Bezplatná skúšobná verzia môže byť drahá pasca. Stačí zabudnúť na jeden dátum a platíte ďalej

Nekonečné sledovanie filmov a seriálov či počúvanie hudby kdekoľvek a kedykoľvek. Ešte lákavejšie to znie, keď je služba na začiatku zadarmo. Keď však zabudneme aký deň je v kalendári, veľmi ľahko môže prísť o peniaze, ktoré plánoval minúť úplne inak. A to nie je všetko, v určitých prípadoch musíme dokonca platiť ďalej, aj keď už službu nechceme využívať. Na čo si dať pozor?  

Ešte pred pár rokmi stačilo zapnúť televízor a vybrať si z ponuky programov. Kto si chcel pozrieť film podľa vlastného výberu, mohol zájsť do videopožičovne alebo si kúpiť DVD. Dnes je všetko oveľa jednoduchšie. Filmy a seriály si môžeme pustiť kedykoľvek cez internet a hudbu počúvať z telefónu. Stačia nám streamovacie platformy, ako sú Netflix, HBO Max či Spotify. Každá služba pritom ponúka niečo iné a za každú sa platí.

Pohodlie má teda svoju cenu. Hoci jednotlivé sumy nemusia vyzerať vysoko, spolu už dokážu citeľne zaťažiť rozpočet. Údaje finančnej spoločnosti Revolut v kombinácií s reprezentatívnym prieskumom agentúry Dynata ukazujú, že jej slovenskí používatelia v minulom roku za predplatné takmer 27 miliónov eur, v priemere približne 193 eur na osobu ročne.

Pritom až 47 percent Slovákov má aktívne predplatné, ktoré takmer alebo vôbec nevyužíva. Približne 22 percent opýtaných uviedlo, že na predplatné zabúda. Ďalších 21 percent si ho necháva pre prípad, že by sa im ešte zišlo.

Jeden účet pre všetkých

Pre Slovákov streamovacie služby už nie sú iba záležitosťou technologických nadšencov. Zároveň však klasická televízia z domácností nezmizla. Podľa prieskumu agentúry NMS z apríla stále sleduje výhradne klasické televízne vysielanie takmer polovica populácie. Ďalších necelých 40 percent kombinuje televíziu so streamovacími platformami a desať percent ľudí využíva iba streamovacie služby. Pre väčšinu divákov tak nejde o výber medzi televízorom a internetom, ale o kombináciu oboch možností. Koľko to však stojí?

Dvadsaťpäťročný Oliver Bartolen si mesačne platí Netflix za 14 eur, Voyo za 12 eur a Spotify, ktoré ho vďaka rodinnému účtu vyjde približne na dve eurá. Spolu tak za služby zaplatí približne 28 eur mesačne, teda 336 eur ročne. „Zatiaľ je to v pohode, ale keby som mal platiť ešte viac, už by som to cítil,“ hovorí.

Podľa Lindy Valentín, odborníčky na osobné financie spoločnosti Partners, ľudia často vedia, že za rôzne služby platia, no jednotlivým sumám neprikladajú veľký význam. „Až keď si tieto výdavky spoločne spočítame, bývajú prekvapení, akú sumu predstavujú za mesiac či celý rok,“ hovorí.

Podľa nej neexistuje univerzálna suma, ktorú by mal človek na predplatné míňať. Záleží na jeho finančných možnostiach aj na tom, akú hodnotu mu služby prinášajú. Dôležité je, aby tieto platby nešli na úkor nevyhnutných výdavkov či pravidelného sporenia. „Aspoň raz za niekoľko mesiacov sa oplatí urobiť si ‚inventúru‘ všetkých predplatných a ponechať si len tie, ktoré skutočne využívame,“ odporúča odborníčka.

Ako predísť zbytočným platbám?

Ďalším spôsobom, ako ušetriť, je neplatiť za všetky služby počas celého roka. Diváci si vyberajú platformu podľa toho, aký seriál alebo film práve ponúka. Keď si ho pozrú, predplatné zrušia a neskôr sa môžu vrátiť alebo si zaplatiť inú službu.

Nie každý však na zrušenie predplatného myslí včas. Platí to napríklad pri službách, ktoré ponúkajú prvý mesiac bezplatne alebo zvýhodnenú skúšobnú verziu. Ak si používateľ po skončení tohto obdobia predplatné nezruší, môže sa mu automaticky začať účtovať pravidelný poplatok.

Dôležité je aj to, či ho poskytovateľ vopred informoval o podmienkach a cene. Obchodník musí zákazníkovi ešte pred uzavretím zmluvy oznámiť, koľko bude služba stáť po skončení bezplatného obdobia a že sa predplatné automaticky obnoví. Zákazník musí s takýmto pokračovaním výslovne súhlasiť.

Ak o týchto podmienkach vie a súhlasí s nimi, poskytovateľ ho už nemusí osobitne upozorňovať na blížiaci sa koniec bezplatného obdobia. Problém nastáva, ak sa o následnej cene vopred nedozvedel. „V takomto prípade musí obchodník znovu získať súhlas spotrebiteľa s ďalším poskytovaním služieb za konkrétnu určenú cenu,“ vysvetľuje Simona Šimková Lištiaková, právna analytička spotrebiteľskej organizácie Spoločnosť ochrany spotrebiteľov.

Vo svojej praxi sa najčastejšie stretávajú s problémami ľudí pri bezplatných alebo zvýhodnených skúšobných verziách predplatného. Pri ich aktivovaní preto nestačí pozerať iba na to, dokedy je zadarmo. „Určite si treba ešte pred aktiváciou dôsledne prečítať všetky podmienky poskytovania služby a sústrediť sa práve na ustanovenia o automatickom predĺžení a následnej cene za službu,“ radí právna analytička.

Pozornosť treba venovať aj tomu, ako a dokedy sa dá predplatné zrušiť. Lištiaková radí si vopred pozrieť, ako môže užívateľ ešte pred ukončením bezplatnej verzie zrušiť pokračovanie platenej verzie. „Pri mnohých službách ho môžete vypnúť už počas skúšobného obdobia a službu ďalej využívať až do jeho skončenia,” dopĺňa odborníčka na osobné financie Valentín.

„V podmienkach môže byť uvedené aj dlhšie obdobie poskytovania služby napríklad rok s výpovednou dobou dva mesiace, čo predĺži povinnosť spotrebiteľa platiť poplatok ďalšie dva mesiace bez ohľadu na to, či službu chce a využíva,” upozorňuje Lištiaková. Ak poskytovateľ zákazníka o podmienkach riadne neinformoval alebo sa skutočné podmienky líšia od tých, ktoré mu oznámil pred uzavretím zmluvy, spotrebiteľ sa môže brániť a žiadať vrátenie nečakanej platby.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
netflix
HBO Max
Spotify
revolut
predplatné

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.