Bola príliš krásna, šťastie nám závideli, hovoril o slávnej zabudnutej herečke režisér Jiří Weiss

Clivo a tajomne pôsobiacu herečku Danielu Smutnú (nomen omen) si spájame predovšetkým s filmom Romeo, Julie a tma, kde spolu s Ivanom Mistríkom zahrali nezabudnuteľnú ľúbostnú dvojicu z čias protektorátu.  

Film vznikol podľa novely, ktorú napísal v roku 1958 Jan Otčenášek a tento spisovateľ aj upozornil režiséra Jiřího Weissa na mimoriadne krásnu Danu (tak ju väčšinou volali) Smutnú, aby ju do filmu obsadil.

Jiří Weiss sa do Daniely zamiloval nielen ako tvorca, ale aj ako muž, a vzal si ju neskôr za manželku. Dana Smutná (nar. 1935 v Prahe) bola v čase nakrúcania v neľahkej situácii. Pochádzala síce z tzv. dobrej rodiny, ale jej otec počas protektorátu (aký paradox – Weiss bol z rodiny židovskej ) – kolaboroval s nacistami. Pracoval pre neslávne známeho protektorátneho ministra školstva a osvety Emanuela Moravca a po vojne bol odsúdený a väznený v Jáchymove. Na následky rádioaktívneho žiarenia predčasne zomrel, čo rodinu už celkom zničilo. Nemali peniaze, mama bola zlomená a nevychádzala z bytu.

Dana, samozrejme, nemohla študovať, hoci bola vzdelaná a rozhľadená. Kvôli otcovmu počínaniu a následnému osudu zostala zakríknutá a nesmelá. Umenie ju však lákalo, a tak sa zamestnala ako klapka na Barrandove. A práve tam sa zoznámila s Jiřím Weissom, ktorý mal veľký úspech s filmom Vlčia jama (1957) a chystal sa nakrúcať film Romeo, Julie a tma. Scenár čerpal z novely Jana Otčenáška, ktorý Weissa nahovoril, aby do filmu obsadil neškolenú Danu. Asi vystihovala jeho literárnu predstavu o židovskom dievčati a najmä – bola výrazný zjav.

Obecenstvo zamrelo

Myslím, že som film videla v kine, ktoré sa volalo Praha (bývalo na Námestí SNP, vzniklo v roku 1925 a pôvodne sa volalo Atlon). Spomínam si, že film Romeo, Julie a tma divákov (1960) celkom opantal. Po premietnutí zostalo v sále absolútne ticho. Obecenstvo zamrelo – zakmásala ním láska a hrôza. Od vojny a holokaustu už síce ubehli roky, ale téma bola stále čerstvá, nevyčerpaná, silno alarmujúca. Išlo o príbeh študenta Pavla, ktorý ukrýval na povale mestského činžiaka židovské dievča, čím riskoval nielen svoj život, ale život všetkých susedov. Film bol čierno-biely, čo drámu ešte umocňovalo. (Aj Dana bola taká čierno-biela krásavica s dramatickým akcentom.)

Dvojica hlavných hrdinov vložila do svojho herectva toľko citu a ozajstnosti, že diváci boli naozaj prevalcovaní. Daniela Smutná sa razom stala hviezdou. Žala úspechy na medzinárodných festivaloch, prirovnávali ju k Sofii Loren, konkurovala Jane Brejchovej. Vlastne, nekonkurovala. To nevedela. Bola nesúťaživý typ, a ako sa vyjadril jej manžel, režisér Jiří Weiss – bola krásna, talentovaná, ale nepriebojná: „Daniela Smutná mala dvojakú smolu: jednak bola mojou ženou a jednak bola príliš krásna. V Čechách sa ťažko znáša všetko, čo je výnimočné a jej krása výnimočná bola. Danin portrét z doby nášho rozchodu patrí do môjho životopisu. Len ma mrzí, že pri svojej kráse Dana nemala vôľu a odvahu sa presadiť.“

Foto:
Ronald Grant Archive / Mary Evans / Pantheon / Mary Evans Picture Library / Profimedia
Dana Smutná vo filme Zlaté kapradí (1963).

To o nej napísal režisér Weiss v autobiografii Biely mercedes, ktorá vyšla v deväťdesiatych rokoch. Opísal tam podrobnejšie aj to, ako sa okolie snažilo ich vzťah rozbiť, lebo mu Danu jednoducho závideli. Keď spolu cestovali na zahraničné festivaly, videl, ako Daniela fascinovala svetoznámych umelcov, ktorí sa jej prihovárali a neraz ju až obťažovali. Nápor pozornosti a úspechov zrejme manželstvo nevydržalo a prišlo k rozvodu.

Po ňom však popularita herečky začala hasnúť. Daniela Smutná sa vydala po druhý raz, a to za psychiatra, čím sa dostala do celkom iného prostredia. Navyše, nový manžel pôsobil v zahraničí, a ona cestovala s ním, čo ju od umenia celkom vzdialilo. Zomrela v roku 2001 po vážnej chorobe. Pokiaľ ide o všeobecnú pamäť, nie je už veľmi známa, ale hrala v nezabudnuteľných filmoch, ktoré aj dnes ľudia poznajú a čudujú sa, kto je tá úžasná herečka.

Dejiny všedného dňa

Jiří Weiss, o ktorom sa dá povedať, že Danielu stvoril, bol tiež veľmi zaujímavý človek. Herečku zvečnil nielen vo filme, ale aj v spomínanej knihe Biely mercedes. Napísal ju v deväťdesiatych rokoch, keď sa po revolúcii vrátil do Česka. Aj on, hoci kedysi patril k štátotvorným umelcom, sa totiž dostal s režimom do konfliktu a emigroval. Vo svete ho poznali a chceli, aby v zahraničí učil aj nakrúcal. Ani k nim však nebol milosrdný a v autobiografii píše tiež o sklamaniach a rozčarovaniach, ktoré zažil v tamojšej kultúre. Zomrel vyše deväťdesiatročný v Kalifornii (pochovaný je na Olšanskom cintoríne v Prahe).

Svoj prvý dokumentárny film Dejte nám křídla nakrútil v roku 1936 – čiže je to už deväťdesiat rokov – a od tých čias vytvoril desiatky pozoruhodných filmov. Bol pamätníkom československej kinematografie a mnoho zo svojich bohatých skúseností vložil do knihy Biely Mercedes. Napísal ju s mimoriadnou virtuozitou a otvorenosťou. Sú to vlastne dejiny českej a slovenskej kultúry od tridsiatych rokov po deväťdesiate, vyjadrené jazykom všedného dňa a to celkom nediplomaticky. Účinkujú tam najznámejšie postavy našej aj svetovej politiky a umenia.

O tzv. novej vlne, ktorá preslávila Československo vo svete, napríklad napísal: „Vincent van Gogh mohol maľovať svoje obrazy, aj keď žiaden z nich nikto nekúpil, ale ani Miloš Forman, Ivan Passer, Jiří Krejčík, Věra Chytilová ani ja by sme nemohli natáčať svoje filmy bez slobody, ktorú nám poskytovali Štátny film.“

Filmy novej vlny boli elitné, menšinové, bez podpory by nemohli existovať. Vzápätí ale podobne šťavnato opísal Weiss ďalší vývoj, nesprávne kroky, ktoré viedli k omylom a ktoré treba poznať aj dnes. Stojí teda zato si knihu prečítať – človek má z nej dojem ako z Weissových filmov Vlčia jama či Romeo, Julie a tma: je po nich trocha prevalcovaný. No ale Weiss nakrútil tých vynikajúcich filmov viac a aj Dane umožnil viac prezentácií.

Často hrala so Slovákmi

Danu Smutnú obsadzovali aj do slovenských filmov. V známej detektívke Vrah zo záhrobia hrala s celou plejádou slovenských hviezd (Ladislav Chudík, Július Pántik, Jozef Budský, Jozef Adamovič). Vo filme Zbabelec (scenár Ivan Bukovčan a Ota Ornest) účinkovala opäť s Ladislavom Chudíkom, hral tam aj František Dibarbora, Dušan Blaškovič, Emil Horváth starší či Peter Rúfus. K filmu Zbabelec sa viažu vtipné spomienky Jiřího Weissa (sú tiež v autobiografii) na sovietsku filmovú hviezdu Olega Striženova.

Ten bol v tom čase veľmi populárny, lebo bol skvelý herec a ešte sa aj podobal na Gérarda Philipa. Striženov pôsobil jemne, až étericky, ale Weiss spomína, že počas nakrúcania bol stále naložený v alkohole, takže sa s ním nedalo poriadne komunikovať. Weiss predpokladá, že herec mal obavy, aby v zahraničí niečo „nesprávne nekecol na margo politiky” a nervy si posilňoval vodkou. Ako vidno, Weiss mal pochopenie aj pre pikantérie. Život chápal v celej jeho rozmanitosti, preto sa mu tak darilo, a preto ho milovala aj taká nadaná krásavica, ako bola Daniela Smutná.

Témy:
Dana Smutná
Jiří Weiss
Jan Otčenášek
Biely mercedes
Romeo, Julie a tma
Nacisti
film

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.