Bojí sa Zelenskyj svojho rivala? Zalužného chcel prehovoriť, aby vo voľbách nekandidoval

Bývalý šéf ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj bude kandidovať v prezidentských voľbách, ak by sa konali na jeseň tohto roka. Podľa portálu Ukrainska pravda to potvrdil hlave štátu Volodymyrovi Zelenskému, keď sa nedávno stretli v Kyjeve. Zalužnyj postoj nezmenil ani po tom, čo sa ho prezident a jeho ľudia snažili odradiť, argumentujúc, že konfrontačná kampaň by mohla rozdeliť spoločnosť a ohroziť bezpečnosť štátu.  

Zámienkou na predvolanie Zalužného do Kyjeva bola podľa Ukrainskej pravdy nedávna rezignácia britského premiéra Keira Starmera. Británia je strategickým partnerom Ukrajiny, a tak vyslúžilý generál, ktorý dnes pôsobí ako veľvyslanec v Londýne, minulý týždeň zavítal domov, aby s prezidentom prebral aktuálny politický vývoj a možné dôsledky Starmerovho odchodu na vzťahy oboch krajín.

Neoblomný generál

Zelenskyj vraj neskôr odbočil od témy a povedal, že situácia na fronte sa v poslednom čase vyvíja dobre a spoločnosť je celkom konsolidovaná, čo otvára možnosť na uporiadanie volieb.

Podľa neho je však dôležité, aby v krajine nespôsobili vnútorný rozkol, a preto sa treba vyhnúť rizikám, ktoré by so sebou priniesla konfrontácia medzi ním a Zalužným.

Zelenskyj napokon veľvyslancovi položil priamu otázku: “Ak sa na jeseň budú konať voľby, budete kandidovať?” Odpoveď bola jednoznačná: “Áno, budem.”

Obaja sa potom ešte bavili bez toho, aby Zelenskyj Zalužnému ponúkol nejakú možnosť kariérneho rastu. A to napriek tomu, že prezidentská kancelária také riešenie neodmieta.

Ako informovala Ukrainska pravda, zdroje z prostredia vlády potvrdili, že obľúbený generál by mohol získať nielen ďalší diplomatický post, ale vlastne akúkoľvek pozíciu v štáte vrátane funkcie premiéra.

Zalužnyj sa prezidentovi údajne priznal, že nikdy netúžil po politickej kariére, ale veľa ľudí doňho vkladá nádeje a on by nevedel vysvetliť, prečo má ich dôveru ignorovať.

Zelenského rivala sa vraj napokon snažil presvedčiť aj tajomník Rady národnej bezpečnosti Rustem Umerov a líder poslaneckého klubu Sluha národa Davyd Arachamija. Varovali pred možnou polarizáciou spoločnosti a nebezpečenstvom príliš konfrontačnej kampane, no nepochodili. “Ešte si to rozmysli,” poradili vraj Zalužnému pri odchode.

Podľa Ukrainskej pravdy chce Zelenskyj využiť priaznivý vývoj vo vojne s Ruskom a zorganizovať voľby, v ktorých by sa mohol pochváliť úspechmi na fronte.

Kyjev sa tam totiž od jari ujal iniciatívy a Ukrajinci sa takmer každý deň budia so správami o útokoch na ropné rafinérie v Rusku, priemyselné závody, sklady či logistické centrá na Kryme. Prospech z toho má i prezident ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl. Je to povzbudivejšie, ako keď sa na verejnosti pretriasali korupčné aféry jemu blízkych ľudí.

V polovici júna preto Zelenskyj zvolal “strategickú” poradu najbližších spolupracovníkov, kde bezmála štyri hodiny diskutovali o tom, či a kedy usporiadať voľby, no nevyhli sa ani otázke možných kandidátov.

Hoci sa na stretnutí zúčastnil i vedúci prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov, teda jeden z dvoch hlavných konkurentov, nie je známe, ako sa dohodli. Portál Ukrainska pravda naznačil, že by sa mohol vzdať kandidatúry, keby sa po voľbách stal predsedom parlamentu.

Neisté výsledky

Pokiaľ ide o predvolebné prieskumy, ich výsledky nie sú jednoznačné. Na jednej strane môže byť Zelenskyj spokojný. Jeho popularita začala po dlhšom prepade opäť stúpať, zatiaľ čo obľuba Zalužného, ktorý sa v Londýne “stratil z očí”, mierne klesla.

Rastú však i preferencie Budanova, keďže – na rozdiel od veľvyslanca v Británii – zostáva v centre diania a pravidelne sa objavuje v médiách. To všetko vedie k tomu, že sa výsledky prípadných volieb nedajú veľmi predpovedať.

Víťazstvo nemá isté ani Zelenskyj. V prvom kole by síce vyhral, ale v druhom by už mohol podľahnúť súperovi. Z prieskumu spoločnosti Rating Group, ktorý sa uskutočnil na prelome mája a júna, vyplýva, že v prvom kole by ho podporilo 32 percent opýtaných, kým Zalužného len 16 percent, čo je o deväť percentuálnych bodov menej ako pred rokom.

Budanovi by dalo hlas 11 percent respondentov (šesťpercentný nárast oproti minulému roku). Preferencie ďalších politikov, ako je Zelenského predchodca na čele štátu Petro Porošenko či bývalá premiérka Julija Tymošenková, sú príliš nízke, aby mohli pomýšľať na úspech.

Z iného prieskumu, ktorý si objednala ukrajinská vláda, vyšiel Zelenskyj o niečo lepšie – v prvom kole by ho volilo až 34 percent oslovených, Zalužného 28 a Budanova 12 percent.

Keby však potom prezident narazil na Zalužného v druhom kole, prehral by v pomere 32:37 % hlasov. Uspieť by dokonca nemusel ani proti Budanovi, kde má zatiaľ iba o dve percentá vyššiu podporu (32:34), čo je v rámci štatistickej chyby.

Ponáhľať sa s voľbami by tak pre Zelenského napokon nemuselo byť najlepším riešením.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Ukrajina
vojna na Ukrajine
Volodymyr Zelenskyj
Valerij Zalužnyj
Kyrylo Budanov
prezidentské voľby
voľby
prezident

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.