Albánskom otriasa plameniaková revolúcia. Tisíce obyvateľov protestujú proti výstavbe rezortu, za ktorým stojí zať Donalda Trumpa
obchodnyregister
2026.06.10.
Protestujúci volajú po zákaze plánovanej výstavbe luxusného rezortu v chránenej oblasti krajiny. Projekt, ktorý je spájaný so zaťom Donalda Trumpa, môže ohroziť zázemie pre množstvo chránených druhov.
Keď sa dcéra amerického prezidenta Ivanka Trumpová s manželom Jaredom Kushnerom v júli 2021 vybrali na dovolenku do Albánska, objavili najväčší albánsky ostrov Sazan. V minulosti slúžil síce ako vojenská základňa, no od roku 2015 je sprístupnený aj pre verejnosť.
„Boli sme na lodi u priateľa a zastavili sme sa, aby sme si zaplávali. V podstate tak sme to miesto objavili,“ opísala Ivanka nedávno v rozhovore v podcaste. „Doplavili sme na ostrov. Vybrali sme sa na túru, bosí až na samý vrchol, a úplne nás uchvátil.“
Výstavba je plánovaná nielen na ostrove Sazan, ktorý patrí do Národného morského parku Karaburun – Sazan, ale aj v lagúne Narta, vrátane pláže Pishë-Poro v Zvërnec, ktorá je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Vjosa – Narta. Lagúna Vjosa – Narta leží na južnom pobreží Jadranu a je významným biotopom pre mnohé druhy sťahovavých vtákov, vrátane plameniakov.
Asociácia BirdLife International upozorňuje, že vody lagúny patria medzi posledné útočiská tuleňa mníšskeho v celom Stredozemnom mori. Celá oblasť podľa nej poskytuje zázemie viac ako 200 druhom vtákov, z ktorých značná časť je ohrozená.
Kushner oznámil plány investovať do Sazanu a priľahlej pobrežnej oblasti na pevnine, neďaleko obce Zvërnec v roku 2024. Albánska vláda v decembri 2025 projektu dokonca udelila status strategickej investície. Projekty v celkovej hodnote až 5 miliárd eur v dvoch lokalitách počítajú až s 10-tisíc hotelovými izbami a vilami rozmiestnenými po celom ostrove Sazan a v pobrežnej oblasti Vjosa-Narta, ktoré má približne 115-tisíc obyvateľov.
Lokalitu oplotili
Hoci albánsky premiér Edi Rama tvrdí, že projekt ešte neprešiel schvaľovacím procesom a stále sa o ňom rokuje, v lokalite už prebiehajú prípravné práce. Tie sú taktiež v rozpore s právnymi a regulačnými požiadavkami. V uplynulých dňoch vyšlo najavo, že vláda v januári 2025 oficiálne schválila výstavbu projektu, a to prostredníctvom netransparentného rozhodovacieho procesu, ktorý sa z veľkej časti vyhol verejnej kontrole.
Investigatíva siete Balkans Investigative Reporting Network (BIRN) odhalila za americkou prezidentskou rodinou kontroverzné prepojenia podnikov a politických záujmov, vrátane osôb spájaných s obvineniami z organizovaného zločinu, porušenia služobných povinností sudcov a jedného z najvplyvnejších albánskych oligarchov, Shefqeta Kastratiho.
Obavy prerástli do verejného pobúrenia, keď robotníci začali v okolí lokality pri Zvërnec stavať betónový plot s ostnatým drôtom. Na jeho ochranu najali súkromnú bezpečnostnú firmu. Technikou začali ničiť duny a stredomorské borovicové lesy, aby uvoľnili priestor pre prístupové cesty.
Protesty spočiatku začali koncom mája v tejto lokalite. Miestni, ale aj environmentálni aktivisti upozorňovali nielen na zásah do chránenej oblasti, ale aj na to, že ide o zabratie pôdy, z ktorého budú mať prospech zahraniční miliardári, oligarchovia s politickými väzbami a politická elita, ktorá tento projekt umožnila.
Pri jednom z pokojných zhromaždení zúčastnených napadli práve Kastratiho ochrankári a zadržali jedného z protestujúcich. Štátna polícia pri tomto odmietla zasiahnuť.
Protestujú aj v zahraničí
To podnietilo rozšírenie protestov a do 24 hodín sa hnutie pod heslom „Albánsko nie je na predaj“ začalo rozširovať nielen do iných miest, ale aj do zahraničia. Odvtedy tisíce obyvateľov protestujú takmer denne – v hlavnom meste Tirane, vo veľkých aj malých mestách či v iných zahraničných metropolách, kde sa nachádzajú rozsiahle albánske komunity.
To, čo sprvu začalo len ako protest proti výstavbe, sa rozšírilo aj na kritiku súčasnej vlády. Na zhromaždeniach sa stretávajú skupiny z rôznych strán politického spektra – nielen environmentálni aktivisti, ale aj ľavičiari, zástupcovia všetkých štyroch náboženských komunít, feministické skupiny a dokonca aj konzervatívci, nacionalisti a pravicovo orientovaní jednotlivci.
Symbolom protestu sa stala najmä Generácia Z spolu s plameniakom, ktorý je jedným z ohrozených druhov žijúcich v lokalite. Práve po plameniakoch je táto protestná revolúcia pomenovaná.
Premiér Rama verejne znižoval význam prebiehajúcich protestov a tvrdil, že obavy sú zbytočné. V rozhovore pre agentúru AP upozornil, že tento projekt mení Albánsko z krajiny, ktorú investori dlhodobo obchádzali, na štát „do ktorého chce prichádzať veľký kapitál a veľkí investori“.
V rozhovore pre agentúru Reuters zas tvrdí, že ho v krajine zvolili na to, aby realizoval projekty. „Vravím vám, bude to nádherný projekt, zrealizujeme ho a budeme hrdí na to, že prispievame k rozvoju Európy,“ povedal Rama počas rozhovoru vo svojej kancelárii, len pár metrov od miesta, kde sa každú noc konajú demonštrácie proti tomuto projektu.
Zasahuje Európska komisia
Kritiku však zožal aj zo strany Európskej komisie. Albánsko je jednou z krajín, ktorá by sa do roku 2030 mohla pridať do Európskej únie – záleží to však aj na tom, ako sa zosúladí s európskou legislatívou a ochranou životného prostredia.
„Albánsko by sa malo zdržať krokov, ktoré by mohli ohroziť splnenie záverečného kritéria, a očakávame, že albánske orgány budú konať bezodkladne,“ uviedol hovorca Guillaume Mercier. „Sme v kontakte s albánskymi orgánmi,“ dodal.
Albánsky premiér zároveň naznačuje, že časť kritiky projektu môže byť ovplyvnená vonkajšími faktormi. V kontexte spomenul dlhodobú iránsku kybernetickú kampaň proti Albánsku. Zdôraznil, že samotných protestujúcich neviní z toho, že by konali v mene cudzích štátov.
Spoločnosť Affinity Partners, ktorú vlastní Kushner a ktorá má stredisko postaviť, nereagovala na žiadosti o vyjadrenie. Jediné vyjadrenie prišlo od spoločnosti Sazan Real Estate Development LLC, ktorá vypracúva plány v spolupráci s Kushnerovou firmou. V ňom tvrdia, že budú postupovať zodpovedne voči životnému prostrediu.