistili, ako pristupuje k druhým ľuďom a k ich názorom. Občas stačí dlhší rozhovor. Niektorí rýchlo prevezmú iniciatívu a snažia sa druhých presvedčiť o svojej pravde. Iný človek si najprv vypočuje, na niečo sa dopytuje a občas zmení názor priamo počas rozhovoru. A práve takéto maličkosti dokážu o spôsobe myslenia veľa prezradiť.

Nejde o to, že by múdri ľudia používali nejaké špeciálne či čarovné formulácie. Záleží skôr na tom, čo sa neboja povedať. Dokážu otvorene priznať, že sa v nejakej téme nevyznajú alebo že potrebujú chvíľu na to, aby si utvorili názor. Keď niektorým veciam nerozumejú, spýtajú sa, namiesto toho, aby sa tvárili, že je všetko jasné. A ak k nim niečí argument naozaj dorazí, nemajú potrebu sa ďalej sporiť len zo zásady.

V rozhovore predsa nemusíte vždy zažiariť, mať posledné slovo ani okamžite odpovedať na každú otázku. Schopnosť počúvať, priznať druhému pravdu alebo jednoducho povedať, že niečo neviete, dokáže o človeku prezradiť oveľa viac, než si myslíme.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.