Atómky máme rovnaké ako Maďari. Pred ich scenárom nás chráni jeden zásadný rozdiel

Maďarsko stojí pred jednou z najvážnejších energetických kríz vo svojej novodobej histórii. Pre rekordne nízku hladinu Dunaja mu hrozí úplné odstavenie jadrovej elektrárne Paks. Pred najhorším scenárom krajinu zatiaľ zachránilo to, že v noci z pondelka na utorok sa pokles hladiny zastavil a do rána stúpla približne o 1,5 centimetra.  

Od úplného odstavenia pritom elektráreň delili už len milimetre. Čo sa v Maďarsku deje a mohlo by sa niečo podobné stať aj na Slovensku, kde jadro zabezpečuje približne dve tretiny výroby elektriny?

Ak by elektráreň museli vypnúť, išlo by pre Maďarsko o veľký problém. Paks je totiž jedinou jadrovou elektrárňou v krajine a zároveň pilierom tamojšej energetiky. Jej štyri reaktory sovietskej koncepcie VVER-440 (rovnaké zariadenia používajú aj elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach), spustené v rokoch 1982 až 1987, majú spoločný výkon vyše dvetisíc megawattov a za bežných okolností vyrábajú takmer polovicu maďarskej elektriny.

Prvé tohtoročné obmedzenia prišli už 18. júla pre vysokú teplotu Dunaja, no elektráreň sa na druhý deň vrátila na plný výkon. Skutočná kríza sa začala 27. júla, keď pre rekordne nízku hladinu rieky znížili výkon prvého bloku o 254 megawattov. O deň neskôr nasledoval tretí blok a potom začali jednotlivé časti elektrárne postupne odstavovať. Problémom je, že hladina pri odbernom zariadení klesla tak nízko, že ohrozuje bezpečnú prevádzku čerpadiel privádzajúcich vodu na chladenie.

Paks v aktuálnych horúčavách pracuje len na približne jedenástich percentách výkonu. Chýbajúcu elektrinu Maďarsko nahrádza dovozom a výrobou v plynových elektrárňach. Zároveň spotrebu obmedzilo viac ako 300 tamojších podnikov vrátane Audi, Samsungu či MOL-u. Domácnostiam zatiaľ obmedzenia nehrozia, vláda však môže v prípade zhoršenia situácie nariadiť veľkým firmám šetrenie alebo ich dočasne odpojiť od siete.

Pomoc ponúklo aj Slovensko. Premiér Robert Fico (Smer) po rozhovoroch s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas) a vedením Slovenských elektrární oznámil, že sme pripravení pomôcť susedovi s dodávkami elektriny.

Slovensko zatiaľ problém nemá

Energetický analytik z webu energie-portal.sk Radovan Potočár pre Pravdu priblížil, že jadrovým aj tepelným elektrárňam viac vyhovuje chladné počasie. Para sa totiž po prechode turbínou musí ochladiť späť na vodu. Čím je chladiaca voda alebo vzduch chladnejší, tým účinnejšie elektráreň funguje a ľahšie dodrží teplotné limity. „V prípade teplého počasia a extrémnych teplôt, aké zažívame teraz, je to presne naopak a niektoré jadrové elektrárne môžu mať problém. Rozhodujúce je, ako presne funguje ich chladenie,” hovorí expert.

Potočár vysvetľuje, že najhoršie sú na tom jadrové elektrárne s prietokovým chladením z rieky. Atómka odoberie vodu, použije ju na ochladenie pary a následne ju už teplejšiu vypustí späť. Nemôže však vypúšťať ľubovoľne teplú vodu, pretože by poškodila riečny ekosystém. Pri nízkej hladine alebo vysokej teplote rieky preto musí znížiť výkon, prípadne sa odstaviť. Takto funguje Paks, ale aj elektrárne v Rumunsku či vo Francúzsku.

Slovenské jadrové elektrárne sú podľa odborníka v podstatne lepšej situácii. Vodu totiž neodoberajú priamo z rieky podľa jej momentálneho prietoku, ale využívajú zásoby vo vodných nádržiach. Časť ohriatej vody sa odparí a väčšina sa po ochladení vracia späť do okruhu. Elektráreň preto nemusí neustále odoberať a následne vypúšťať obrovské množstvo riečnej vody.

Rozdiel medzi oboma spôsobmi chladenia potvrdzuje aj Úrad jadrového dozoru (ÚJD). Riaditeľka kancelárie úradu Miriam Vachová vysvetľuje, že v slovenských atómkach cirkuluje voda medzi kondenzátorom a chladiacimi vežami. Z blízkeho vodného zdroja sa dopĺňa iba množstvo, ktoré sa počas chladenia odparí. Tento systém je síce drahší, spotrebuje však menej novej vody a do rieky nevypúšťa ohriatu vodu. „Aktuálne vysoké teploty, ktoré obmedzujú výrobu elektriny v niektorých európskych krajinách, nemajú vplyv na bezpečnosť prevádzky jadrových elektrární v Slovenskej republike,” zdôraznila Vachová.

Nádrže zároveň vytvárajú rezervu, vďaka ktorej dokážu bloky preklenúť obdobie nižších prietokov a horúčav. Ani slovenské atómky nie sú voči extrémnemu počasiu úplne imúnne, od aktuálnej situácie na riekach sú však závislé oveľa menej.

Dostatok vody potvrdila pre Pravdu aj spoločnosť Slovenské elektrárne, ktorá prevádzkuje obe naše atómky. Mochovce ju čerpajú z vodného diela Veľké Kozmálovce na Hrone, zatiaľ čo Jaslovské Bohunice zásobuje nádrž Sĺňava na Váhu. „Slovenské elektrárne evidujú dostatok vody pre prevádzku všetkých jadrových blokov a doteraz nezaznamenali obmedzenie výroby spôsobené jej nedostatkom,“ uviedla hovorkyňa elektrární Lenka Šarláková.

To však neznamená, že horúčavy nemajú na výrobu elektriny vôbec žiadny vplyv. Pri vysokých teplotách sa voda v chladiacich vežiach ochladí o niečo menej. „Znižuje sa účinnosť parných turbín, čiže aj množstvo vyrobenej elektrickej energie, ale nehrozí neočakávaný výpadok,” vysvetľuje rozdiel Vachová.

„Znižovanie výkonu, tobôž úplné odstavenie Jaslovských Bohuniciam ani Mochovciam nehrozí. Majú nádrže s naakumulovanou vodou a hlavne využívajú chladiace veže. Samozrejme úplne imúnne voči vonkajším podmienkam nie sú ani slovenské jadrové bloky, ale reálny problém by hrozil až pri ešte väčšom suchu, kedy by v Sĺňave a Veľkých Kozmálovciach začala chýbať voda,” uzavrel Potočár.

Hrozba do budúcna

To, že majú slovenské atómky dnes vody dosť, ešte neznamená, že problém možno do budúcna ignorovať. „Schopnosť zabezpečiť stabilnú výrobu elektriny aj počas období sucha a vysokých teplôt bude jedným z dôležitých predpokladov energetickej bezpečnosti v nasledujúcich desaťročiach,“ uviedla Šarláková zo Slovenských elektrární.

Do karát Maďarsku hrá aspoň kalendár. Horúčavy síce zvyšujú spotrebu pre klimatizácie a chladiace zariadenia, najvyšší dopyt však zvyčajne prichádza v zime. „Aktuálna situácia je zásadnou komplikáciou, ale zmierňuje ju skutočnosť, že sa nachádzame v časti roka s najnižšou spotrebou elektriny a najnižším zaťažením sústav,“ vysvetľuje Potočár.

Ani zásoby v slovenských nádržiach však nie sú nevyčerpateľné. Pri mimoriadne dlhom suchu, ako sme už spomínali, by mohla začať by mohli mať problém s dostatkom vody. Prevádzkovatelia by pri takejto situácii mali čas najskôr znížiť výkon a až v krajnom prípade bloky kontrolovane odstaviť. Jadrovú bezpečnosť by takýto vývoj neohrozil. „Nešlo by o neočakávanú udalosť, ktorá by zasiahla do prevádzky z minúty na minútu alebo zo dňa na deň,“ zdôrazňuje analytik.

Úplné odstavenie slovenských atómok by napriek tomu slovenskú energetiku energetiku zasiahlo, keďže jadro zabezpečuje približne dve tretiny domácej výroby (v roku 2025 to bolo viac ako 67 percent). Slovensko by v prípade muselo zvýšiť dovoz a zapojiť dostupné záložné zdroje, podobne ako to robí teraz Maďarsko. Ak by to nestačilo, štát by mohol vyhlásiť stav núdze v elektroenergetike. „Na rad by v tomto teoretickom scenári museli prísť rôzne mimoriadne opatrenia vrátane odpájania odberateľov,“ uzavrel Potočár.

Témy:
atómová elektráreň
Paks
atómová energia

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.