Albertina oslavuje 250 rokov a vystavuje slávneho Dürerovho Zajaca poľného a iné klenoty

Ružová nadrozmerná socha slávneho Dürerovho zajaca na streche viedenskej Albertiny žiari doďaleka. Dielo umelca Ottmara Hörla tam nainštalovali žeriavom na počesť 250. narodenín galérie, ktorá patrí k najvýznamnejším na svete.  

Minulý víkend bol vstup do všetkých troch budov Albertiny voľný a návštevníci si mohli vychutnať fantastické umelecké zbierky. V rámci výstavy Sammeln für die Zukunft – Zbieranie pre budúcnosť (trvá až do 11. októbra) sú vystavené tie najvzácnejšie umelecké poklady. Okrem tejto špeciálnej jubilejnej výstavy sa práve koná aj výstava fotografií Američana Richarda Princea, rakúskej zástupkyne konkretizmu a op-artu Helgy Phillip či žartovná výstava nemeckého komika Otta Waalkesa Otto Meets Albertina. Všetky sú výborné, no najväčšiu pozornosť púta prezentácia toho najcennejšieho, čo Albertina za 250 rokov získala.

Je to originál

Obdivovať možno niekoľko diel Bruegela, Hieronyma Boscha, Rubensa, práce Michelangela, van Dycka, Goyu, Rembrandtovho slona aj nosorožca Albrechta Dürera. Najviac však láka pomyselná “Mona Lisa Albertiny” – Dürerov fantastický obraz Zajac poľný z roku 1502. Umelec ho zobrazil tak živo, až sa človek túži dotknúť jeho hebučkej srsti. Kto sa cez dav návštevníkov konečne prebojuje celkom blízko, môže pozorovať odraz okna v zajacovom oku!

Už v 16. storočí tento obraz na papieri označovali za zázrak a často ho kopírovali. Do zbierok Albertiny sa Zajac poľný dostal v roku 1796 a prispel k špičkovej svetovej povesti viedenskej galérie. Strážca stojaci pri vzácnom diele trpezlivo odpovedá na nekonečne sa opakujúcu otázku návštevníkov z celého sveta: Je pravý? Áno, samozrejme, je to originál, usmieva sa chlapík v uniforme.

Foto:
Albertina Wien
Rembrandt van Rijn: Slon, 1637

Kým sa však návštevník prepracuje k Zajacovi a ďalším skvostom z neskorších epoch, ako sú diela impresionistov, expresionistov, Egona Schieleho či Gustava Klimta, Emila Noldeho aj Paula Kleea, prejde niekoľkými sálami. Hneď v prvej čaká na návštevníkov zo Slovenska milé prekvapenie, keď spoznajú na stene Bratislavský hrad. Je tu aj čiernou kriedou načrtnutý hrad z obdobia okolo roku 1770. Úzko totiž súvisí so vznikom zbierky Albertiny – práve na našom hrade sídlil vojvoda Albert Sasko-Tešínsky s manželkou Máriou Kristínou, dcérou Márie Terézie.

Tento manželský pár položil v júli 1776 základ zbierky – pomenovanej trochu nespravodlivo len po vojvodovi Albertovi, keď za 8600 guldenov kúpil 10 000 medirytín prostredníctvom rakúskeho vyslanca v Benátkach, grófa Giacoma Durazza. O 250 rokov neskôr vlastní Albertina 1,2 milióna umeleckých diel a patrí k najvýznamnejším umeleckým múzeám sveta. Z pôvodne súkromnej aristokratickej zbierky grafík sa stalo medzinárodne renomované múzeum, ktoré vlastní kresby, tlače, fotografie, maľby, sochy, vystavuje inštalácie aj mediálne umenie.

Talentovaná Mária Kristína

Tohtoročné významné jubileum je príležitosťou pozrieť sa na históriu zberateľstva celkom inak. Kto a čo zbieral? Ako sa zbierky uchovávali a sprístupňovali? Albertina upriamuje pozornosť na vojvodkyňu Máriu Kristínu, lebo práve vďaka bohatstvu Albertovej manželky si pár mohol dovoliť nakupovať vo veľkom umenie. Mária Kristína priniesla do manželstva nadšenie pre umenie, čím výrazne prispela k vzniku zbierky. Je známe, že jedine Mária Kristína, obľúbená dcéra Márie Terézie, sa mohla vydať z lásky. Jej ženích, saský princ Albert, potreboval získať primeraný titul – takže z neho urobili uhorského miestodržiteľa, ktorý svoj úrad vykonával až do roku 1780 z korunovačného mesta Bratislava.

Foto:
Albertina Wien
Mária Kristína Habsbursko-Lotrinská: Čítanie listu, 2. pol, 18. stor.

Pár získal ako rezidenciu Bratislavský hrad, ktorý však nebol veľmi pohodlný, a tak ho pre aristokratov luxusne zariadili vzácnymi maľbami aj nábytkom. Mimoriadnou atrakciou bol porcelánový kabinet so 105 vyberanými porcelánovými predmetmi a 95 maľovanými miniatúrami. Mnohé z nich maľovala sama Mária Kristína. Predlohu pre svoje práce našla v zbierke medirytín vo viedenskej Dvornej knižnici. Získala tam dobrý prehľad v grafike svojej doby aj staršej a hlboké pochopenie pre grafické umenie. Svoje technické schopnosti získala v rámci aristokratickej výchovy k umeniu. Pokiaľ ide o Alberta, ten sa tiež učil kresliť, no ťažiskom boli vojensko-topografické a architektonické objekty.

Pozorný návštevník, ktorý si okrem diel samotných študuje aj popisy k nim, sa dozvie, že na rozdiel od nadanej Márie Kristíny bol vojvoda Albert skôr snaživým diletantom a kopírujúcim. Vidieť to na jeho obrázku vojaka v jazdeckej uniforme z roku 1766. Vedel presne nakresliť mapy a plány, no napríklad pozadie obrázku s vojakom dal kolorovať svojim slúžiacim.

Zberateľ až do smrti

Neskôr, v roku 1796, do zbierky pribudlo výmenou za grafiky asi 530 kresieb z cisárskej dvornej knižnice. Boli medzi nimi práce Hieronyma Boscha, Pietera Bruegela staršieho, veľa diel Rubensa a Rembrandta van Rijna. Pokladom bolo 140 listov Albrechta Dürera vrátane slávneho Zajaca poľného. Potom pribúdali diela Michelangela a Rafaela, ďalšie diela talianskych, holandských a nemeckých umelcov. Vďaka tomu dnes môžeme žasnúť nad Dürerovým Nosorožcom. Maliar stvárnil exotické zviera, ktoré v máji 1515 prevážali loďou do Lisabonu – nosorožec bol darom sultána Gujarata kráľovi Manuelovi I. Neskôr si mal nosorožca v Ríme prevziať pápež, no loď stroskotala a zviera zahynulo. Dürerov obrázok sa stal senzáciou!

Foto:
Albertina Wien
Albrecht Dürer: Nosorožec, 1515

Medzi rokmi 1783 až 1822 vynaložili Albert a Mária Kristína na umelecké diela 1 265 992 guldenov a 9 grajciarov, čo v prepočte na dnešok zodpovedá asi 32 miliónom eur. Keď Mária Kristína v lete 1798 zomrela, Albert sa snažil nájsť rozptýlenie práve medzi umeleckými predmetmi, ktoré spolu zbierali. Denne ho tam bolo možné stretnúť. Posledným predmetom, ktorý Albert kúpil pred svojou smrťou vo februári 1822, bola kresba od Dürera. Do testamentu zakotvili manželia svojim následníkom z rodu Habsburgovcov povinnosť starať sa o zbierku ďalej a na počesť Alberta ju nazvali Albertínskym kabinetom či Albertínskou zbierkou.

Po viedenskej Svetovej výstave v roku 1873 sa začali prvé kroky k sprístupneniu Albertínskej zbierky širokej verejnosti. V prvej sezóne 1899/1900 bol na programe Albrecht Dürer. Odvtedy až dodnes sa konalo ďalších vyše 600 výstav. Postupne do zbierok pribudli noví majstri – veď aj Albert a Mária Kristína zbierali diela umelcov, ktorí boli v tej dobe ich súčasníkmi a nazývali ich modernými. Dnes v Albertine nechýba napríklad francúzske umenie z prelomu 19. a 20. storočia.

Foto:
Albertina Wien
Egon Schiele: Akt autoportrét, 1910

Koho zaujíma história umenia podrobnejšie, dozvie sa všetky detaily o tom, ako sa z Albertiny stalo moderné múzeum s dielami umelcov ako Klimt, Kokoschka, Pisarro, Schiele či Signac, aj aké boli neskoršie osudy Albertiny. Na konci výstavy vidí desivé obrázky, keď 12. marca 1945 budovu Albertiny zasiahla bomba. Našťastie, vtedy už boli diela ukryté v depozite a po vojne bolo rozhodnuté, že dôležité kultúrne inštitúcie vrátane Albertiny sa znovu obnovia. A tak sme sa dožili happy endu a môžeme dnes oslavovať 250 rokov a a obdivovať 524 rokov starý obrázok Zajaca poľného.

Témy:
Albertina
Mária Kristína
Albrecht Dürer
bratislavský hrad
Rubens
galéria
výstava

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.