Zostane Friedrich Merz nemeckým kancelárom alebo ohlási odchod? Rozhodnúť o tom by sa malo už v nedeľu, keď sa budú konať dôležité voľby vo dvoch spolkových krajinách – v Berlíne a Meklenbursku-Predpomoransku. Ako informoval nemecký portál Table Media a týždenník Stern, Merz na ten večer zvolal predsedníctvo strany, aby zistil, či mu jeho členovia ešte dôverujú, alebo sú za jeho odstúpenie.
Vo vedení Kresťanskodemokratickej únie (CDU) sa síce nehlasuje o dôvere tak ako v parlamente, ale podľa serveru Table Media chce kancelár túto otázku aj tak otvoriť, aby vedel, čo ďalej – či má pokračovať vo vláde a v plánovaných reformách, alebo už nemá podporu.
Video
Pravda vo svete – Martin Jonáš: Nemecko bolo vzorom. Dnes rieši, či vie udržať svoj ekonomický model
“Potom mu však musia do očí povedať, kto to po ňom prevezme. Dobrovoľne sa svojho úradu nevzdá,” citoval portál zdroj blízky Merzovi.
Neúspech vo voľbách
Stolička pod kancelárom sa trasie už niekoľko mesiacov. Do funkcie nastupoval s veľkými plánmi po nepopulárnej vláde sociálneho demokrata Olafa Scholza, no zo zásadných vecí zatiaľ veľa nepresadil a po roku a pol pri moci je ešte väčším sklamaním ako jeho predchodca.
Preferencie CDU prudko klesajú, nespokojnosť verejnosti stúpa a Merz je už podľa prieskumov najneobľúbenejším kancelárom v histórii.
Kritika na jeho adresu zosilnela najmä tento mesiac po zdrvujúcej porážke v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku, kde s veľkým náskokom vyhrala krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá tam zrejme po prvý raz vymenuje krajinského premiéra.
Zodpovednosť za volebný debakel sa pripisuje práve Merzovi, no porážka CDU hrozí aj v ďalších dvoje krajinských voľbách – v Berlíne a Meklenbursku-Predpomoransku, kde sa bude hlasovať v nedeľu 20. septembra.
V hlavnom meste sa očakáva víťazstvo postkomunistickej strany Ľavica, v Meklenbursku-Predpomoransku na severovýchode Nemecka by podľa prieskumov mala s náskokom vyhrať AfD.
Kresťanskí demokrati síce obhájili vedúce postavenie v Dolnom Sasku na severozápade Nemecka, kde sa krajinské voľby konali uplynulú nedeľu, lenže to je pre kancelára slabá náplasť – CDU aj tam oproti predchádzajúcim voľbám klesla o 4,5 percentuálneho bodu, zatiaľ čo AfD si polepšila o vyše 11 percentuálnych bodov, vďaka čomu sa vyšvihla na tretie miesto za sociálnych demokratov (SPD).
Ako studená sprcha navyše v posledných týždňoch pôsobia prieskumy v celom Nemecku. Z nich jednoznačne vyplýva, že AfD sa stala najsilnejšou stranou v krajine.
Keby sa voľby do Spolkového snemu uskutočnili už dnes, hlas by jej odovzdalo 27 až 30 percent voličov, kým CDU dalo prednosť len 18 až 21 percent opýtaných. Na ďalších miestach by skončili SPD, Zelení a Ľavica.
Podpora aj kritika
Aké sú teraz Merzove vyhliadky? Otvorené výzvy na jeho odstúpenie sú zriedkavé, hovorí sa o nich skôr v straníckych kuloároch.
O tom, že by už v budúcich voľbách nemal kandidovať, verejne prehovorila len Clara von Nathusius z mládežníckej organizácie kresťanských demokratov Mladá únia. Ako naznačila v televíznej relácii ARD, CDU nemá pod Merzovým vedením šancu presvedčiť nových voličov.
“Máme obrovský problém s dôveryhodnosťou. Nie je to len vina Friedricha Merza, ale má na tom podiel. A preto sa, žiaľ, domnievam, že s týmto spolkovým kancelárom už nemožno vyhrať žiadne voľby,” zdôvodnila.
Jasné slová adresoval Merzovi aj šéf kresťanských demokratov v Brémach Heiko Strohmann. “Neriadite tu firmu, ale stranu,” vyčítal mu nedávno na zasadnutí predsedníctva CDU.
Iní členovia pri dôverných debatách podľa magazínu Zeit pripúšťajú, že tak, ako to robí Merz, by sa nedalo riadiť nič – ani firma, ani krajina.
Stranícky šéf CDU v Dolnom Sasku Sebastian Lechner zase neskrýva, že krajinské voľby vyhrali napriek tomu, čo robí Merzova vláda.
“Nazdávam sa, že v Berlíne je potrebná zmena. Musíme ľudí odbremeniť. Ceny energií sú privysoké, aj ceny za bývanie. Človek dostáva príliš málo čistého z hrubého platu,” posťažoval sa v televízii ARD a vyzval vládu na odvážne a rýchle reformy.
Podľa niektorých médií vládne medzi členmi CDU veľká nespokojnosť s Merzom, no verejne to nikto neprizná. “Nemá už nijakú autoritu,” povedal pre Zeit nemenovaný kresťanský demokrat. “Nevie to a už sa to asi ani nikdy nenaučí,” vyhodnotil ďalší.
Viacerí poprední spolustraníci mu, naopak, vyjadrili podporu. Podpredseda poslaneckého klubu v Bundestagu Mathias Middelberg vyhlásil, že mu stále verí a debatu o jeho možnej výmene považuje za zbytočnú.
“Naša krajina teraz nepotrebuje žiadne diskusie o personálnych otázkach, ale rozhodné konanie a odvážne reformy,” citoval týždenník Zeit vplyvného hesenského premiéra Borisa Rheina.
Poslankyňa Spolkového snemu Gitta Connemannová pripomenula, že politici, ktorí presadzujú nepopulárne reformy, to majú vždy ťažké, a ocenila, že to kancelára neodradilo.
Diskusiu o jeho výmene odmieta aj podpredsedníčka kresťanských demokratov Silvia Breherová. “Nemáme čas na interné debaty. Situácia v krajine sa nezmení len tým, že iba tak bez výberu niekoho vymeníme,” vysvetlila pre týždenník Zeit.
Spolková vláda podľa nej stojí pred “gigantickými úlohami” a ľudia právom očakávajú, že sa zavedú ohlásené reformy. “Na to musíme sústrediť všetku silu namiesto toho, aby sme plytvali drahocennou energiou na vyčerpávajúce diskusie o personálnych otázkach,” dodala.
Zopakuje sa história?
O zmierlivý tón sa pokúsila ministerka zdravotníctva Karin Prienová (CDU). Za nízkou podporou jej strany je vraj pocit, že Merz nemá pochopenie pre starosti bežných občanov.
“Myslím, že vznikol dojem, že kancelárovi, ale aj nám v únii chýba potrebná empatia. A to musíme zmeniť,” uviedla pre Zeit s tým, že Merz to už pochopil.
Za kancelára sa postavil i bavorský premiér Markus Söder, predseda Kresťanskosociálnej únie v Bavorsku (CSU), ktorá je sesterskou stranou CDU a jej koaličným partnerom.
“Bola by to katastrofa, keby krátko po zlyhaní “semaforovej koalície” (prezývka vlády Olafa Scholza, pozn. red.) zlyhala i ďalšia demokratická vláda,” zdôraznil pred pár dňami na zasadnutí predsedníctva CSU.
Otázne však je, čo by bolo ďalej, keby sa vedenie kresťanských demokratov predsa len odhodlalo Merza zvrhnúť. Kto by ho nahradil na čele štátu?
Ako možný nástupca sa spomína premiér spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Hendrik Wüst (CDU) či obľúbený minister vnútra Alexander Dobrindt, ktorý je členom CSU. Obaja však popreli, že by mali záujem vystriedať Merza na jeho poste.
Všetko tak zostáva otvorené. Ako však upozornil časopis Spiegel, ak by sa CDU kancelára predsa len zbavila, nebolo by to po prvý raz. Stalo sa to už v novembri 1966, keď stranícke vedenie donútilo k odstúpeniu Ludwiga Erharda. Zopakuje sa po 60 rokoch rovnaký scenár?
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Friedrich Merz
spolkový kancelár
Nemecko
nemecká politika
CDU
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.