Biznis postavený na utrpení: Čo sa v skutočnosti skrýva za „lacnými šteniatkami“? (EKOvýber)

Tisíce šteniat z tajných množiarni končia v bolestiach a tme, zatiaľ čo obchodníci zarábajú. Klimatická koalícia podporuje urýchlený rozvoj veternej energie. Envirorezort ohlásil investície za takmer 20 miliónov eur.

Pozrite si s nami prehľad správ z oblasti životného prostredia, ktoré by vás mohli zaujať.

Biznis postavený na utrpení: Čo sa v skutočnosti skrýva za „lacnými šteniatkami“?

Predstavte si tmavú, špinavú pivnicu, neustály strach, bolesť a absolútny nezáujem o živého tvora. Presne takto vyzerá krutá realita v slovenských množiarňach zvierat. Nedávny úspešný zásah v Seredi, odkiaľ sa psíkov podarilo zachrániť, je bohužiaľ len povestnou špičkou ľadovca.

Ako píše Československý kastračný program na svojom Facebooku, na Slovensku totiž v tieni fungujú stovky až tisíce takýchto nelegálnych chovov, ktoré ročne vyprodukujú desiatky tisíc šteniat, zatiaľ čo život dospelých zvierat sa často končí v bolestiach skôr, než stihne prísť akákoľvek pomoc.

„Množenie psov už dávno nie je len záležitosťou pár nezodpovedných jednotlivcov, ale za posledné dve desaťročia sa u nás vyvinulo do obrovskej a cynickej mafiánskej siete. Celý tento zvrátený reťazec začína v malých špinavých pivniciach, pokračuje cez veľké domáce „psie fabriky“ a výkupcov, až po kamiónový export do Belgicka, Španielska či iných európskych krajín, kde zvieratá končia v obchodoch a u nevedomých majiteľov. Každý jeden účastník tohto obchodu na ňom kráľovsky zarába, no zanecháva za sebou tisíce zúbožených, zlomených a mŕtvych psov, pričom ich matky sú využívané len ako stroje na rodenie až do úplného vyčerpania.“

Zachránené zvieratá sú po príchode z tohto pekla totálnymi fyzickými aj psychickými troskami a zatiaľ čo čítate tieto riadky, mnohé ďalšie v podobných podmienkach práve umierajú. Hoci psíky zo Serede už našli svoje šťastie a bezpečie v skutočných rodinách, minimálne deväťdesiat percent zvierat v množiarňach takéto šťastie nikdy mať nebude.

Jedinou cestou k náprave je podľa ochranárov prísny zákaz tohto nelegálneho obchodovania a neustála osveta, aby ľudia nekupovali lacné šteniatka z pochybných rúk, čím tento krutý biznis sami financujú. Pokiaľ o takomto mieste viete, nenechajte toto utrpenie pokračovať, nebuďte ticho a pomôžte ho zastaviť nahlásením na internetovej stránke udajsvojhomnozitela.sk.

Neberte vtáčie mláďatá domov, nie sú opustené

Sezóna hniezdenia vrcholí a vonku môžete často naraziť na mladé, nemotorné vtáčiky na zemi. Dobrý úmysel im však môže ublížiť. Ako píše na svojom Facebooku Ornitologická poradňa, mnohé druhy opúšťajú hniezdo skôr, než vedia dokonale lietať. Rodičia ich na zemi či kríkoch prikrmujú ešte ďalších 7 až 10 dní. Dôležité však je, že ak je vtáča na nebezpečnom mieste (napr. na ceste), môžete ho posunúť o pár metrov ďalej do trávy alebo na konár. Rodičia ho kvôli ľudskému pachu neopustia. Bez odborných znalostí mláďa doma nevykŕmite a zbytočne skončí v záchrannej stanici.

Ako správne postupovať? Obetujte 15 minút a situáciu najskôr pozorujte z diaľky. Ak v okolí vidíte alebo počujete rodičov, všetko je v poriadku a netreba zasahovať.

„Ak máte psa alebo mačku, buďte v tomto období na záhradách a sídliskách obzvlášť opatrní a ustrážte si ich. Vtáky sú tu doma,“ dodáva Ornitologická poradňa.

Psy sa nepotia tak ako ľudia, môžu mať takisto úpal

Psy sa nepotia po celom tele tak ako ľudia. Ak pes nemôže dostatočne rýchlo uvoľňovať teplotu zo svojho tela dýchaním, môže prísť k úpalu. Vo videu na sociálnej sieti to uviedol riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR Martin Chudý. Apeluje preto, aby ľudia nenechávali psov v aute, a to ani s pootvoreným oknom.

„Normálna teplota oddýchnutého psa v pokoji je 38 až 39 stupňov Celzia. Len čo teplota tela dosiahne 40 stupňov, začne mať príznaky úpalu,“ povedal Chudý. Vysvetlil, že ak je vonku 34 stupňov, v aute sa teplota do desiatich minút zvýši o desať stupňov. „Do pol hodiny tam máte 50 stupňov a do hodiny 60 stupňov. To sú jednoducho teploty, keď fyziologicky psík nie je schopný túto situáciu zvládať, a čím dlhšie by v takomto prostredí zostal, tak sa prejavia príznaky úpalu,“ skonštatoval riaditeľ ŠVPS.

Pri zvýšení teploty psa dochádza k zmenám správania aj k zmene celkového stavu organizmu, tvrdí Chudý. Poukazuje na to, že pes nemá potné žľazy a svoju telesnú teplotu reguluje dýchaním. „Keď nevie dobre predýchať celú situáciu, tak vzniká veľký problém,“ podotkol.

Ak je pes dlho v teplom prostredí, môže sa mu výrazne zrýchliť dýchanie, môže byť zmätený, mať hnačky a môže sa dostať až do komatózneho stavu, opísal riaditeľ veterinárnej správy. Odporúča preto vytvárať psom chládok a dbať na pitný režim.

„Keď vidíte príznaky, že sa niečo deje, bezodkladne navštívte veterinárneho lekára. Treba urobiť prvotné rýchle vyšetrenie zdravotného stavu. Čím dlhšie takýto úpalový stav trvá, tým môže dôjsť k nezvratným zmenám na tráviacom aparáte, vylučovacom aparáte, ďalej na srdci, na mozgu,“ priblížil Chudý. Dodal, že zverolekári navrhnú terapiu, aby psa dostali do normálneho fyzického stavu čím skôr.

Klimatická koalícia podporuje urýchlený rozvoj veternej energie

Klimatická koalícia podporuje urýchlený rozvoj obnoviteľných zdrojov energie vrátane tej veternej. Takýto rozvoj však podľa nej musí byť v súlade s európskou legislatívou a rešpektovať potreby miestnych ľudí aj ochranu prírody. Organizácia preto pripravila pripomienky k predloženým návrhom ôsmich akceleračných zón pre veternú energiu. Upozornila na viacero problémov. TASR o tom informovala Lucia Szabová z Klimatickej koalície.

„Naše pripomienky k akceleračným zónam smerujú najmä k dodržaniu podmienok reformy z plánu obnovy. Máme príležitosť nastaviť systém tak, aby nevznikali zbytočné konflikty pri povoľovaní obnoviteľných zdrojov. Ak sa to podarí, ľuďom to prinesie vlastnú domácu energiu, lepšie ceny, väčšiu stabilitu a aj zníženie emisií. Trváme aj na tom, aby do procesu boli férovo zapojené samosprávy a verejnosť, a aby dotknuté komunity mali možnosť vyjadriť sa k zámerom, ktoré ovplyvnia ich územie a kvalitu života. Súčasne budeme posudzovať, či navrhované zmierňujúce opatrenia dostatočne chránia prírodu a krajinu,“ vyhlásila Dana Mareková z Klimatickej koalície.

Koalícia upozornila, že namiesto modernizácie ekonomiky a reformy z plánu obnovy má Slovensko zatiaľ iba zlý zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Spomenula aj ignoranciu obyvateľov a zmätok či dezinformačnú kampaň.

Motiváciou vlády má byť podľa nej zvýšenie energetickej bezpečnosti Slovenska a ochrana ľudí pred dôsledkami klimatickej krízy cez rozvoj domácej obnoviteľnej energie. Poukázala, že namiesto toho hovoria vládni predstavitelia, že sa turbíny stavať nebudú.

„Vláda tak ťahá za nos partnerov v EÚ aj vlastných občanov a občianky. Rozbehla zlý proces s absurdnou koncovkou a pritom naťahuje ruku za európskymi peniazmi. Takto sa rozvoj domácej energie v prospech ľudí aj prírody nerobí,“ myslí si Mareková.

Na Slovensku môže vzniknúť osem akceleračných zón pre veternú energiu, v ktorých by mohlo vyrásť celkovo 207 turbín s výkonom 1449 megawattov (MW). Najväčšou z nich je lokalita Podhájska – Dvory nad Žitavou v okrese Nové Zámky.

Huliak sa ospravedlnil ochranárovi Hletkovi

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nezávislý) sa písomne ospravedlnil ochranárovi Mariánovi Hletkovi za nepravdivé výroky na jeho adresu. Rovnako mu zaplatil náhradu nemajetkovej ujmy 7500 eur. Splnil tak povinnosti vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Zvolen, ktorý potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici. TASR o tom informoval Hletkov právny zástupca Michal Kiča.

„Vítame, že súdy v tejto veci rozhodli napriek zložitosti veci pomerne rýchlo a mimoriadne starostlivo a presvedčivo svoje rozhodnutia odôvodnili. Konanie bolo náročné na dokazovanie pre početnosť difamačných výrokov. Ospravedlnenie a uznanie nepravdivosti výrokov predstavujú veľmi dôležitú satisfakciu pre môjho klienta. Povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu má aj preventívny rozmer,“ uviedol Kiča.

Hletko ocenil, že sa celá vec uzavrela. Rozhodnutia súdov podľa neho ukazujú, že nikto, ani minister, nestojí nad zákonom. „Nebolo to ľahké, ale za pravdu sa oplatí bojovať a brániť sa proti očividným klamstvám, ktoré čoraz viacej zneužívajú politici nielen proti ochranárom, ale aktívnym občanom všeobecne,“ poznamenal. Ochranár verí, že celý proces a jeho výsledok bude ponaučením pre všetkých, ktorí vstupujú do verejnej debaty so zlým úmyslom.

Huliak podľa Kiču opakovane a systematicky prednášal o Hletkovi nepravdivé a hrubo urážlivé výroky. Ochranár sa preto v júni 2024 obrátil na Okresný súd Zvolen so žalobou na ochranu osobnosti, ktorý rozsudkom z júla 2025 rozhodol v jeho prospech. Hoci sa minister odvolal, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok v máji 2026 v celom rozsahu potvrdil. Huliak tak ospravedlnenie Hletkovi doručil 22. júna.

V Slovenskom Grobe zaznamenali už v apríli prvý letný deň

V apríli zaznamenali prvý letný deň, kedy teplota vzduchu dosiahla viac ako 25 stupňov. Meteorológovia namerali 25,2 stupňa v Slovenskom Grobe. V máji zaznamenali aj prvý tropický deň, konkrétne 24. mája, a to na staniciach Slovenský Grob, Žihárec a Kráľová pri Senci. Informoval o tom klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Peter Kajaba.

„Na konci mája (27. 5.) sme zaznamenali maximálnu teplotu vzduchu 33,5 stupňa Celzia v Somotore. Bol to májový rekord na tejto meteorologickej stanici aspoň od roku 1961 a bol prekonaný rekord z roku 2007, kedy sme na tejto stanici zaznamenali 33,4 stupňa Celzia,“ povedal klimatológ.

Marec 2026 skončil podľa Kajabu ako siedmy najteplejší a zrážkovo bol mimoriadne podnormálny až silne nadnormálny. Jeho priemerná teplota bola 5,8 stupňa Celzia. Tohtoročný apríl zhodnotili ako 39. najteplejší s priemernou teplotou vzduchu 8,5 stupňa. Zrážkovo bol mimoriadne až silne podnormálny. „Apríl bol veľmi suchým mesiacom,“ dodal klimatológ.

Doplnil, že máj 2026 sa stal 22. najteplejší s priemernou teplotou 14,6 stupňa Celzia. Z pohľadu zrážok skončil ako mimoriadne podnormálny až nadnormálny mesiac. V máji sa zároveň vyskytovalo už viac letných dní, a to v Dolných Plachtinciach ich bolo 18, na stanici na bratislavskom letisku 11, Košice ich mali šesť a Prievidza 13.

„Jar na Slovensku v roku 2026 dosiahla 9,4 stupňa, čo ju zaraďuje na deviate miesto na Slovensku od roku 1931,“ poznamenal Kajaba. Tvrdí, že celá jar bola charakteristická teplotnými výkyvmi. Klimatológ poukázal aj na striedanie mrazových a bezmrazových dní. V Oravskej Lesnej zaznamenali počas jari 50 mrazových dní, v Červenom Kláštore ich bolo 41, v Kamenici 35, v Bardejove 29, v Prievidzi 17, v Kuchyni 16 a Košiciach 15.

Prievidza prijala pre vysoké teploty viaceré opatrenia

Opatrenia v súvislosti s vysokými teplotami prijala i samospráva Prievidze. Obyvatelia a návštevníci mesta majú k dispozícii viaceré vodné prvky, v stredu začne mesto i s kropením miestnych komunikácií. V Handlovej a jej mestskej časti Nová Lehota prevádzkovateľ verejného vodovodu zase zaznamenal pokles výdatnosti vodného zdroja, obyvatelia tak môžu vodu využívať len na pitné a hygienické účely.

„Mesto Prievidza sa na letné obdobie pripravilo v predstihu. Na Námestí slobody a Námestí J. C. Hronského sú už v prevádzke vodné hmly, rovnako je k dispozícii aj fontána na Námestí slobody, ktorú ocenia najmä deti,“ uviedla pre TASR hovorkyňa mesta Michaela Beňadiková.

Pripomenula, že v meste sa nachádzajú tri pitné fontánky – dve na Námestí slobody a jedna na Námestí J. C. Hronského pri hoteli, všetky sú v plnej prevádzke.

„Samospráva rovnako začína s kropením miestnych komunikácií, ktoré je naplánované v najbližších dňoch v prípade pretrvávajúcich vysokých teplôt. Čo sa týka stránkových hodín mestského úradu, tie zostávajú v bežnom režime,“ doplnila Beňadiková.

Opatrenia, ktoré zohľadňujú vyššie teploty, prijali aj v zariadení pre seniorov. „Ide predovšetkým o upravený pitný režim pre klientov, prispôsobenie oblečenia, presun aktivít do skorých ranných hodín a odporúčanie tráviť čas vo vnútorných priestoroch,“ konkretizovala hovorkyňa mesta.

Obmedzenia v súvislosti s vysokými teplotami a so suchom sa dotkli zase obyvateľov Handlovej. Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť ako prevádzkovateľ verejného vodovodu v Handlovej a mestskej časti Nová Lehota oznámila, že vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok zaznamenala pokles výdatnosti vodného zdroja, z ktorého zabezpečuje dodávku pitnej vody pre obyvateľov pripojených na verejný vodovod.

„Spoločnosť tiež zaznamenala v danej lokalite zvýšenú spotrebu pitnej vody. Obyvateľov preto žiada, aby pitnú vodu z verejného vodovodu odoberali v júni, júli a auguste výhradne na pitné a hygienické účely,“ ozrejmila samospráva na webe mesta. Používanie pitnej vody preto spoločnosť podľa nej zakázala na polievanie záhrad, umývanie áut či napúšťanie bazénov.

„V prípade, že sa obmedzenia v danej lokalite na odber pitnej vody nebudú dodržiavať, spoločnosť bude nútená pitnú vodu regulovať. Zároveň je dôležité, aby si občania skontrolovali stav vodovodnej prípojky, aby sa zamedzilo prípadným únikom vody,“ upozornila samospráva.

Hlavné mesto pokračuje v zásahoch proti komárom

Hlavné mesto pokračuje v zásahoch proti komárom. Zasahovalo vo viacerých bratislavských mestských častiach vrátane Devína, kde malo ísť pravdepodobne zatiaľ o najväčšie liahnisku tejto sezóny s rozlohou približne 59.000 metrov štvorcových. Informuje o tom na sociálnej sieti.

„Okrem toho sme zasahovali v mestských častiach Rača, Vajnory, Petržalka, Podunajské Biskupice, Devínska Nová Ves, Karlova Ves, Jarovce a Ružinov,“ približuje magistrát s tým, že v zásahoch budú pokračovať všade tam, kde monitoring potvrdí prítomnosť lariev.

Mesto Bratislava odmieta používať v boji proti výskytu komárov chemický postrek. Chemické insekticídy prinášajú podľa magistrátu totiž zdravotné riziká, majú vplyv na endokrinný systém, plodnosť a majú aj karcinogénne účinky. Aplikuje preto BTI – selektívny biologický larvicíd, ktorý ničí výlučne larvy komárov. Robí tak pomocou chrličov a dronov, v prípade povodní aj pomocou helikoptéry a člnov.

Biologickým larvicídom BTI mesto zasahuje na všetkých aktívnych liahniskách, na ktorých zásah povoľuje zákon. Zasahovať ním môže aj v chránených územiach III. a IV. stupňa. Po zásahu bývajú liahniská opätovne kontrolované. Sú však územia, kde ani larvicídom BTI zasahovať nemôže, hoci môže ísť o veľké záplavové plochy. Ide o plochy s V. stupňom ochrany alebo chránené zdroje pitnej vody.

Keďže sa mnohé komáre liahnu aj v záhradkách či na dvoroch, distribuuje hlavné mesto každý rok tablety s larvicídom BTI do domácností v rizikových oblastiach.

Envirorezort ohlásil investície za takmer 20 miliónov eur

Okresy Bardejov, Levoča, Snina, Poprad a Kežmarok z Prešovského kraja čakajú investície do vodárenskej infraštruktúry, zberu odpadov a obnovy verejných budov za takmer 20 miliónov eur. Jedným z kľúčových projektov je vodárenský projekt za vyše 4,5 milióna eur, ktorý ohlásil minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS) spoločne s generálnym riaditeľom a podpredsedom predstavenstva Podtatranskej vodárenskej spoločnosti (PVS) Petrom Ďuroškom a s predstaviteľmi samospráv. TASR o tom informovali z odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

„Vďaka dnes zazmluvnenému projektu bude možné zabezpečiť obnovu a modernizáciu 20-ročnej čistiarne odpadových vôd (ČOV) s kapacitou pre viac ako 140.000 obyvateľov. Investícia umožní efektívne a bezpečne čistiť odpadové vody z celej aglomerácie Poprad vrátane Svitu, Vysokých Tatier, Štrby, Lučivnej, Mengusoviec, Štôly, Spišskej Teplice, Novej Lesnej, Hozeleca, Mlynice, Veľkej Lomnice a časti Veľkého Slavkova,“ podčiarkol Taraba.

Žiadosť o poskytnutie dotácie na vodárenský projekt predložila na ministerstvo PVS, ktorá podľa rezortu životného prostredia splnila všetky zákonné požiadavky na získanie nenávratného finančného príspevku.

„Finančne najnáročnejšou investíciou pre roky 2026 až 2027 je projekt ČOV Poprad-obnova technologickej časti. Komplexnou obnovou prejdú strojno-technologické zariadenia čistiarne odpadových vôd, čím sa zvýši spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky aj účinnosť mechanicko-biologických procesov čistenia, čo prispeje k zlepšeniu kvality vypúšťanej vyčistenej odpadovej vody,“ vysvetlil generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva PVS Peter Ďuroška.

Podporené projekty podľa primátora Levoče Miroslava Vilkovského prispejú k rozvoju vodárenskej infraštruktúry a efektívnemu systému zberu komunálnych odpadov, ktoré podporia triedenie, odbremenia skládky, obmedzia odpadovú turistiku a zároveň umožnia nastaviť spravodlivé poplatky za nakladanie s odpadmi pre našich obyvateľov.

Z eurofondov v rámci Programu Slovensko ohlásil šéf envirorezortu zazmluvnenie aj štyroch projektov do zavádzania moderných systémov množstvového zberu komunálnych odpadov v Kežmarku, Prešove, Levoči a obce Rakúsy. Celková produkcia zmesového odpadu sa zníži o viac ako 2235 ton odpadu ročne, ktorý by podľa rezortu inak skončil na skládkach. Rovnako v obci Spišské Bystré pribudne nový zberný dvor za takmer 650.000 eur, kde bude možné ročne vytriediť až 450 ton odpadu.

Ako doplnili z MŽP, z prostriedkov Modernizačného fondu smeruje takmer 9,5 milióna eur do desiatich projektov samospráv. Komplexnú obnovu dostanú kultúrno spoločenské domy v obciach Ortuťová, Jedlinky (okres Bardejov) a Toporec (okres Kežmarok), obecné úrady v obciach Lopúchov (okres Bardejov), Pichne (Snina) a Torysky (okres Levoča), športové zariadenia v obciach Malcov a Kľušov (okres Bardejov), kaštieľ Berzeviczy vo Veľkej Lomnici (okres Kežmarok), ako aj materská a základná škola v obci Mokroluh (okres Bardejov).

Prečítajte si tiež:

Rýchle správy

Zvieratá v bratislavskej zoo majú zabezpečený chládok a dostatok vody. Niektoré druhy majú vo výbehu bazén, ako napríklad lev, kapybary, jaguár a hrošík libérijský. Žirafám, zebrám, sitatungám, lamám či šimpanzom nainštalovali do výbehov hmlové rozprašovače. Bahniská vytvorili nosorožcom a diviakom. Pre TASR to uviedla vedúca odboru marketingu zoo Zuzana Očenášová.
Kolekcia zvierat v Národnej zoologickej záhrade v Bojniciach sa rozrástla o dve malé pandy červené. Mláďatá sa narodili samici Bambu začiatkom júna, informovala v stredu zoo na sociálnej sieti. „Ich pohlavie ešte nepoznáme, bude ho určovať neskôr veterinárny lekár,“ uviedol riaditeľ zoo Emil Divéky. Zoo priblížila, že mláďatá zostávajú zatiaľ ukryté, hoci v týchto dňoch ich mama občas prenáša z miesta na miesto. Návštevníkov preto žiada, aby samicu nevyrušovali, nekričali na ňu a nepokúšali sa jej či mláďat dotýkať. Páru pánd červených, Bambu a Maovi, sa narodili dve mláďatá aj vlani. V apríli našli nový domov v zahraničí. Samica Cuky odcestovala do zoo v nemeckom Gelsenkirchene, samec Luky do zoo v maďarskom meste Pécs. Ich transport sa uskutočnil na základe odporúčania koordinátora pre chov pandy červenej.
Správa Národného parku (NP) Slovenský kras pripravila pre verejnosť diskusné podujatie zamerané na budúcnosť a rozvoj turizmu v regióne. Debata sa bude konať vo štvrtok (25. 6.) popoludní v priestoroch KC Kláštor v Rožňave. TASR o tom za národný park informovala Natália Garanová. Podujatie Turizmus v Krase má do Rožňavy priniesť sériu odborných aj verejných debát venovaných budúcnosti cestovného ruchu na území NP Slovenský kras a možnostiam jeho rozvoja v súlade s ochranou prírodných hodnôt regiónu. Diskusia bude rozdelená do troch blokov, a to Zodpovedný turista, Skryté klenoty Krasu a Rozvoj turizmu v harmónii s prírodou.

Výber z EKO článkov na Aktuality.sk

Výber z médií

Rumunsko a Slovensko vedú kampaň za zníženie stupňa ochrany medveďa hnedého v EÚ (cas.sk)
Minister Rudolf Huliak sa ospravedlnil ochranárovi Mariánovi Hletkovi (tnlive.sk)
Silné búrky a downburst zasiahli Bratislavu a zničili nábrežie. Polícia ho uzavrela, pozrite si FOTO (imeteo.sk)
GALÉRIA: Abscesy, zápaly pečene aj parazity. Veterinári odhalili vážne nálezy na bitúnku v Sabinove (refresher.sk)
Varovanie zo Slovenska: Medveď zastrelený dvadsiatimi ranami, utopené medvieďa a falšovanie dokumentov (medium.seznam.cz)
Video z obľúbeného chorvátskeho ostrova pobúrilo domácich aj turistov. Cisterna vypúšťala fekálie do mora pri pláži (ta3.com)
Tvora prezývaného morský Sasquatch sa podarilo znovu objaviť a natočiť na kameru (nationalgeographic.cz)
Vietnamská polícia rozbila gang, ktorý predával kradnuté mačky. Boli ponúkané na mäso (noviny.sk)
Lesy SR chcú vybudovať novú vodnú nádrž. Náklady projektu by mali presiahnuť dva milióny (spravy.stvr.sk)

Verím, že si na portáli aktuality.sk vždy nájdete to správne čítanie. Ďakujeme vám za priazeň.