Blamáž, fiasko a historická porážka. Nemci dostali v OSN košom, Moskva pre to urobila maximum

Ozývajú sa dokonca aj hlasy, ktoré žiadajú obmedzenie nemeckých príspevkov OSN.  

„Svet vyslovil Nemecku nedôveru,“ napísal v komentári denník Süddeutsche Zeitung. Podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung nemecká kandidatúra skončila „úplným fiaskom“. Podľa denníka Tagesspiegel išlo o „diplomatickú katastrofu“, noviny Die Zeit označili výsledok hlasovania za „zahraničnopolitickú katastrofu“.

Jedným z mnohých dôvodov neúspechu podľa Die Zeit bola aj neskoro ohlásená kandidatúra: Kým Rakúsko ju ohlásilo už v roku 2011 a Portugalsko v roku 2013, Berlín sa do boja o kreslo v Bezpečnostnej rade pripojil až v roku 2019. Podľa mnohých médií ale neúspech súvisí predovšetkým s nemeckou zahraničnou politikou posledných rokov, napríklad s postojom k vojne v Pásme Gazy či americko-izraelskému útoku na Irán. Aj Rusko podľa médií vynaložilo mnoho síl na to, aby nemeckú kandidatúru prekazilo.

Budeme pilierom

Kancelár Merz už v stredu Rakúsku a Portugalsku pogratuloval a sľúbil, že Nemecko bude aj naďalej „spoľahlivým pilierom multilaterálneho systému“. Minister zahraničia Wadephul uviedol, že sa Nemecko bude ďalej „intenzívne zasadzovať o mier, bezpečnosť a akcieschopnú OSN“.

Čítajte viac V Berlíne sa hovorí o výmene kancelára. Kto by mohol nahradiť Merza?

Z radov opozície sa ale na oboch politikov zniesla ostrá kritika. „Táto blamáž, táto porážka ide na konto kancelára Merza a ministra zahraničia Wadephula,“ uviedla expertka strany Zelených na obrannú politiku Agnieszka Bruggerová. Podľa nej založili kandidatúru Nemecka na nemoderných myšlienkach a „premárnili dobré meno Nemecka vo svete“. Veľa krajín Južnej Ameriky a Afriky podľa nej navyše vnímalo nezáujem či dokonca arogantné poznámky kancelára Merza na ich adresu. „To pri kandidatúre určite nepomohlo,“ dodala.

Aussenkanzler a jeho porážka

Spolupredsedníčka opozičnej strany Levice Ines Schwerdtnerová hovorila o „porážke pre kancelára zahraničných vecí Friedricha Merza“. Kritici aj niektoré nemecké médiá Merza dlhodobo označujú termínom „Aussenkanzler“ čiže „kancelár pre zahraničie“, pretože sa podľa nich príliš venuje riešeniu svetových kríz na úkor domácich problémov. Podľa Schwerdtnerovej vystavil svet Nemecku účet za to, že „v rozhodujúcich konfliktoch mlčí“ a nedokáže jednoznačne pomenovať porušovanie medzinárodného práva. Aj spolupredsedníčka najväčšej nemeckej opozičnej strany Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová označila neúspech Nemecka v OSN za blamáž.

Merz aj Wadephul sú členmi Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Kritika na ich adresu zaznela aj od vládneho partnera – sociálnej demokracie (SPD). „To, že nás nezvolili, nie je len pracovný úraz, je to varovný signál,“ uviedol napríklad zahraničnopolitický hovorca frakcie SPD v Spolkovom sneme Adis Ahmetović. Hlasovanie podľa neho bolo lakmusovým papierikom toho, „ako je naša krajina medzinárodne vnímaná“. Podľa neho sa Nemecko musí samo seba opýtať, ako reagovalo v posledných rokoch na medzinárodnú krízu. „Kto sa vyhlasuje za strážcu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, nesmie v oblasti medzinárodného práva uplatňovať dvojaký meter,“ dodal v rozhovore s časopisom Der Spiegel.

Čítajte viac Budú Nemci odchádzať do penzie ako 70-roční? Súčasný dôchodkový systém je už neudržateľný

Objavovať sa začali aj prvé výzvy na obmedzenie príspevkov OSN. Zaznievajú predovšetkým z radov členov AfD, ktorú vlani nemecké úrady označili za preukázateľne pravicovo extrémistickú. Podobne sa vyjadril ale aj minister pre medzinárodné otázky spolkovej krajiny Hesensko a člen Merzovy CDU Manfred Pentz. Denníku Bild povedal, že sa do budúcnosti ponúka otázka, prečo by malo Nemecko ako jeden z najväčších platiteľov „ďalej investovať toľko peňazí do OSN“, „keď nesedí pri stole, pri ktorom sa rozhoduje“. Nemecko sa dlhodobo usiluje o reformu Bezpečnostnej rady OSN, jej zloženie už podľa neho totiž nezodpovedá súčasnému rozloženiu síl vo svete.