Bezprecedentný obrat Trumpa. Putinovi ponúka návrat na svetovú scénu, Zelenskému ekonomické výhody za Donbas

Americký prezident Donald Trump v posledných týždňoch podnikol sériu krokov, ktoré naznačujú výrazné zbližovanie Washingtonu s Moskvou. Zatiaľ čo Rusku ponúka nové hospodárske a diplomatické možnosti, na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského stupňuje tlak, aby pristúpil na mierovú dohodu aj za cenu územných ústupkov. Trump čoraz otvorenejšie usiluje o normalizáciu vzťahov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a to aj na úkor Ukrajiny.  

Trump v uplynulých týždňoch odsunul bokom uplatňovanie nového zákona o clách voči Rusku, ktorý len nedávno podpísal a ktorý mal podporu republikánov aj demokratov. Zároveň uzavrel dohodu o nákupe ruskej motorovej nafty a jeho vyjednávači dosiahli predbežnú dohodu týkajúcu sa veľkej časti ruskej energetickej spoločnosti Lukoil.

Americký prezident zároveň opakovane kritizuje Zelenského a dokonca vyzval na jeho výmenu. Ukrajinského lídra vykresľuje ako hlavnú prekážku ukončenia vojny, zatiaľ čo zodpovednosť Moskvy za pokračujúce boje vo svojich vyjadreniach zľahčuje.

„Rusko sa, úprimne povedané, v otázke Ukrajiny správalo dobre. V poslednom čase toho veľa nerobilo,“ povedal Trump v pondelok novinárom pred Bielym domom, pripomína The New York Times (NYT).

Jeho vyjadrenie prišlo napriek pokračujúcim ruským raketovým a dronovým útokom na obytné budovy v Kyjeve a ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Trump zároveň vyhlásil, že Spojené štáty poskytli Ukrajine rozsiahlu pomoc, ale na oplátku podľa neho nič nezískali. Zelenského tiež obvinil, že vojnu nechce ukončiť, pretože mu zabezpečuje prísun peňazí a zbraní z Európy.

Washington chce od Kyjeva územné ústupky

Podľa NYT sa Trumpova administratíva snaží presvedčiť ukrajinské vedenie, že pokračovanie bojov o okupované územia na východe krajiny nestojí za ďalšie obete a náklady.

Americkí predstavitelia zároveň naznačujú, že prípadná mierová dohoda by mohla Ukrajine priniesť hospodárske výhody. Washington však podľa denníka presadzuje kompromis, ktorý by do značnej miery vychádzal z ruských požiadaviek.

Táto otázka má byť jednou z hlavných tém utorkového stretnutia v nórskom Osle. Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff sa tam má stretnúť so Zelenským. Na diaľku sa má pripojiť aj prezidentov zať Jared Kushner.

Nórska vláda oznámila, že na rokovaniach sa zúčastnia aj nórsky premiér Jonas Gahr Støre a fínsky prezident Alexander Stubb.

Witkoff a Kushner majú následne v stredu odcestovať do ruského Petrohradu, kde sa plánujú stretnúť s Putinom.

Súčasťou rokovaní by podľa denníka mohlo byť aj prepustenie dlhodobo zadržiavaného amerického občana. Trump v pondelok túto možnosť opäť spomenul, konkrétne meno však neuviedol.

Jediným Američanom, ktorého americké ministerstvo zahraničných vecí oficiálne označuje za neoprávnene zadržiavaného v Rusku, je Stephen Hubbard. Ruské úrady ho zadržali v roku 2022 a obvinili z pôsobenia v ukrajinských jednotkách ako žoldniera. Hubbard, ktorý má viac ako 70 rokov, dostal trest presahujúci šesť rokov väzenia.

Putin sa môže vrátiť medzi svetových lídrov

Snaha o normalizáciu americko-ruských vzťahov sa podľa The New York Times neobmedzuje len na ukončenie vojny na Ukrajine.

Trump už hovorí o možnosti trojstranného stretnutia s Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Rokovanie by sa mohlo uskutočniť na budúci mesiac v Číne popri širšom summite krajín tichomorského regiónu.

Americký prezident uviedol, že jednou z tém by mala byť kontrola jadrových zbraní. Hovoril pritom aj o denuklearizácii, hoci podľa denníka je pravdepodobnejšie, že by rokovania smerovali k obmedzovaniu a kontrole jadrových arzenálov než k ich úplnému odstráneniu.

Ďalšou príležitosťou na stretnutie troch lídrov by mal byť summit G20, plánovaný o mesiac neskôr v Trumpovom rezorte Doral na Floride. Americký prezident podľa denníka pozval Putina na toto podujatie už pred niekoľkými mesiacmi.

Pre Moskvu by takéto stretnutia znamenali významný diplomatický posun. Putin by opäť rokoval s najvýznamnejšími svetovými lídrami napriek pokračujúcej vojne proti Ukrajine.

The New York Times upozorňuje, že podobnú politiku hospodárskeho zbližovania s Ruskom v minulosti presadzovalo aj Nemecko. Bývalá kancelárka Angela Merkelová v roku 2015 podporila projekt plynovodu Nord Stream 2 napriek ruskej anexii Krymu a zásahom Moskvy na východe Ukrajiny.

Cieľom bolo posilniť spoluprácu s Ruskom a obmedziť jeho územné ambície. Tento prístup však nezabránil ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Bývalý diplomat hovorí o bezprecedentnom obrate

Zmenu amerického postoja kritizuje aj Richard Haass, skúsený diplomat, ktorý pôsobil v republikánskych aj demokratických administratívach.

„Bezprecedentné je rozhodnutie zmeniť kurz a trestať obeť invázie – Ukrajinu –, zatiaľ čo agresor je odmeňovaný,“ povedal Haass pre The New York Times.

Trumpova administratíva pritom naďalej tvrdí, že prípadnú mierovú dohodu budú sprevádzať bezpečnostné záruky, ktoré majú zabrániť ďalšiemu ruskému útoku.

Ukrajinskí predstavitelia však podľa denníka pochybujú, či by Washington pod Trumpovým vedením v prípade obnovenia ruskej agresie skutočne prišiel Kyjevu na pomoc.

Americkí predstavitelia považujú súčasnú situáciu za rozhodujúci okamih rokovaní. Podľa nich je teraz na Zelenskom, aby preukázal ochotu dosiahnuť dohodu s Ruskom, aj keby to znamenalo vzdať sa časti ukrajinského územia.

Zelenskyj pritom v minulosti pred americkým Kongresom sľúbil, že Ukrajina sa svojho územia nevzdá. Za toto vyhlásenie zožal potlesk postojačky a prísľuby pokračujúcej americkej podpory.

V nedeľňajšom rozhovore pre televíziu NBC však pripustil, že bez americkej vojenskej a spravodajskej pomoci by sa jeho krajina ocitla vo veľmi ťažkej situácii.

„Samozrejme, aj vo všetkých náročných situáciách existuje šanca. Bez podpory Spojených štátov však budeme mať malú šancu – malú šancu na prežitie,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Témy:
Donald Trump
USA
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Kremeľ
Rusko
Ukrajina
Volodymyr Zelenskyj

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.