Blíži sa koniec éry Netanjahua? Izrael môže zmeniť generál, ktorý obetoval život v Pásme Gazy

Po rokoch Netanjahuovej dominancie prichádza súper, na ktorého bežné útoky neúčinkujú. Gadi Eisenkot spája tvrdú bezpečnostnú líniu s túžbou po stabilite.  

Blížiace sa októbrové parlamentné voľby v Izraeli môžu po rokoch definitívne ukončiť vládu Benjamina Netanjahua. Jeho najväčším vyzývateľom však nie je uhladený politik, ale strohý bývalý náčelník generálneho štábu a smútiaci otec, Gadi Eisenkot.

Prieskumy verejnej mienky z konca augusta totiž hovoria jasnou rečou. Len pred necelým rokom založená centristická strana Jašar! (v preklade „Rovno!“ alebo „Čestne!“), ktorú Eisenkot vedie, predbehla vládny Likud. Ak by sa voľby konali dnes, Jašar! by získala 24 kresiel, zatiaľ čo Likud 22.

Ešte hrozivejšie pre úradujúceho premiéra vyznievajú čísla priamej preferencie: až 44 percent respondentov považuje za vhodnejšieho kandidáta na premiéra Eisenkota, kým Netanjahua preferuje iba 34 percent. Po desaťročiach, keď sa zdalo, že politicky prežije úplne všetko, čelí Netanjahu azda najvážnejšej hrozbe. Prichádza totiž od človeka, na ktorého tradičné útoky nefungujú.

Rozhodujúci výstrel

Korene tohto konfliktu siahajú do marca 2016, a to ku kontroverznému momentu v meste Hebron na Západnom brehu. Dvaja palestínski útočníci tam s nožmi napadli dvojicu izraelských vojakov. Po prestrelke zostal jeden z útočníkov ležať ťažko zranený na zemi. O niekoľko minút neskôr k nemu pristúpil 19-ročný seržant Elor Azaria a strelil ho do hlavy.

Tento čin izraelskú spoločnosť rozdelil. Pre pravicové spektrum bol Azaria hrdinom, ktorý jednoducho zabil teroristu. No pre iných išlo o mimosúdnu popravu a porušenie základnej vojenskej morálky. Zatiaľ čo Benjamin Netanjahu sa postavil na stranu vojaka a verejne ho bránil, vtedajší šéf armády Gadi Eisenkot nekompromisne trval na vojenskom súde. Argumentoval, že strieľať na už zneškodneného útočníka je v priamom rozpore s hodnotami izraelských obranných síl, informuje Politico.

8 fotiek v galérii

Líder izraelskej opozície a bývalý vojenský veliteľ Gadi Eisenkot a bývalý rukojemník Gadi Moses na podujatí na zriadenie mandátu štátnej vyšetrovacej komisie k útoku pod vedením Hamasu zo 7. októbra 2023, v kibuci Nir Oz v južnom Izraeli, 5. augusta 2026.

Zdroj: REUTERS/Amir Cohen

Dnes, s blížiacimi sa voľbami, táto dekádu stará udalosť opäť rezonuje. Kým Netanjahuovi spojenci ju vyťahujú ako dôkaz, že Eisenkot je „príliš mäkký“ a ľavicový, jeho priaznivci ju vidia ako dôkaz Eisenkotovej morálnej integrity a neoblomného trvania na pravidlách – teda presný opak politického populizmu, ktorý vyčítajú súčasnej vláde.

Danny Orbach, vojenský historik z Hebrejskej univerzity, pre Politico situáciu prirovnal k niekdajšiemu premiérovi Ehudovi Barakovi, ktorý tiež vzišiel z armádneho prostredia. V ozbrojených silách podľa neho mohol na podriadených kričať, ak ho neposlúchali, no v politike títo ľudia jednoducho odídu.

„Eisenkot je však iný. Je veľmi svedomitý a hlboko vlastenecký,“ opisuje ho Orbach. „Má dobré úmysly. Bez Netanjahuovej záťaže by mohol byť schopný obnoviť vzťahy s EÚ a s určitými segmentmi Demokratickej strany v Spojených štátoch,“ dodáva historik.

Kto je Gadi Eisenkot?

Cesta 66-ročného Gadiho Eisenkota na vrchol sa od životopisu Benjamina Netanjahua, ktorý je absolventom amerických univerzít a majstrom rétoriky, výrazne odlišuje. Eisenkot sa narodil v meste Tiberias rodičom židovského pôvodu z Maroka a vyrastal v letovisku Ejlat na juhu krajiny. Patrí k triede Mizrachi – židom pochádzajúcim z Blízkeho východu a severnej Afriky, z ktorých Netanjahu dlhé roky čerpal voličskú základňu v boji proti európskym Aškenázom.