Andrej Danko včera zvíťazil. Roberta Fica s ním čaká už iba trápenie (komentár Martina Behula)

Veľa bude závisieť od toho, kto obsadí uvoľnené ministerstvo po Tomášovi Tarabovi. Ak si tam premiér vyberie človeka proti vôli SNS, môže dať tlačiť hlasovacie lístky na január.  

Tomáš Taraba sa včera pred siedmou večer zapísal do histórie. Od čias šéfa rezortu zdravotníctva Viliama Soboňu v roku 1993 sa nestalo, aby Národná rada vyslovila nedôveru ministrovi. Paradoxne, aj pred takmer 33 rokmi za to mohla SNS, keď časť jej poslancov zahlasovala za opozičný návrh. O štyri mesiace neskôr padla celá vláda Vladimíra Mečiara.

Čaká Roberta Fica rovnaký koniec? Nuž, zrejme nie. Vyslovenie nedôvery vláde môžeme zatiaľ vylúčiť. O neriadený pád nestojí nikto. Ak by však ešte platili aspoň základné pravidlá politickej prevádzky, predčasné voľby by mali byť ak nie prakticky isté, tak minimálne o poriadny kus bližšie. Dokonca by sa dal stihnúť aj januárový termín, o ktorom hovoril premiér.

Andrej Danko na prvý pohľad flagrantne pošliapal koaličnú zmluvu, keď sa spolčil s opozíciou proti vlastnému ministrovi. Na druhý pohľad to už také jasné byť nemusí. Koaličná zmluva hovorí, že predseda koaličnej strany má právo navrhnúť odvolanie svojho nominanta a predsedovia ostatných koaličných strán sú mu povinní vyhovieť.

V opačnom prípade sa to považuje za závažné porušenie koaličnej zmluvy. Hoci sme pred časom špekulovali, že v tomto článku sa výslovne nehovorí o premiérovi, sám Fico si ho vyložil tak, že je ním viazaný. Koaličnú zmluvu teda vedome porušil prvý. No to nie je ten najsilnejší Dankov tromf.

Ďalší článok koaličnej dohody totiž hovorí, že žiadna koaličná strana nesmie presadzovať svoje záujmy na úkor inej koaličnej strany spoločným postupom s opozičnými stranami. SNS však neodvolala Ladislava Kamenického alebo Matuša Šutaja Eštoka, ale svojho ministra. Bolo zosadenie Tarabu na úkor Smeru? Prečo, ak to nie je jeho človek?

Dalo by sa argumentovať, že SNS len externými prostriedkami riešila svoj interný problém a partnerov tým nepoškodila. Lenže zmluvy treba vždy vykladať podľa ich účelu. A účelom tohto ustanovenia je, aby koaliční partneri nehlasovali za opozičné návrhy a neprotivili sa vôli predsedu vlády. Navyše, jediným autoritatívnym vykladačom je v tomto prípade premiér.