BROZ vyhralo prvé miesto v celoeurópskej súťaži LIFE Awards, aj napúšťanie bazénov má svoje pravidlá (EKOvýber)

Slovenské projekty ochrany prírody zbierajú európske ocenenia, no zároveň čelia sporom o ťažbu dreva a výstavbu zjazdoviek.

Pozrite si s nami prehľad správ z oblasti životného prostredia, ktoré by vás mohli zaujať.

Filip Kuffa ohlásil v auguste 2025 veľký monitoring pre odhad počtu medveďov na Slovensku.

Prečítajte si tiež:

BROZ vyhralo prvé miesto v celoeurópskej súťaži LIFE Awards

BROZ – ochranárske združenie vyhralo prvé miesto v celoeurópskej súťaži LIFE Awards. Získalo ho za projekt ochrany a obnovy dunajských lužných biotopov. TASR o tom informovala Andrea Froncová zo združenia.

„Z tohto ocenenia sa veľmi tešíme a nesmierne si ho vážime. Je dôkazom, že naše projekty na Slovensku robíme na najvyššej európskej úrovni. Obnova vodného režimu v ramennej sústave si vyžadovala komplexný prístup a nadviazanie spolupráce medzi množstvom partnerov. Zrealizované opatrenia sú dôkazom toho, že sa nám túto neľahkú úlohu podarilo splniť,“ povedal predseda BROZ Tomáš Kušík.

BROZ realizovalo tento slovensko-maďarský projekt od roku 2015 do roku 2024 v spolupráci s maďarským národným parkom Duna-Ipoly, Výskumným ústavom vodného hospodárstva, Národným lesníckym centrom a štátnym podnikom Vodohospodárskou výstavbou. Projekt spolufinancovalo ministerstvo životného prostredia.

Projekt LIFE Dunajské luhy bol medzi deviatich finalistov vybraný z celoeurópskej konkurencie projektov ochrany prírody ukončených v roku 2024. Projekty podľa Froncovej do súťaže vyberajú na základe ich prínosu pre prírodu a biodiverzitu, ale aj na základe zapojenia stakeholderov v území, zapojenia verejnosti a celkovej komunikácie projektových aktivít.

BROZ v spolupráci s partnermi riešilo najmä obnovu územia ramennej sústavy Dunaja, ktorej vodný režim v minulosti významne pozmenilo Vodné dielo Gabčíkovo. Súčasťou tohto projektu bolo aj naštartovanie simulovaných záplav v roku 2020. Okrem toho obnovovali riečne ramená v dĺžke 9,5 kilometra, mokrade s rozlohou 64 hektárov, prirodzené lužné lesy, kde vysadili viac ako 73.000 pôvodných druhov stromov a pastvu na vzácnych lúčnych biotopoch s rozlohou 81 hektárov, vysvetlila Froncová.

Projekt podľa jeho manažéra Andreja Devečku priniesol život do dunajských luhov. „Najmä do územia, kde voda od postavenia Vodného diela Gabčíkovo veľmi chýbala, keďže koryto Dunaja už so svojou pôvodnou ramennou sústavou nekomunikuje a riečne ramená a mokrade treba napúšťať cez umelý prívodný kanál,“ dodal Devečka.

Program LIFE predstavuje podľa združenia jeden z najdôležitejších finančných nástrojov Európskej únie na ochranu prírody. Pomáha zachovávať biodiverzitu, obnovovať poškodené ekosystémy a zapájať široké spektrum organizácií a verejnosti do ochrany životného prostredia. Je zameraný na ochranu a obnovu európskej siete chránených území Natura 2000, najväčšej siete chránených území na svete, priblížilo.

Aevis upozorňuje na ohrozenie UNESCO v Poloninách

V Národnom parku (NP) Poloniny má podľa ochranárov pokračovať ťažba dreva v rozsahu, ktorý je v rozpore s ochranou lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO. Organizácia Aevis upozorňuje, že súčasná aj plánovaná ťažba zasahuje do nárazníkových zón, ktoré sa Slovensko zaviazalo chrániť. Lesy SR tieto tvrdenia odmietajú a tvrdia, že postupujú v súlade s legislatívou, programami starostlivosti o lesy a pod dohľadom orgánov ochrany prírody.

Podľa údajov, ktoré organizácia analyzovala, sa má v roku 2026 v Poloninách ťažiť drevo na šiestich percentách územia nárazníkovej zóny UNESCO. Podľa podmienok ochrany lokality by pritom rozsah zásahov nemal ročne prekročiť jedno percento jej výmery. „Objem a intenzita ťažby dreva v Poloninách na rok 2026 navodzujú dojem, že prioritou tam nie je ochrana prírody, ale snaha vyťažiť a predať čo najviac dreva ešte pred schválením zonácie,“ uviedol riaditeľ organizácie Aevis Rastislav Mičaník.

Lesy SR potvrdili, že v širšej nárazníkovej zóne majú na rok 2026 plánovanú ťažbu v objeme 37 540 kubických metrov dreva. „Ide o zákonnú a plánovanú lesohospodársku činnosť realizovanú v súlade s programom starostlivosti o lesy a princípmi prírode blízkeho hospodárenia. Ťažba zahŕňa obnovné aj výchovné zásahy, ktorých cieľom je zabezpečenie stability lesných porastov, ich generačnej obnovy, zdravotného stavu a dlhodobej ekologickej odolnosti,“ uviedla Laura Tettingerová z internej a externej komunikácie Lesov SR. Dodala, že používané hospodárske postupy sú výrazne šetrnejšie a realizujú sa najmä formou jednotlivého alebo maloplošného skupinového výberu.

Aevis tvrdí, že viac ako polovica zásahov sa má týkať povodia vodárenskej nádrže Starina. Lesy SR uviedli, že OZ Ulič tam na jednom lesnom obvode plánuje ťažbu 4445 kubických metrov dreva a činnosti majú prebiehať v súlade s pravidlami ochrany vodárenského zdroja. Lesy SR zároveň pripomenuli, že v povodí Stariny hospodária aj ďalší obhospodarovatelia.

Slovensko spolu s ďalšími 17 krajinami zdieľa lokalitu svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. „Slovensko sa zaviazalo, že prijme opatrenia aj nad rámec základných požiadaviek UNESCO, aby sa tým dosiahla maximálna ochrana starých bukových lesov a pralesov. Akákoľvek činnosť by mala minimalizovať negatívny vplyv na územie a posilňovať ochranu prírody. To sa však v Poloninách nedeje a situácia sa, naopak, zhoršuje,“ skonštatoval Mičaník.

Podľa štátneho podniku výška obnovnej úmyselnej ťažby počas kalendárneho roka neprekračuje desatinu objemu obnovnej ťažby odporúčanej programom starostlivosti o lesy pre vlastnícky celok v národnom parku. Lesy SR argumentujú aj tým, že územie UNESCO sa za uplynulých 19 rokov rozšírilo o 12.692,66 hektára, čo podľa nich dokumentuje posilňovanie ochrany prírodne hodnotných území.

Národný park Poloniny
Zdroj: TASR

TMR zúži pripravovanú zjazdovku v lokalite výskytu novoobjaveného plieska

Výstavba novej zjazdovky Luková – Otupné v Jasnej môže pokračovať, v lokalite výskytu novoobjaveného plieska zjazdovku zúžia. Okresný úrad (OÚ) Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, tak rozhodol po minulotýždňovom rokovaní dotknutých strán v Demänovskej doline. OÚ ako príslušný orgán ochrany prírody a krajiny informoval o rozhodnutí, že výstavba môže pokračovať pri dodržaní určitých opatrení. TASR o tom informoval manažér komunikácie a PR Marián Galajda.

„Tak, ako sme deklarovali už po tom, ako nám bol nález vodnej plochy oznámený, zachováme ju a prijmeme také opatrenia, aké nám štátne orgány nariadili. Sme radi, že sa podarilo nájsť riešenie v rámci schváleného územia, a to aj za cenu toho, že sme časť zjazdovky prenechali na ochranu a zachovanie mokrade,“ uviedol riaditeľ developmentu spoločnosti TMR Eduard Markócsy.

Podľa OÚ Žilina ostane mokraď zachovaná, okraj stavby bude pretrasovaný a mimo upravenej trasy stavby sa nebudú vykonávať terénne úpravy. V okolí mokrade má byť vytvorené ochranné pásmo s rozlohou zhruba 500 štvorcových metrov, ktoré zabezpečí jej nedotknuteľnosť ďalšou výstavbou.

Manažér komunikácie a PR spoločnosti TMR priblížil, že opatrenia úradu sa týkajú tiež zúženia a odklonenia zjazdovky v danom mieste, aby pri zrážkach alebo topení snehu voda zo zjazdovky stekala mimo mokrade. „Východný okraj zjazdovky v celom kolíznom úseku bude vyložený suchým gravitačným múrom vyloženým z miestnych žulových balvanov, ktoré budú tvoriť zároveň aj stabilizačné zábrany,“ spresnil Galajda opatrenia s tým, že realizácia násypu koruny zjazdovej trate bude pod dohľadom environmentálneho dozoru a pracovníkov Správy NAPANT-u.

Okresný úrad tiež nariadil, aby boli z dôvodu stabilizácie morény vyvrátené korene stromov ponechané v bezprostrednom okolí a vyčnievajúce korene, respektíve konáre šetrne upravené pre prípad kolízie s lyžiarmi. Práce majú byť realizované tak, aby nespôsobili odvodnenie mokrade – nenarušili hydrogeologický kolektor.

Spoločnosť TMR zároveň pracuje na splnení nariadených kompenzačných opatrení. „K dispozícii už je výnimka, ktorá umožňuje letecké práce od 1. júla, nevyhnutné na odstránenie nevyužívaného vleku. Aktuálne je v procese povoľovania ešte rozhodnutie na odstránenie vleku a rovnako tak rozhodnutie o vrátení zjazdovky „Spravodlivá“ do lesného pôdneho fondu a jej ponechanie na samovývoj. Priebežne sa zároveň vykonávajú aj opravy erózie na jestvujúcich zjazdovkách,“ doplnil Galajda.

Na novoobjavené pliesko v Nízkych Tatrách v nadmorskej výške 1316 metrov nad morom v máji upozornili ochranári. Podľa nich sa pliesko nachádza v ľadovcovej moréne, ktorá je pozostatkom z doby ľadovej. Iniciatíva My sme les dodala, že kým vo Vysokých a Západných Tatrách sú nálezy dosiaľ nezdokumentovaných pliesok v lesnom teréne, prípadne v pásme kosodreviny dodnes relatívne bežné, v Nízkych Tatrách ide o vzácnosť.

Nález plieska v Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT)
Zdroj: Facebook/My sme les

Osud plieska, ktoré sa nachádza priamo v trase novej zjazdovky Luková – Otupné, je v rukách Okresného úradu v Žiline
Zdroj: My sme les

Bratislavská vodárenská spoločnosť pripomína, že napúšťanie bazénov má svoje pravidlá

Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) opätovne pripomína, že aj napúšťanie bazénov má svoje pravidlá. Nevhodný spôsob ich napúšťania totiž môže spôsobiť pokles tlaku vody alebo dočasné obmedzenia v jej dodávke. Občanov preto aj tento rok vyzýva na zodpovedný prístup.

„Zákazníkom, ktorí sa rozhodnú napustiť bazén z verejného vodovodu, odporúčame, aby si na napúšťanie zvolili správny čas a vhodný postup,“ zdôrazňuje hovorca BVS Matúš Stračiak.

Pri napúšťaní bazénov z verejného vodovodu, a to najmä v čase tropických teplôt, je podľa neho nevyhnutné dodržiavať určité pravidlá, aby sa predišlo problémom v distribučnej sieti a zhoršeniu kvality vody. Verejný vodovod totiž nie je primárne dimenzovaný na napúšťanie bazénov. Ide teda o mimoriadny odber, ktorý môže ovplyvniť nielen plynulosť zásobovania pitnou vodou.

Pri rýchlom a prudkom napúšťaní dochádza k nárazovým zmenám tlakových pomerov vo vodovodnej sieti. Tie spôsobujú uvoľňovanie inkrustov, teda nánosov a usadenín z vnútorných stien potrubia. Následkom toho môže byť zakalenie vody, v niektorých prípadoch aj pokles tlaku, ktorý pocítia nielen jednotliví odberatelia, ale aj širšie okolie.

BVS preto zákazníkom odporúča napúšťať vodu do bazéna postupne, pomaly a najmä mimo odberovej špičky. Ideálne je to v noci medzi 21.00 a 5.00 h. Za najlepšie považujú vodárne aj rozložiť si napúšťanie na viac dní, čím je možné tiež eliminovať pravdepodobnosť, že v rovnakom čase budú napúšťať bazény aj ďalší odberatelia. Nedôjde tak k zmene hydraulických pomerov v sieti, ktoré majú za následok zhoršenie senzorických vlastností vody.

„Dodržiavaním týchto odporúčaní odberatelia prispejú k zachovaniu kvality vody a stabilného zásobovania v celej vodovodnej sieti,“ podotkol Stračiak.

Aj napúšťanie bazénov má svoje pravidlá
Zdroj: Vytvorené pomocou AI Gemini

Lesníci začali s bezpečnostným výrubom stromov

Štátny podnik Lesy SR pristúpil od pondelka 8. júna približne do 20. júna k bezpečnostnému výrubu stromov v blízkosti frekventovaného hlavného cestného ťahu I/66 v Podbrezovej. TASR o tom informovala hovorkyňa Lesov SR Laura Tettingerová.

„Lesy SR v spolupráci so Slovenskou správou ciest a obcou Podbrezová pripravia bezpečnostný výrub stromov, ktorého cieľom je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky a prevencia rizikových situácií v úseku so strmým svahom. Práce budú realizovať s dôrazom na bezpečnosť vodičov, obyvateľov i stabilitu svahu v danom území,“ zdôvodnila Tettingerová.

Práce vykonávajú v rozsahu asi jedného kilometra, denne v čase od 8.00 do 14.00, v prípade potreby a podľa dopravnej situácie aj do 18.00.

„Stromy rastúce v bezprostrednej blízkosti cesty predstavujú vzhľadom na terénne podmienky a stav svahu potenciálne riziko pre vodičov i ostatných účastníkov cestnej premávky. Vzhľadom na strmý svah a riziko zosuvu pôdy bude v území ponechaná časť vyšších pňov stromov, ktoré poslúžia ako dočasné stabilizačné prvky. Cieľom je minimalizovať riziko zosuvu pôdy a padania skál do priestoru komunikácie do času realizácie ďalších zabezpečovacích opatrení,“ dodala Tettingerová.

Počas prác bude cesta čiastočne uzavretá v jednom jazdnom pruhu a dopravu budú usmerňovať poverení pracovníci. Lesy SR preto žiadajú vodičov o zvýšenú opatrnosť, rešpektovanie dopravného značenia a pokynov pracovníkov zabezpečujúcich reguláciu premávky.

Zábery zo splavu Malého Foki (jún 2026)

Prečítajte si tiež:

Vyše 400 žiakov súťažilo v mestskom parku o účasť na ekovýlete

Mestský park v Senici sa v piatok stal dejiskom environmentálno-vzdelávacieho podujatia EKO DEŇ 2026. Na piatom ročníku akcie sa zúčastnilo približne 400 až 450 žiakov druhého stupňa základných škôl a študentov osemročných gymnázií. Súťažili o ekovýlet. TASR to uviedla projektová manažérka mesta Senica Ľubica Kadlec-Melišová.

„Táto akcia sa koná pravidelne každý rok. Posledné roky sme sa zamerali špeciálne na druhý stupeň základných škôl. Máme tu pre nich pripravených 19 stanovísk. Na tých stanoviskách sú rôzne témy od prírodných vied, cez ekológiu, astronómiu, ale aj poznávacie témy z oblasti Európskej únie,“ ozrejmila.

Súčasťou programu boli vedecké experimenty, mobilné planetárium, lesná pedagogika, ukážky záchrany živočíchov, poznávanie hmyzu, energetické bicykle PowerRace, ekologické čapovanie nápojov či premietanie animovaného filmu Príbehy o rieke, ktorý vznikol v rámci medzinárodného projektu REBIOCLIM. Film približuje význam revitalizácie vodných tokov a ich úlohu pri obnove prirodzených ekosystémov v krajine.

Podľa Kadlec-Melišovej je environmentálne vzdelávanie v súčasnosti mimoriadne aktuálne. „Téma ekológie je dôležitá v dnešnej dobe o to viac, pretože tie problémy nás už postihujú. Klimatické podmienky a všetky zmeny, ktoré sa dejú okolo nás, vnímajú nielen dospelí, ale mám pocit, že deti dnes ešte intenzívnejšie,“ doplnila.

Na podujatí sa prezentovali organizácie z celého Slovenska vrátane DAPHNE, Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, LESOV SR, Vedeckého brloha, projektu Planetárium do škôl či združenia Prales deťom. Návštevníci sa mohli oboznámiť napríklad s témami ochrany prírody, hospodárenia s vodou v krajine či vplyvu klimatických zmien na rastlinnú a živočíšnu ríšu.

Pripomenula, že školy sa zapájajú aj do súťaže o ekovýlet. „Školy musia absolvovať minimálne osem stanovísk. V prípade, že ich absolvujú, dostávajú sa do losovania o výlet do ekocentra. Je to veľká motivácia,“ zhrnula.

Organizátorom podujatia je samospráva. Ako uviedla Kadlec-Melišová, do tohtoročného ročníka sa zapojilo 25 tried vrátane žiakov zo spojenej školy. „Dalo by sa povedať, že dnes máme v Senici najväčšiu triedu ‚druhostupniarov‘ pod otvorenou oblohou,“ dodala.

Univerzita skúma využitie rias na čistenie odpadových vôd a výrobu biohnojív

Odborníci z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva (FZKI) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre skúmajú využitie rias na čistenie odpadových vôd a následnú výrobu biohnojív. V rámci projektu Nenuphar ako jediní na Slovensku intenzívne kultivujú riasy v objeme 6000 litrov na spracovanie odpadových vôd. Vzniknutá biomasa sa dá použiť priamo ako biohnojivo, informovala hovorkyňa SPU Renáta Chosraviová.

Na Slovensku sa vyrábajú priemyselné hnojivá s vysokou potrebou energie. Výroba je závislá od zemného plynu, ktorý je kľúčovou surovinou pri výrobe syntetických dusíkatých hnojív. „Európsky priemysel hnojív v súčasnosti čelí obrovskému tlaku pre ceny a dostupnosť zemného plynu. Organické alternatívy sa preto stávajú prioritou,“ povedal Ľuboš Jurík z Ústavu krajinného inžinierstva FZKI.

Odborníci ústavu tvoria a testujú novú technológiu získavania živín z odpadových vôd z mliekarenskej výroby. Odpadové vody dovážajú z mliekarní v Bánovciach nad Bebravou a Leviciach. Pri výrobe mlieka vznikajú odpadové vody, ktoré obsahujú množstvo cenných živín, najmä dusík, fosfor a vápnik. Napriek tomu ich nie je možné bez úpravy využívať na poľnohospodárske účely, pretože obsahujú množstvo organických látok, ktoré by mohli ohroziť pôdu.

Odpadové vody je potrebné najskôr spracovať v laboratórnych podmienkach a odstrániť z nich zvyšky mlieka, srvátky, tukov, bielkovín, baktérií a vírusov. Na tento účel využívajú odborníci pokročilú metódu úpravy mliekarenských vôd, ktorá kombinuje teplotnú pasterizáciu, ultrazvuk, zrážanie a centrifugáciu.

Dusík, fosfor a vápnik, ktoré zostanú vo vode po odstránení organického znečistenia, sú vynikajúcim substrátom na kultiváciu rias. „Riasy tieto živiny rýchlo absorbujú, vyčistia vodu a vzniknutá biomasa sa následne dá využiť ako organické hnojivo,“ povedal Jurík. Na efektívne čistenie odpadových mliekarenských vôd sa podľa jeho slov osvedčili zakúpené a otestované druhy sladkovodných rias.

Nová európska legislatíva zároveň otvára nové možnosti pre poľnohospodárov aj výrobcov biohnojív. Podľa pravidiel EÚ sa riasová biomasa získaná z odpadových látok považuje za organické hnojivo a môže sa používať v tekutej aj sušenej forme. Nové európske nariadenia o hnojivách prísne obmedzujú chemické hnojivá. Podporujú prechod na bezpečné a recyklované organické alternatívy.

V zmysle národnej legislatívy a nitrátovej smernice je na území Slovenska obmedzené množstvo dusíka aplikovaného vo forme hospodárskych hnojív na hodnotu 170 kilogramov na hektár za rok. „Ak farmári použijú recyklované organické hnojivá, môžu zvýšiť limit aplikácie dusíka a fosforu z hnojív na 250 kilogramov na hektár za rok. To znamená, že môžu pridať 80 kilogramov dusíka z biohnojiva. Tým môžu dosiahnuť vyššie a kvalitnejšie úrody,“ tvrdí Jurík. Toto riešenie je podľa neho prínosné najmä pre špeciálnu rastlinnú produkciu, pre ovocinárov a zeleninárov.

Odborníci FZKI vo Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku SPU v Kolíňanoch využívajú biohnojivo z rias pri pestovaní zeleniny na zalievanie hrachu a cvikly. Pokus realizujú od minulého roka. Použitie biohnojiva z rias v porovnaní s anorganickým, priemyselným hnojivom preukázateľne zlepšuje úrodu a skvalitňuje štruktúru pôdy, potvrdila Chosraviová. Používanie ekologického hnojiva zároveň pomáha farmárom bojovať proti rastúcim nákladom na hnojivá v poľnohospodárstve.

Stavba luxusného letoviska pokračuje napriek protestom

Albánsko bude pokračovať v realizácii plánov na výstavbu luxusného letoviska, za ktorými je spoločnosť prepojená s rodinou amerického prezidenta Donalda Trumpa, a to napriek pokračujúcim protestom tamojších obyvateľov. Pre agentúru Reuters to v pondelok povedal albánsky premiér Edi Rama, píše TASR.

Tisíce ľudí už viac ako týždeň vychádzajú do ulíc hlavného mesta Tirana aj na južnom pobreží, kde sa plánuje výstavba letoviska. Žiadajú zrušenie tohto projektu z dôvodu jeho dosahov na chránené mokrade v okolí, ktoré sú domovom tuleňov, morských korytnačiek a plameniakov.

Práve tento vták sa stál symbolom protestného hnutia, pričom ľudia na zhromaždenia nosia nafukovacie plameniaky a transparenty s nápisom: „Revolúcia plameniakov“.

Premiér tvrdí, že developeri v najbližších mesiacoch „ohúria“ verejnosť svojimi plánmi. Časti tohto letoviska by sa podľa neho mohli pre verejnosť otvoriť pred rokom 2030.

„Hovorím vám, že to bude krásny projekt a budeme hrdí na to, že prispievame k rozvoju Európy,“ povedal Rama. „Zvolili ma, aby som takéto veci uskutočňoval. Nevolili ma preto, aby ma viedli ľudia, ktorí majú inú predstavu o tom, ako rozvíjať túto krajinu,“ konštatoval premiér.

Za projektom luxusného letoviska stojí zať amerického prezidenta Jared Kushner a jeho manželka Ivanka Trumpová, ktorej sa podľa jej slov Albánsko zapáčilo pred niekoľkými rokmi, keď tam boli na dovolenke, pričom sa s nimi vtedy stretol aj Rama.

Kushnerova investičná firma Affinity Partners sa v súčasnosti podieľa na projekte v hodnote 1,4 miliardy eur v blízkosti chránenej oblasti Vjosa-Narta, a tiež na ďalšom projekte neďaleko neobývaného ostrova Sazan, na ktorom bola v časoch komunizmu tajná vojenská základňa.

Celková cena týchto projektov dosahuje podľa Ramu až päť miliárd eur. „Je to veľký sen a veľké sny vždy vyvolávali kontroverzie,“ tvrdí albánsky premiér.

Protesty proti výstavbe letoviska sa začali v máji, keď areál v blízkosti Vjosa-Narty ohradili ostnatým drôtom v súvislosti s prácami na príjazdovej ceste a ďalšími prípravnými prácami pred začatím výstavby. Niektorí protestujúci utrpeli zranenia pri stretoch so súkromnou bezpečnostnou službou. Rama uznal, že oplotiť túto oblasť bol „hanebný nápad“.

Obavy o prírodu však premiér bagatelizoval. Posúdenie vplyvu projektu na životné prostredie podľa neho dosiaľ nebolo vykonané a dokončené bude počas vývoja tohto projektu.

„Sme veľmi hrdí na to, čo sme urobili pre ochranu voľne žijúcich živočíchov v Albánsku. Európska komisia nemá dôvod pochybovať o našom pevnom odhodlaní chrániť všetko, čo je potrebné chrániť, pokiaľ ide o prírodu a voľne žijúce živočíchy,“ dodal Rama.

Rýchle správy

Zelenina a rôzne druhy kvetín sú súčasťou tohtoročnej pestovateľskej sezóny v skleníku na praktické vzdelávanie študentov Strednej odbornej školy v Želovciach vo Veľkokrtíšskom okrese. Zbierali už aj prvú úrodu paradajok, informovala Vanesa Čierna z tlačového oddelenia Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý školu zriaďuje. Dodala, že vo veľkom množstve sa pestujú hlavne rôzne druhy paprík a paradajok. Spomenula aj výsadbu zemiakov, ktorá je v školskom zeleninárstve. Čo sa týka kvetov tak v najväčšej časti sú to podľa nej begónie rôznych farieb. Pestujú však aj niekoľko kusov muškátov, petúnií, koleusov a ďalších druhov.
Druhý odstrel nebezpečných skalných vežičiek nad Hrebienkom vo Vysokých Tatrách bol v pondelok úspešný a ďalší tak už nebude potrebný. Práce na obnove turistickej trasy smerom na Rainerovu chatu, ktorú ohrozuje zosuv a je pre verejnosť nedostupná už viac ako 2,5 roka, sa tak posunuli do ďalšej fázy. Na sociálnej sieti o tom informovala Správa Tatranského národného parku.
Centrálne banky potrebujú pochopiť klimatickú zmenu preto, lebo jej dôsledky priamo zasahujú do oblastí, za ktoré nesú zodpovednosť, a tými sú cenová stabilita a stabilita finančného systému. Klimatické riziká sa postupne stávajú súčasťou bežných investičných, rozpočtových a rizikových rozhodnutí. Informoval o tom v blogu Národnej banky Slovenska vedúci oddelenia klimatickej udržateľnosti Roman Vasiľ. „Klimatická zmena je dnes súčasťou diskusie centrálnych bankárov o budúcom vývoji inflácie a stabilite finančného sektora,“ zdôraznil Vasiľ. NBS preto vypracovala klimatickú stratégiu, ktorá definuje, ako bude ku klimatickými rizikám pristupovať. „Extréme výkyvy počasia menia pravidlá hry v ekonomike či vo financiách a centrálne banky sa na ich dôsledky pripravujú. Tento trend potvrdzujú aj údaje o teplotách na Slovensku, podľa ktorých patrí posledných päť rokov medzi najteplejšie od začiatku meraní,“ dodal.
Ochrana prírody, obnova verejných priestranstiev či environmentálne vzdelávanie. Práve tieto témy dominovali súťaži ekologický čin roka, do ktorej sa zapojilo 21 aktivít z celého Trnavského samosprávneho kraja. Odborná komisia ocenila najlepšie z nich v dvoch kategóriách. Informoval o tom odbor komunikácie Úradu TTSK. V kategórii občianske združenia, obce a dobrovoľníci zvíťazila nezisková organizácia Pre Úľany – Pro Fudemus z Pustých Úľan s aktivitou Náučný chodník Úľanská mokraď. Druhé miesto získal tím dobrovoľníkov Drahovský vidiecky sad, ktorý premenil zanedbané územie pri cyklotrase na komunitný sad s desiatkami stromov a oddychovou zónou. Tretie miesto patrilo občianskemu združeniu Pro Balony za aktivity zamerané na obnovu verejných priestranstiev, výsadbu zelene a environmentálne vzdelávanie detí. Medzi školami uspela v 15. ročníku súťaže Základná škola s materskou školou na Atómovej ulici v Trnave, ktorá vytvorila živú ekologickú učebňu s včelím náučným chodníkom, divou lúkou a vyvýšenými záhonmi. Druhé miesto obsadila Základná škola s materskou školou v Horných Salibách za čistenie okolia vodných tokov spojené so vzdelávaním o triedení odpadu. Tretie miesto získala materská škola v Holíči, ktorá spolu s rodičmi vysadila takmer 200 drevín a vytvorila zelený priestor podporujúci biodiverzitu.
Slovenský vodohospodársky podnik chce nakúpiť mobilné protipovodňové zábrany s oceľovou konštrukciou. Vyhlásil preto tender. Odhadovaná hodnota zákazky je 3,78 milióna eur. Vyplýva to z oznámenia zverejneného vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Zábrany majú byť nové, nepoužité a s rokom výroby nie starším ako päť rokov. Majú byť nastaviteľné na výšku 1,5 metra a dĺžky dva až šesť metrov. Prispejú tak k zvýšeniu pripravenosti vodohospodárov pri operatívnych zásahov, uviedol SVP.
V rámci projektu podporeného z plánu obnovy vznikne na území mesta Galanta sieť verejne prístupných nabíjacích staníc pre elektromobily. Výška poskytnutého príspevku predstavuje 105.780 eur, informovala galantská radnica. „Po úspešnom ukončení verejného obstarávania má mesto zabezpečeného dodávateľa, ktorý zrealizuje celý projekt od spracovania projektovej dokumentácie až po výstavbu a uvedenie nabíjacích staníc do prevádzky,“ priblížilo mesto. V rámci projektu sa vybuduje deväť nabíjacích bodov na štandardné nabíjanie a jedna rýchlonabíjacia stanica.
Združenie miest a obcí Slovenska a Združenie pre výrobu a využitie biopalív podpísali memorandum o spolupráci v oblasti ekologickej osvety a podpory cirkulárnej ekonomiky, ochrany vôd a rozvoja zberu použitého kuchynského oleja. Cieľom je podporiť environmentálne zodpovedné nakladanie s použitým kuchynským olejom, rozširovať zodpovednosť a osvetu medzi samosprávami a domácnosťami a prispieť k ochrane vodných zdrojov a komunálnej infraštruktúry.
Obyvatelia Šale v poslednom období poslali na mestský úrad viaceré podnety na výskyt veľkého a nápadne sfarbeného hmyzu. Ako po ich preverení informovala radnica, ide žihadlovku obrovskú, ktorá je pre človeka neškodná. Tento hmyz je na Slovensku zákonom chránený a zaradený do kategórie ohrozený druh s vysokou spoločenskou hodnotou. Tá je vyčíslená na 200 eur.
V najbližšom období by mali zrealizovať dve lávky pre peších a cyklistov ponad Chorvátske rameno v bratislavskej Petržalke. Realizáciu ohlásila mestská časť a informovala, že investíciu bude financovať zo svojho rozpočtu. Starosta Petržalky Ján Hrčka spresnil, že do začiatku letných prázdnin by mali postaviť lávku pri Veľkom Draždiaku, na jeseň chce kompletne zrekonštruovať lávku v blízkosti Lachovej ulice. Priblížil, že projekty Petržalky nahradia pôvodne zamýšľané zámery bratislavského magistrátu, predstavené ešte v roku 2021. „Keďže hlavné mesto po rokoch príprav odložilo realizácie svojich štyroch trvalých lávok na neurčito pre nedostatok financií, rozhodli sme sa, že minimálne dve pôvodné pontónové premostenia ramena kompletne obnovíme my, a to nakoniec v podobe, ktorá sa dá považovať za trvalé riešenie,” uviedol Hrčka. Plánovanej realizácii predchádzala dohoda so Slovenským vodohospodárskym podnikom i projektová príprava vrátane tendra na zhotoviteľa. Pri lávkach na Draždiaku a Lachovej ráta Petržalka s celkovými nákladmi na úrovni 100 000 až 140 000 eur na jednu lávku, pričom v cene majú byť zahrnuté aj potrebné úpravy terénu či náklady na ich napojenie na existujúcu infraštruktúru. Petržalský miestny úrad sa venuje aj vysporiadaniu vlastníckeho vzťahu k obom premosteniam a zaradení oboch stavieb do svojho majetku. Súčasne s realizáciou nových trvalých premostení Chorvátskeho ramena mestská časť Petržalka pracuje aj na projekte nového spoločného chodníka pre peších a cyklistov, ktorý by mal viesť popri ramene na strane Jantárovej cesty, a to od existujúceho premostenia na Lietavskej, práve po obnovenú lávku pri Veľkom Draždiaku.

Výber z EKO článkov na Aktuality.sk

Výber z médií

Mulčujte všetko okrem trávnika, pred dažďom záhradu trochu polejte, hovorí krajinná architektka Hudeková (dennikn.sk)
Navštívili sme bobrie kráľovstvo pod Tatrami: Kedysi mali povesť škodcu, teraz nám pomáhajú v kríze (sme.sk)
Brazília: potrebujeme úrodnú poľnohospodársku pôdu, nie priemyselné drevárske plantáže! (rainforest-rescue.org)
Teplo na konci mája pripomenulo Britom „čierne leto“ 1976 (ct24.ceskatelevize.cz)
Zdochlinu keporkaka Timmyho využijú ako bionaftu a biomasu. Časť jeho kostí poputuje do múzea (irozhlas.cz)
Včelie kráľovné sa rodia do purpuru. Vedci popísali, ako sa vyberá vládkyňa roja (ct24.ceskatelevize.cz)
Chobotnica pred zrkadlom. Hlavonožci prekvapili schopnosťou, ktorú vedci čakali skôr u cicavcov (21stoleti.cz)
Štát odobral levicu Elsu z nelegálneho chovu Karola Vémolu. Zamieri do Zoo Liberec (mzp.gov.cz)
Rakúsko valcuje Európu modernou energiou. Cieľ splní oveľa skôr, než čakalo (fontech.startitup.sk)
Päť kusov oblečenia ročne a dosť. Expertky odhaľujú šokujúcu daň za to, že chceme držať krok s trendmi (nationalgeographic.cz)
Mangrovové lesy sa hoja po desaťročiach ničenia človekom (bbc.com)
Zázračný príbeh opičky Zlatky: Po ôsmich rokoch od krádeže vo Francúzsku ju našli na Slovensku (plus7dni.pluska.sk)