Atraktívne politické riešenie, ktoré nestojí ani cent. Doplatia naň najchudobnejšie rodiny, tvrdia mimovládky

Trest pre rodiča zasiahne v prvom rade samotné dieťa, upozorňujú mimovládne organizácie.  

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny chystá prísnejšie sankcie pre rodičov, ktorých označuje za nezodpovedných, a priznáva, že zmeny sa najviac dotknú marginalizovaných rómskych komunít. Opatrenia majú byť podľa ministerstva zamerané na podporu školskej dochádzky a predchádzanie zneužívania sociálneho systému. Rezort práce iniciatívu nazval Bez školy nebudú dávky.

Ak dnes školopovinné dieťa nechodí riadne do školy, prídavok naň môže prejsť do správy obce, ktorá zaň kupuje napríklad desiatu či školské pomôcky. Podľa novely zákona, ktorú pripravuje ministerstvo sociálnych vecí, však takýmto rodinám bude následne hroziť úplná strata prídavku.

Ak dieťa nezačne riadne chodiť do školy do šiestich mesiacov od určenia obce ako osobitného príjemcu, rodina o prídavok úplne príde na tri mesiace. Trest sa predlžuje až do nápravy. Kým rezort hovorí o motivácii dostať deti do lavíc a snahe nájsť rovnováhu medzi poskytovaním štátnej podpory a zodpovednosťou rodičov voči svojim deťom, neziskový sektor varuje pred trestaním najchudobnejších.

„Úlohou štátu je odstraňovať prekážky, ktoré deťom v prístupe k vzdelaniu bránia, nie sankcionovať ich rodiny za to, že tieto prekážky nedokážu samy odstrániť,“ tvrdí Michala Cilli z Poradne pre občianske a ľudské práva. Komisár pre deti Jozef Mikloško či vládny splnomocnenec pre rómske komunity Alexaner Daško však hovoria o možnom zlepšení.

Prísny trest za záškoláctvo

Balík opatrení už za sebou má pripomienkové konanie a na stôl vlády by mal doraziť koncom augusta. O peniaze majú rodičia prísť až do momentu, kým sa dieťa do školy nevráti. Za záškoláctvo sa pritom považuje už 15 neospravedlnených hodín mesačne alebo 60 neospravedlnených hodín za školský rok.

Rovnaké pravidlo má platiť aj vtedy, ak rodičia so školou nespolupracujú, dieťa do nej vôbec neprihlásia, prípadne ho nepošlú do povinného ročníka materskej školy. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny sa netají tým, na koho opatrenie mieri.

„Bude sa týkať všetkých rovnako, aj keď treba priznať, že záškoláctvo je najväčším problémom v regiónoch s vysokým zastúpením marginalizovanej rómskej komunity,“ vyhlásil Erik Tomáš vo videu na sociálnej sieti, ktoré sprevádzajú zábery z chudobných osád.

Ministerstvo tvrdí, že návrh nie je postavený na predpoklade, že samotná finančná sankcia vyrieši problém záškoláctva. „Ide o postupný mechanizmus, v ktorom zastavenie výplaty predstavuje až následok opakovaného alebo pokračujúceho neplnenia povinností po tom, ako už bol využitý inštitút osobitného príjemcu,“ tvrdí rezort.

Stabilizačný nástroj?

Ak zákon schváli Národná rada, začal by platiť už od januára 2027. Dosah novej legislatívy bude masívny. Ministerstvo tvrdí, že minulý rok nechodilo pravidelne do školy viac ako 13-tisíc detí a sankcie sa môžu dotknúť vyše 8 500 rodičov.

Na úlohu rodiča upozorňuje aj komisár pre deti Jozef Mikloško. „Toto opatrenie vnímam ako stabilizačný nástroj pri zlyhaní rodičovskej zodpovednosti,“ povedal pre Aktuality.sk. „Časť tejto komunity si silu vzdelania uvedomuje a deti do školy posiela. Značná časť ho však veľmi výrazne podceňuje a nemá pre nich hodnotu,“ myslí si komisár.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško, ktorý inak zákon obhajuje, však nesúhlasí. „Väčšina rodičov v marginalizovaných rómskych komunitách chce pre svoje deti vzdelanie, ktoré im zabezpečí stabilnú prácu a slušné bývanie. Avšak za dôvodmi, prečo niektoré deti nenavštevujú pravidelne školu, je často sociálna núdza,“ uviedol pre Aktuality.sk.

Podobne to vidí aj neziskový sektor. Oslovení odborníci z praxe upozorňujú, že vysoký počet absencií u detí z osád, nie je prejavom nezáujmu rodičov, ale systémových prekážok.

„Predpoklad, že rodičia v osadách nestoja o vzdelanie svojich detí, je predsudok, na ktorom je tento návrh postavený. Nie je to zistenie, ktoré by predkladateľ zákona čímkoľvek doložil – v dôvodovej správe žiadny takýto dôkaz nenájdete,“ upozorňuje Stanislav Daniel zo vzdelávaciu nadáciu Roma Education Fund.

Deťom úspech doprajú

Občianske združenie Cesta von sa venuje terénnej práci vo vylúčených rómskych komunitách. Roky praxe jeho pracovníkov naučili, že ľudia žijúci v generačnej chudobe vyrastajú v prostredí s rozdielnymi prioritami než má väčšinové obyvateľstvo.

„Keď rodina každý deň rieši, čo budú jesť, kto pôjde po vodu do studne, alebo čím vykúria dom, je veľmi náročné sústrediť sa na dlhodobé ciele, akým je vzdelanie. Ľudia v chudobe žijú ‚tu a teraz‘, pretože žijú v existenčnej hrozbe a nemajú naplnené základné potreby,“ hovorí Zuzana Pavlínová z Cesty von.