
Zo dňa na deň začala svet vidieť rozmazane. Kristína sa však nevzdala – pracuje, pečie torty a najväčšiu silu jej dáva dcérka Julka.
Život sa jej zmenil zo dňa na deň
Zrakové postihnutie na Kristíne Ondrášovej na prvý pohľad nevidno. Práve preto sa neraz stretáva s nepochopením. Keď v obchode nevie nájsť výrobok alebo si prečítať etiketu, musí požiadať o pomoc a vysvetľovať situáciu, ktorú okolie nedokáže rozpoznať.
Nedávno oslovila predavačku a poprosila ju, aby jej pomohla nájsť konkrétny tovar. Povedala jej, že nemá okuliare. „Odpovedala mi: Ani ja nevidím, tiež nemám okuliare,“ opisuje Kristína. Situáciu nezmenilo ani to, keď vytiahla lupu. Napriek podobným zážitkom však zdôrazňuje, že pozitívne skúsenosti prevažujú.
Foto:archív KO
Spolu s ambasádormi verejnej zbierky Biela pastelka a ďalšími „zrakáčmi“, s ktorými hovoria o každodennosti slabozrakého človeka.
Aj správny autobus môže byť problém
Pre vidiaceho človeka sú to často drobnosti, nad ktorými ani nepremýšľa. Pre Kristínu však môžu znamenať ďalšiu prekážku. Náročné je napríklad zistiť, ktorý autobus práve prichádza na zastávku. „Musím sa pýtať ľudí, aký je to autobus. Zväčša však bývajú ochotní, mám pozitívne skúsenosti. No najistejšie sa cítim, keď ma niekto sprevádza, cítim sa tak bezpečnejšie, “ hovorí.
Jej veľkou oporou je dcérka Julka. „Pomáha mi a je mojimi očami,“ vraví hrdo mladá mama. Spoločne rady chodia do prírody, robia si pikniky. Stačí im zopár hračiek, spoločenská hra či lopta a niečo pod zub. Kristínka tieto chvíle nazýva ich „malými-veľkými chvíľami“.
Jeden z piknikov sa jej vryl do pamäti mimoriadne hlboko. Bolo to na Deň matiek. Julka zrazu stíchla, a tak sa jej opýtala, nad čím premýšľa. „Povedala mi: Mami, vieš nad čím? Ako ťa mám veľmi rada!“ spomína Kristína. „Šesťročné dieťa… Ostala som prekvapená a dojatá. Bola to krásna chvíľa, ktorú si uchovám.“
Foto:archív KO
Priateľov a rodinu rada poteší svojím sladkým umením.
Torty musia byť tip-top
Kristína rada číta, hoci s lupou je to pomalšie a náročnejšie. Táto pomôcka ju sprevádza aj pri mnohých bežných činnostiach a nezaobíde sa bez nej ani pri svojej veľkej záľube – pečení zákuskov a tort, ktorými rada poteší svojich priateľov a blízkych.
„Som veľký detailista, všetko musí byť tip-top. Bez lupy sa pri tom nepohnem,“ priznáva. Človek s dobrým zrakom si podľa nej často ani neuvedomí, koľko krokov navyše musí slabozraký pri pečení urobiť. Každý údaj či množstvo si potrebuje overiť lupou.
Veľkú radosť jej preto urobila hovoriaca kuchynská váha, ktorú dostala do daru. „Je to úžasný pomocník. Výrazne mi uľahčila pečenie,“ pochvaľuje si. Svoje torty prezentuje aj na sociálnych sieťach pod názvom Torty od Tinky. Okrem toho stíha aj výrobu milých dekoračných bábik a sezónnych venčekov. Ako vraví, je skrátka taká kreatívna duša…
Sociálne siete využíva rada, problémom však býva písanie odpovedí. Jej priatelia si už zvykli, že jej správu radšej nahrajú. Kristína im rovnakým spôsobom aj odpovedá. Rada si pozrie dobrý film, potrebuje však špeciálne binokulárne okuliare. Titulkované filmy pre ňu nie sú vhodné, pretože text nedokáže prečítať dostatočne rýchlo.
Foto:archív KO
Teplo domova dotvoria aj venčeky, ktoré si Kristínka vyrába sama.
Práca, príroda a spev vtákov
Kristína pracuje ako masérka. Vo voľnom čase vyhľadáva pokoj v prírode, chodí na prechádzky a zbožňuje spev vtákov. Snaží sa žiť aktívne napriek tomu, že zrakové postihnutie ovplyvňuje prakticky každý jej deň. „Keď sa mi to stalo, uvedomila som si, že prichádzam o všetko – o svoje plány, sny aj bežné aktivity, ako je napríklad šoférovanie,“ hovorí otvorene. „Hoci s hendikepom žijem už pätnásť rokov, stále sú chvíle, keď to nie je jednoduché. Aj ja si občas poplačem.“
Zároveň však nechce, aby jej príbeh vyznel ako rezignácia. „Možno dodá odvahu ľuďom, ktorí prežívajú niečo podobné, aby nezostali len sedieť v tme či hmle, ale pokračovali ďalej a hľadali v živote to dobré. Treba zostať optimistom, aj keď je to niekedy náročné.“
Foto:archív KO
Voľný čas rada venuje i tvoreniu – rada vyrába milé dekoračné bábiky.
Medzi ľuďmi, ktorí jej rozumejú
Kristína sa zapojila do nakrúcania spotu i kampaňových videí k 25. ročníku verejnej zbierky Biela pastelka, ktorá podporuje nevidiacich a slabozrakých ľudí na ceste k samostatnému a plnohodnotnému životu. Vystúpením zo svojej komfortnej zóny chcela verejnosti pripomenúť, aké dôležité je starať sa o zdravie a ako rýchlo sa nám môže život zmeniť.
„Najsilnejší bol pre mňa pocit, že som medzi ľuďmi, ktorí ma naozaj chápu. V bežnom živote sa často cítim nepochopená, no tu som mala pocit, že v tom nie som sama,“ opisuje nakrúcanie. Hovoriť pred kamerou o vlastnom zdraví a strate zraku bolo pre ňu citlivé a osobné. Rozhodla sa však svoj príbeh vyrozprávať s nádejou, že povzbudí ďalších.
„Chcem, aby ľudia vedeli, čo sa môže stať, keď človek dostane kliešťa, ochorie na boreliózu a následne sa uňho rozvinie zápal zrakového nervu,“ vysvetľuje. „Verím, že môj príbeh, i príbehy mojich kolegov, povzbudia aj ďalších ľudí so zrakovým postihnutím, aby sa nevzdávali a napriek prekážkam žili naplno.“
Foto:archív KO
Na oslavu Kristínka nepríde bez vlastnoručne vyrobenej torty na želanie oslávenca.
18. septembra neobíďte Bielu pastelku
Kristínkin príbeh je jedným z mnohých príbehov ľudí, ktorým zrakové postihnutie mení každodenný život, nie však ich túžby a plány. 18. septembra stretnete v uliciach dobrovoľníkov Bielej pastelky. Neobíďte ich. Aj váš príspevok pomáha ľuďom so zrakovým postihnutím žiť samostatnejšie. Prispieť však môžete aj online darom či SMS správou s ľubovoľným textom na číslo 820. Ďakujeme!
Pozrite si oficiálny spot 25. ročníka verejnej zbierky Biela pastelka. Jedným z účinkujúcich v kampani sa stal aj Daniel.
zdielať
zdielať
tlačiť
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.