Bojíte sa migrácie? Ekonóm z Viedne pomenoval skutočný dôvod, prečo integrácia v Európe zlyháva

Ľudia vám musia veriť, že im hovoríte pravdu. A to sa nedá dosiahnuť tým, že budete jednostranne pretláčať len jednu verziu reality, hovorí o migrácii profesor ekonómie Jean-Robert Tyran.  

Existuje mnoho spôsobov, ako sa ľudia môžu správať iracionálne. Príkladom sú korupcia a krátkodobé myslenie u politikov i voličov. Jean-Robert Tyran je profesorom ekonómie na Viedenskej univerzite, ktorý desaťročia skúma, ako sa ľudia rozhodujú.

Snaží sa porozumieť napríklad tomu, ako otázka migrácie vplýva na radikálnu pravicu. V rozhovore približuje aj výsledky jednej zo svojich nedávnych štúdií, ktorá ukázala, že o migrácii treba s radikálmi diskutovať vyvážene.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

• že korupcia je stav mysle;
• prečo je dôležité dbať na ducha zákona;
• a čo to má spoločné s rozpočtovými a dlhovými pravidlami;
• prečo plagát s rakúskym ministrom obrany považoval za korupciu;
• a ktoré krajiny riadia migráciu dobre.

Učíte predmet „Princípy verejnej a politickej ekonómie“. Čo je to prvé, čo hovoríte svojim študentom? Čo sa ich snažíte naučiť na začiatku?

Hovorím im o svojom poslaní. Mojou úlohou ako vedca je robiť z ekonómie lepšiu vedu, predovšetkým ľudskejšiu a spoločenskejšiu. Považujem to za veľmi potrebné a zmysluplné poslanie. Ekonómia bola totiž doteraz príliš úzko zameraná. Mala zúžený pohľad na ľudské správanie, ktorý sa v podstate obmedzoval len na racionalitu a vlastný záujem. Rovnako úzko vnímala aj to, čo vôbec znamená ekonomika. Myslím si, že potrebujeme mať realistickejší pohľad na ľudí a chápať ekonomiku v širšom kontexte politiky a spoločnosti.

Ľudia sa nie vždy správajú racionálne. Ako teda iracionálni jednotlivci tvoria trhy, o ktorých sme zväčša presvedčení, že fungujú racionálne?

Je pomerne jednoduché určiť, čo je to racionalita, máme pre ňu vcelku jasnú definíciu. Zásadný problém v tejto oblasti však spočíva v tom, že existuje len jeden spôsob, ako byť racionálny, no veľmi veľa spôsobov, ako sa správať iracionálne.

Preto si pri modelovaní musíme klásť špecifické otázky. Napríklad, v akých smeroch sa ľudia odchyľujú od racionality. Vďaka exaktným experimentálnym, ale aj teoretickým nástrojom, aj napríklad teórii hier, dokážeme oveľa lepšie pochopiť, aké dôsledky majú konkrétne odchýlky od racionálneho správania. A to je veľmi produktívny prístup.

Základný predpoklad, že ľudia sú racionálni, vôbec nie je hlúpy. Naopak, ako východiskový bod je mimoriadne užitočný. Ak by ste sa snažili postaviť spoločenské vedy alebo ekonómiu na predpoklade, že každý je iracionálny alebo čisto altruistický, ďaleko by ste sa nedostali.

Potrebujeme teda túto referenčnú teóriu, hoci je sama osebe príliš zjednodušená, pretože v realite existuje množstvo kognitívnych skreslení. Existuje nespočetný počet príkladov, ako ľuďom záleží na iných, alebo im závidia. Racionalita a vlastný záujem sú tak len akýmsi prvotným odrazovým mostíkom. V závislosti od konkrétnej situácie musíme brať do úvahy aj ďalšie faktory a analyzovať ich dôsledky.

3 fotky v galérii

Jean-Robert Tyran

Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Niekedy je tou najviac iracionálnou vecou politika. Na Slovensku sme v posledných týždňoch schvaľovali rozpočet. Vláda čelila kritike pre vysoký deficit a rastúci dlh. Človek by očakával, že vlády sa budú správať racionálne a budú myslieť na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Napriek tomu to často nerobia. Ako by ste tento fenomén vysvetlili?

V tomto prípade ide vlastne o nedorozumenie. Vlády majú často motiváciu utrácať nad svoje pomery. Ak uvažujú racionálne, vidia, že inštitúcie sú nastavené tak, že ich za to nepotrestajú okamžite. Vidíme to v Rakúsku alebo v mnohých iných krajinách.

Vezmite si napríklad Francúzsko, kde teraz mládež protestuje v uliciach. Francúzsko však hospodárilo s deficitom kontinuálne 53 rokov. Rok čo rok vláda míňa viac peňazí daňovníkov, ako vyberie. Prečo to tak je, sú hlúpi? Nie. Motivuje ich viera, že vďaka tomu vyhrajú voľby. A smutnou pravdou je, že vďaka tomu tie voľby naozaj vyhrávajú.

Problémom teda je, že inštitucionálne mantinely pre politikov nie sú dostatočne silné a voličmi sa dá manipulovať. Nekladú dôraz na dlhodobý záujem, ale zameriavajú sa len na svoj okamžitý prospech. Chcú nejaký príspevok tu, príspevok tam, vyššie dôchodky, viac toho či onoho. Nechápu, alebo ich možno ani nezaujíma, že z dlhodobého hľadiska nám takýto prístup prinesie len neustále rozpočtové deficity. A v určitom momente to povedie k rozpočtovej kríze. Našťastie, tam ešte nie sme. Našťastie, v Európe sa to zatiaľ vo väčšine prípadov nestalo.

Mali sme príklad Grécka.

Takmer zbankrotovalo, to áno. Skutočným problémom však je, že motivácie sú nastavené nesprávne a ľudia nedostatočne rozmýšľajú o dlhodobom horizonte. O to zaujímavejšie je, že niekedy vlády, keď sú naozaj pod tlakom, k racionálnym krokom nakoniec pristúpia.

Napríklad teraz v Rakúsku vidíme, že sa vláda snaží konsolidovať rozpočet. To, samozrejme, okamžite vyvoláva protesty. Študenti vyšli do ulíc a protestovali proti škrtom vo výdavkoch na školstvo. Kde však boli títo študenti všetky tie roky, keď vláda nadmerne míňala? Vtedy v uliciach neboli. Mysleli si totiž, že kým niečo dostávajú, nemajú dôvod protestovať.

Ako teda môžeme nastaviť motivácie tak, aby k takýmto situáciám nedochádzalo?

V prvom rade treba lepšie pochopiť fenomén asymetrie. Jedna z dôležitých asymetrií sa nazýva averzia k strate. Ak prídete o tisíc dolárov, bolí vás to oveľa viac, ako vás poteší, keď rovnakú sumu vyhráte.

Ľudia sa prirodzene snažia chrániť pred stratami, a preto vlády so škrtmi váhajú. Vedia, že by vyvolali protesty. Musíme túto dynamiku pochopiť a uvedomiť si, že v niektorých situáciách je potrebné vládu k zodpovedným krokom jednoducho donútiť. Vezmite si napríklad Švajčiarsko. Má mimoriadne zdravé verejné financie. Hospodári najlepšie v Európe a možno aj na svete.

Švajčiarsko má mimoriadne elegantné pravidlo dlhovej brzdy, ktoré si ľudia sami odhlasovali v referende.