Rebel z Hlasu, ktorý sa stal ministrom, europoslanec odsúdený za hanobenie rasy a predseda opozičného hnutia, ktorý chce obhájiť mandát.
Rebel z Hlasu, ktorý sa stal ministrom, europoslanec odsúdený za hanobenie rasy a predseda opozičného hnutia, ktorý chce obhájiť mandát. Táto trojica sa na jeseň bude uchádzať o dôveru voličov v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK). Na severovýchode sa neodohrá len súboj koalície s opozíciou, ale otvára sa aj otázka, či demokratické strany dokážu zabrániť možnému úspechu kandidáta Republiky.
Voľby do vyšších územných celkov a samospráv sa uskutočnia 24. októbra. Zápas o PSK bude podľa politológa Michala Cirnera z Prešovskej univerzity patriť medzi najatraktívnejšie. Regionálne voľby podľa neho nie sú len o obsadení konkrétnych postov. „Sú vždy aj referendom o vláde a o meraní síl medzi rôznymi politickými blokmi,“ uviedol Cirner pre Pravdu.
Čítajte viac Kto kontroloval stavbu nemocnice v Prešove? Opozícia nenašla zmluvy k dozoru, vraj „zmizli“ pre výpadok servera V prípade Prešovského kraja vidí význam aj v tom, že na jeho čele stojí predseda opozičného KDH Milan Majerský. „Jeho prehra by mala zásadné dôsledky tak pre stranu, ako aj pre parlamentné voľby v roku 2027,“ myslí si odborník.
Negatívny výsledok Majerského, by podľa neho môhol naznačiť budúcu silu Republiky na celoslovenskej úrovni, teda v najbližších parlamentných voľbách, keďže protikandidátom bude jej reprezentant – europoslanec Milan Mazurek. Republika sa pritom v prieskumoch dlhodobo pohybuje na treťom mieste, za Smerom a PS. Regionálne voľby by tak mohli ukázať, akú reálnu podporu sa hnutiu podarilo medzi voličmi získať.
Majerský zostáva favoritom
Za aktuálneho favorita volieb považuje politológ Majerského. „Určite úradujúci župan a momentálne pán Mazurek, pokiaľ nebude iný kandidát koalície,“ odpovedal na otázku, kto má v tejto chvíli najväčšie šance uspieť.
Šéf KDH sa stal županom ešte v roku 2017, keď ako levočský primátor a krajský poslanec kandidoval za koalíciu KDH, SaS, OĽaNO, Nova. Porazil vtedy kandidáta Smeru Petra Chudíka, ktorý bol dovtedy jediným predsedom prešovskej župy. Na jej čele stál 16 rokov.
Do kampane tak Majerský vstupuje ako známe meno s výhodou úradujúceho župana. V minulých voľbách získal viac ako 42 percent hlasov a funkciu obhájil už v prvom kole volieb. Podporu mu vtedy prejavila koalícia v zložení KDH, Sme rodina, SaS a Za ľudí.
Čítajte viac Hrozí opozícii trieštenie síl? Šimečka volá po spájaní, KDH a SaS chcú ísť vlastnou cestou Otázkou pred regionálnymi voľbami zostáva to, akú stratégiu zvolí Progresívne Slovensko (PS). Politológ Michal Cirner si myslí, že podpora Majerského zo strany PS je pravdepodobná, hoci nebude veľmi viditeľná.
„Musia ho podporovať, lebo nechcú oslabenie KDH pred ‚veľkými‘ voľbami, je to aj o solidarite a dohodách, chápu to pragmaticky,“ uviedol. Zároveň však dodáva, že príliš otvorená podpora by mohla časť konzervatívnych voličov odradiť. „Pragmatické je veľmi sa s tou podporou nevyťahovať, aby nevyrušili niektorých konzervatívnejších voličov v PSK, lebo PS im môže prekážať,“ hovorí.
Samotný predseda KDH sa od ideologických sporov dištancuje a tvrdí, že voľby by mali byť najmä o fungovaní kraja. „Ľudia dnes nepotrebujú krik ani hádky. Potrebujú fungujúci kraj,“ reaguje Majerský pre Pravdu. Dodal, že sa nechce venovať osobným útokom a jeho cieľom je hovoriť o zlepšovaní života v regióne.
Na adresu podpory zo strany iných strán povedal, že kandiduje ako kandidát KDH. „Som vďačný za podporu iných strán, ak sa tak rozhodnú, ale ja vyznávam svoje hodnoty a iste ich meniť nebudem podľa toho, kto ma podporí,“ povedal. Tvrdí, že voliči očakávajú najmä funkčný kraj, nie politické nálepkovanie.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Republika naberá podporu
Mazurek svoju kandidatúru oznámil ešte v marci. V minulosti pôsobil v Ľudovej strane Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana Kotlebu. Do parlamentu sa prvýkrát dostal v roku 2016 ako 22-ročný náhradník po poslancovi Andrejovi Medveckom, ktorý odstúpil po kauze rasového útoku.
V roku 2019 bol rodák zo Spišskej Belej právoplatne odsúdený za hanobenie rasy a národa pre protirómske výroky v Rádiu Frontinus. Ako prvý poslanec v histórii Slovenska prišiel po odsúdení o mandát. Do parlamentu sa však o rok neskôr vrátil z kandidátky ĽSNS, keď sa do Národnej rady prekrúžkoval z posledného miesta.
S Marianom Kotlebom sa rozišiel v roku 2021, keď skupina okolo Milana Uhríka odišla z ĽSNS a založila hnutie Republika. Mazurek je dnes europoslancom za Republiku a krajským poslancom. V minulých župných voľbách kandidoval na predsedu PSK, skončil tretí so ziskom necelých 11 percent.
Čítajte viac Raši odkryl karty v boji o Prešovský kraj: Proti Majerskému vidí jediného muža, Mazurek vraj nie je téma Podporu mu v aktuálnych voľbách vyjadril aj Smer. Premiér Robert Fico po ohlásení Mazurekovej kandidatúry vyhlásil, že „ak budú mať voliči Smeru na výber dvojicu Milan Majerský a Milan Mazurek, myslím, že je jasné, koho budú voliť. Veľmi dobre vedia, kto je kto, absolútna väčšina podporí pána Mazureka“.
Cirner upozorňuje, že práve podpora zo strany Smeru môže Mazurekovi pomôcť osloviť širšie spektrum voličov. „Ak by Smer a Hlas nepostavili nijakého kandidáta a dokonca odporučili voliť Mazureka alebo ho priamo podporovali, veľká časť voličov Smeru by nemala problém voliť Mazureka,“ uviedol. Zároveň však dodáva, že voliči Hlasu sú v tomto smere opatrnejší, hoci sa ich profil od volieb v roku 2023 zmenil.
Prípadné víťazstvo europoslanca by podľa Cirnera malo podobný presah ako víťazstvo Mariána Kotlebu v Banskej Bystrici v roku 2016. „Ukázalo by to silu Republiky. Víťazstvo by im mohlo pomôcť nabaliť ďalších voličov do parlamentných volieb,“ myslí si politológ.
Tretí hráč v súboji
Do boja o post predsedu PSK vstupuje aj ďalšie známe meno. Kandidatúru v piatok oznámil „exhlasák“ a súčasný minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ, ktorý chce tiež zabojovať o post župana.
Čítajte viac Koniec na ministerstve? Migaľ zabojuje o Prešovský kraj. Chce riešiť byty, opravu ciest aj štipendiá pre mladých Migaľ pôsobil dlhé roky ako televízny redaktor, do politiky vstúpil pred poslednými parlamentnými voľbami cez stranu Hlas. Do Národnej rady sa dostal ako náhradník za Denisu Sakovú po jej odchode na ministerstvo hospodárstva.
Po zvolení vtedajšieho šéfa strany Petra Pellegriniho za prezidenta sa však dostal do konfliktu s predsedníctvom Hlasu. Spolu s Radomírom Šalitrošom, Romanom Malatincom a Jánom Ferenčákom kritizoval pomery v strane pod vedením Matúša Šutaja Eštoka. Spor napokon vyústil do jeho vylúčenia zo strany, Migaľ ale vo výsledku tejto politickej kríza sa dostal do vlády a sa stal ministrom investícií a regionálneho rozvoja ako nezávislý nominant podporovaný Smerom.
„Rozhodol som sa kandidovať, pretože kraj potrebuje zmenu a ja som presvedčený, že mám na to predpoklady. Ako minister presne viem, kde sú stovky miliónov eur z eurofondov, ako sa o ne uchádzať a ako ich pretaviť do pracovných miest, lepšej infraštruktúry a dostupnejšieho zdravotníctva,“ reagoval Migaľ na otázku, prečo sa rozhodol o post uchádzať.
Čítajte viac Migaľ hlasoval proti novým sankciám, novela podľa neho nie je pripravená. Rezort vnútra reaguje Myslí si, že v súboji medzi Majerským a Mazurekom existuje priestor aj pre tretieho kandidáta. „Nielen že priestor existuje — je to potrebné. Voliči dostávajú na výber medzi deväťročným stagnujúcim statusom quo a kandidátom právoplatne odsúdeným za extrémizmus. To nie je skutočná voľba,“ vyhlásil.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Bude z ministra župan?
Obavy z trieštenia hlasov v prospech Mazureka šéf rezortu investícií odmieta. „Verím, že skúsenosti s tým, ako manažovali súputníci pána Mazureka Banskobystrický kraj, sú veľkou výstrahou, aby mu ľudia odovzdali svoj hlas. Teda okrem toho, že bol právoplatne odsúdený,“ tvrdí. Dodal, že voliči sa budú musieť rozhodnúť, či chcú hlasovať iba proti súčasnému županovi, alebo podporiť „skutočnú zmenu“.
Politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka však zásadnejší úspech Migaľa neočakáva. „Jeho doterajšie politické pôsobenie bolo skôr rozpačité a nemyslím si, že by v nasledujúcich mesiacoch bol pre obyvateľov prešovského regiónu politicky atraktívny,“ zhodnotil.
Podľa odborníka môže Migaľova kandidatúra viac zamiešať kartami v neprospech súčasného župana Majerského. „Netrúfam si nateraz hovoriť o konkrétnych číslach podpory, ale zo strany vedenia PSK je cítiť istá nervozita z kandidatúry Milana Mazureka. Pre súčasného predsedu nemusí byť ani dobrou správou ohlásenie kandidatúry Samuelom Migaľom, pri ktorom sa nedá vylúčiť, že by mohol osloviť aj malú časť voličov súčasného predsedu kraja,“ uviedol politológ.
Ak by Migaľ vo voľbách uspel, ministerskú aj predsednícku funkciu by podľa Řádeka vykonávať nemohol. „Vylučuje to ústava,“ dodal.