Billy Barman: Čím sme starší, tým viac nás zaujíma, ako sa ľudia majú. Nový videoklip natočili počas Bielej noci

Skupina Billy Barman zverejnila nový singel zo svojho pripravovaného albumu, ktorý vyjde na budúci rok. Skladba Ako sa máš? hovorí o odchádzajúcej mladosti a o tom, že by sme sa mali viac zajímať o našich priateľov. Zároveň s ňou vyšiel aj videoklip, ktorý kapela natočila počas Bielej noci. Viac nám porozprával frontman Juraj Podmanický a bubeník Matej Ruman.  

Keď sa niekoho spýtate, ako sa má, očakávate na to úprimnú, možno aj hĺbavejšiu odpoveď?

Juraj Podmanický: Dlho som to nerobil. Spoznávam čoraz viac zahraničných ľudí, pre ktorých je to úplne normálna vec. Neočakávajú, že sa im obšírne rozhovoríte o tom, aký ste mali deň.

Keďže už mám vyše 40 rokov, niektorých ľudí som naozaj dlho nevidel a keď ich stretnem, tak ma naozaj zaujíma, ako sa majú. Takže áno, už od nich očakávam úprimnú odpoveď.

Matej Ruman: Mám to podobne. Čím som starší, tým viac ma skutočne zaujíma, ako sa tí ľudia majú. Už to nie je len zdvorilostná fráza.

JP: Dokonca dávam aj objatia, čo už je trochu príliš, ale tak čo. (smiech)

Prehodnotili ste svoje vzťahy? Nezatúžili ste sa ozvať niekomu, s kým ste dlhšiu dobu neboli v kontakte?

JP: Teraz po sto rokoch som mal stretávku zo strednej školy a áno, niektoré vzťahy by som prehodnotil. Ale je normálne, že ako človeku pribúda vek, robí si sito na ľudí a nestretáva sa s každým.

Je to trochu depresívne, pretože sa takmer výlučne stretávam len s ľuďmi, s ktorými na niečom pracujem – s výnimkou mojej rodiny a najbližších priateľov, samozrejme. Zväčša sú to však ľudia, ktorí sú napojení na moju prácu, a snažím sa s nimi udržiavať dobré vzťahy.

MR: Tak ale ty máš takú robotu, ktorá ťa baví.

JP: A ty si kde, v korporáte? (smiech)

MR: (smiech) Nie, mám to úplne rovnako.

Predpokladám, že práca v tomto prípade nie je v daných vzťahoch prekážkou.

JP: Máte sa spolu o čom baviť. Nejde to síce príliš do hĺbky, ale nestojí reč. (smiech)

MR: Ani robota. (smiech)

Počiatok skladby Ako sa máš? je na myjavských kopaniciach, kde ste strávili spoločný čas na chate. Už ste na tomto mieste niekedy predtým boli?

MR: Boli sme tam už niekoľkokrát, toto bol asi štvrtý raz.

JP: Mali sme dlhšiu pauzu, Laura (Jašková, basgitaristka, pozn. red.) ešte nebola členkou kapely, keď sme tam boli naposledy.

MR: Častejšie sme tam chodievali ešte pred pandémiou, raz sme tam boli počas nej. Teraz sme sa tam po dlhšom čase opäť vrátili, už aj s Laurou. Je to dobrá chata.

JP: Ide o starú stodolu, ktorú prerobili dvaja holandskí architekti. Pred pätnástimi rokmi išlo o unikát, že to niekto takto zrekonštruoval. Počas zimy sa tam nedá ísť, pretože tam nie je kúrenie.

MR: Iba podlahové, a aj to len v niektorých izbách.

Ako často sa takto vyberiete na spoločnú chatu?

JP: Aj dva razy do roka. O dva týždne ideme na Záhorie do Domu pri jazere, ktorý dokonca vyhral Cézara. Vyzerá to pekne.

MR: Ideme tam s Ďurom ako predvoj. Zakúriť. Dať vyhriate kamene pod perinu. (smiech)

Ako vyzerala vaša spoločná práca na tejto skladbe?

JP: Nápad vznikol na spomínanej chate. Najprv sme na túto pesničku zabudli.

MR: Laura to však všetko nahráva na iPhone, potom to rozseká a rozdistribuuje.

JP: Ja ju upodozrievam, že je stále na sociálnych sieťach, ale ona to naozaj nahráva. (smiech)

MR: Veď je, ale zároveň jej tam beží aj nahrávanie. (smiech) Laura robí tú ,,špinavú robotu”, že si nahrá tri-štyri hodiny z večernej ,,jamky”, vypočuje si to a potom nám pošle úryvky, ktoré považuje za vhodné na to, aby sme na nich ďalej pracovali. Tak to bolo aj s touto pesničkou.

Ako došlo k tomu, že ste sa rozhodli natočiť videoklip počas Bielej noci?

MR: Prišlo nám to ako vhodná príležitosť, pretože náš kamarát Lousy Auber mal v rámci nej inštaláciu v centre mesta, ktorá bola veľmi pekná.

JP: Bolo to také, že čo ulica dala.

MR: Presne. Potrebovali sme vizuál a toto sa práve dialo, takže sme si povedali, že by bola škoda nevyužiť to. Zároveň išlo o nový pohľad na priestor, okolo ktorého chodíme roky.

JP: Bola tam veľká fluktuácia rôznych ľudí a režisérovi Mikulášovi Badovi napadlo, že keď už máme takýto ,,hĺbavý” názov, tak by sme mohli skúsiť použiť túto frázu na okoloidúcich a uvidíme, čo z toho vznikne.

Najprv ste to chceli zimprovizovať úplne, ale potom ste si to rozmysleli.

JP: Áno, ľuďom sa úplne nechcelo odpovedať na túto otázku, takže sme rýchlo naťukali príspevok na sociálne siete. Vďaka tomu prišli naši fanúšikovia.

MR: Ďakujeme divadlu LUDUS, ktoré na danej ulici sídli, že nám poskytlo zázemie pre natáčanie.

JP: Veľmi nám pomohli. Asi nás majú radi. (smiech) Ďakujeme tiež Zuzke Pacákovej z Bielej noci a Lousymu Auberovi.

Opäť sa blížia vaše už tradičné vianočné koncerty so SĽUK-om. Zvyknete ich aj nejako updatovať?

JP: Každý rok robíme scénu inak. V programe sa toho až tak veľa nezmení, tam stagnujeme…

MR: Vidíš, Ako sa máš? by sme asi mohli hrať, nie?

JP: Aha, áno, túto pesničku by sme mohli dať do iného šatu a nacvičiť. (smiech) Okrem toho sme sa spojili s Ďurom Petákom, dvorným architektom festivalu Grape, ktorý nám robí inštalácie. Teraz robil napríklad Fashion Live v Starej tržnici.

Ideme do techno-experimentálnej estetiky: zavesíme dva strapce svetiel, ktoré budú na začiatku prikryté drapériou, takže ľudia nebudú vedieť, čo to je – pôjde o takých čiernych bubákov.

MR: No teraz už budú vedieť. (smiech)

JP: Tak ale nie to, ako vyzerajú. (smiech) Budú ožívať, blikať a potom to strhneme. Pôjde o súčasnú scénografiu, ktorá nebude mať nič spoločné s folklórom. Vďaka tomu vznikne zdravá symbióza s moderným umením.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
rozhovor
Billy Barman
hudba

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.