Bödörovo poľovnícke impérium, Remetove dlhy aj extrémne horúčavy (denný výber)

Dnešku dominovalo aj preverovanie nahrávok z odpočúvania v Fonde na podporu umenia aj otázky okolo miliónovej výstavy Agrokomplexu.  

Od tunela Višňové až po státisícové dlhy: Rozpadá sa podnikateľské impérium Miroslava Remetu?

Firmy spájané s finančníkom a podnikateľom Miroslavom Remetom čelia vážnym finančným problémom. Ich spoločné dlhy voči štátu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam presahujú 425-tisíc eur, pričom najväčšie ťažkosti sa ukazujú najmä v stavebnom segmente jeho portfólia.

Najvýraznejšie problémy má stavebná spoločnosť Dúha, ktorá sa kedysi zviditeľnila zákazkou na tunel Višňové, no projekt nedokončila a neskôr čelila aj podozreniam z daňových machinácií. Dlhy má aj firma Uranpres, ktorá už v minulosti prešla reštrukturalizáciou, ako aj Ekofin Slovakia, prenajímajúca stavebnú techniku.

Článok zároveň prináša širší ekonomický prehľad vrátane masívneho úbytku podnikateľov na Slovensku, nových výhodnejších podmienok tepla pre Ružinov či zahraničných tém. Celkový obraz naznačuje, že Remetov kedysi výrazný vplyv v biznise je dnes podstatne slabší než v jeho najsilnejších rokoch.

Viac informácií nájdete tu:

„Ja keď dačo podpíšem, mňa zavrú.” Nahrávku zo štátneho fondu preverí prokuratúra

Krajská prokuratúra v Bratislave preverí údajnú nahrávku z Fondu na podporu umenia, na ktorej má zaznieť hlas riaditeľa Františka Kornaja hovoriaceho o pokynoch zhora pri rozdeľovaní dotácií. Podľa zverejnených informácií sa na zázname spomínajú aj mená z prostredia ministerstva kultúry.

Na nahrávke má zaznieť aj výrok „Ja keď dačo podpíšem, mňa zavrú,“ ktorý naznačuje obavu z právnej zodpovednosti za možné nezákonné rozhodnutia. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová uviedla, že rezort berie vec vážne, no k pravosti ani obsahu záznamu sa zatiaľ nebude vyjadrovať.

Prípad komplikuje aj podozrenie z odpočúvania v priestoroch fondu, kde mali byť nájdené viaceré zariadenia zaznamenávajúce rozhovory zamestnancov. Polícia už začala trestné stíhanie vo veci porušenia dôvernosti ústneho prejavu a vyšetrovanie pokračuje.

Viac informácií nájdete tu:

Bödör stráži revír agrobaróna Ďuricu: Investigatíva odhalila rozsiahle poľovnícke impérium na strednom Slovensku

Investigatívne centrum Jána Kuciaka zistilo, že Norbert Bödör pôsobí ako člen poľovníckej stráže v revíri Rázdel, kde je poľovným hospodárom agrobarón Róbert Ďurica. Ich väzby podľa zistení presahujú poľovníctvo a dotýkajú sa aj majetkových a podnikateľských prepojení.

Skupina okolo Ďuricu podľa článku ovládla najmenej sedem poľovných revírov v Banskobystrickom kraji s rozlohou viac než 19-tisíc hektárov. Na tomto území prevádzkuje komerčný lov pre zahraničných klientov, zatiaľ čo miestni sa sťažujú na vytláčanie z revírov aj na škody spôsobené zverou.

Text pripomína aj viacero kontroverzií spojených s agrodotáciami, vrátane poľovníckeho zámočku Fafokan financovaného z verejných zdrojov. Otázky vyvoláva aj fakt, že Bödör môže vykonávať funkciu v poľovníckej stráži aj napriek tomu, že čelí stíhaniu v známych kauzách.

Viac informácií nájdete tu:

Valerij Zalužnyj: Ukrajina do NATO nikdy nevstúpi

Bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a súčasný veľvyslanec v Londýne Valerij Zalužnyj vyhlásil, že Ukrajina podľa neho nikdy nevstúpi do NATO. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že Kyjev nespĺňa požadované vojenské štandardy aliancie.

Zalužnyj tvrdí, že NATO sa stále riadi doktrínami vychádzajúcimi z druhej svetovej vojny, zatiaľ čo Ukrajina dnes potrebuje moderné technológie, ako sú protiraketová obrana či vesmírne kapacity. Jeho slová pôsobia o to silnejšie, že práve on sa roky podieľal na približovaní ukrajinskej armády k štandardom aliancie.

Vyjadrenie prichádza v čase pokračujúcej vojny s Ruskom a zároveň po jeho odvolaní z čela armády v roku 2024. Moskva členstvo Ukrajiny v NATO dlhodobo odmieta, hoci formálne o prijatí rozhodujú iba členské krajiny aliancie.

Viac informácií nájdete tu:

11 priestupkov, 2x alkohol za volantom, zadržaný vodičák. Maroš Žilinka si posvietil na prípad starostky za Hlas

Generálna prokuratúra preverila postup orgánov v prípade starostky obce Malatiná Tatiany Červeňovej, ktorá čelí obvineniu z ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Po policajnej kontrole odmietla dychovú skúšku a skončila v cele, no neskôr ju prepustili.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka uviedol, že polícia aj prokurátor postupovali v rozpore so zákonom, keď pri rozhodovaní nezohľadnili jej priestupkovú minulosť. Tá zahŕňa od roku 2020 jedenásť dopravných priestupkov, z toho dva prípady jazdy pod vplyvom alkoholu.

Podľa Žilinku existovala obava, že by mohla pokračovať v podobnom konaní, čo mohlo odôvodniť aj väzobné stíhanie. Krajský prokurátor v Žiline má preto prijať opatrenia a vyvodiť zodpovednosť voči podriadeným prokurátorom.

Viac informácií nájdete tu:

Kedy sa konečne ochladí a padne nový teplotný rekord?

Slovensko zasiahla mimoriadne silná vlna horúčav a meteorológovia varujú, že v najbližších dňoch môžu teploty na juhu a juhozápade vystúpiť až na 40 až 41 °C. SHMÚ preto vydal výstrahy 3. stupňa pre celú južnú polovicu krajiny.

Podľa odborníkov sa nad karpatskou oblasťou usadila takzvaná tepelná kupola, ktorá môže priniesť najhorúcejšiu sériu dní v histórii meraní. Nie je vylúčené, že padne aj absolútny slovenský rekord 41,3 °C, zaznamenaný koncom júna v Kamenici nad Hronom.

Prvé ochladenie sa očakáva ku koncu týždňa, no môže ho sprevádzať príchod búrok s vetrom, krúpami a prívalovým dažďom. Extrémne počasie zároveň zvyšuje riziko požiarov, zhoršuje sucho a prispieva k rekordne nízkym prietokom Dunaja.

Viac informácií nájdete tu:

Minister Takáč dá za scifi výstavu takmer milión: cestovanie časom aj simulované ohnisko

Ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje na výstave Agrokomplex expozíciu za 906-tisíc eur s DPH, ktorá bude fungovať len päť dní. Súčasťou majú byť VR prvky, simulátory, časový tunel, AI animácie historických fotografií či simulované ohnisko s LED plameňmi.

Najväčšiu časť rozpočtu tvorí technické a stavebné zabezpečenie expozície, pričom zmluva neobsahuje jasnú zmienku o ďalšom využití inštalácie po skončení podujatia. Kritici preto spochybňujú primeranosť nákladov aj to, či technika po výstave zostane majetkom štátu.

Zákazka prichádza v čase, keď slovenskí farmári zápasia s extrémnym suchom, požiarmi a krupobitím a stále čakajú na jasnú schému odškodnenia. Kontrast medzi drahou výstavou a problémami poľnohospodárov tak vyvoláva silné politické aj verejné otázky.

Viac informácií nájdete tu: