Brusel hľadá miliardy na zbrane. Zaplatiť by to mohli technologickí giganti, kryptomeny aj hazard
obchodnyregister
2026.05.06.
Európsky parlament žiada prudký rast výdavkov na obranu, no odmieta brať peniaze farmárom a regiónom. Môže byť Únia bezpečnejšia aj bez obety vidieka?
Geopolitická nestabilita, hrozby na východných hraniciach a potreba vojenskej sebestačnosti. Všetky tieto faktory nútia Európsku úniu hľadať nové zdroje. Jedna z jej inštitúcií, Európsky parlament, v tom má jasno: výdavky na obranu a bezpečnosť musia v novom viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2028 – 2034 radikálne narásť.
Nesúhlasí však s tým, aby sa tanky a inovatívne zbraňové systémy kupovali na úkor poľnohospodárov či regionálneho rozvoja.
Rozpočet Európskej únie pre nasledujúce sedemročné obdobie by mal podľa predstáv europoslancov prekročiť magickú hranicu dvoch biliónov eur. Predstavuje to približne 10-percentné navýšenie oproti návrhu Európskej komisie. Zatiaľ čo v minulosti sa rozpočtové bitky zvádzali predovšetkým o dotácie na hektár a kilometre nových diaľnic, dnešná debata má úplne iný tón. Témou číslo jeden je fyzická bezpečnosť kontinentu. Teda obrana a zbrojenie.
Prečítajte si tiež:
Bezpečnosť nesmie zhltnúť tradičné politiky
Hoci sa politické frakcie zhodujú, že investície do výskumu, technológií a vojenskej mobility sú nevyhnutnosťou, odmietajú logiku, že nové priority musia kanibalizovať tie staré.
Ako pre Aktuality.sk upozornila portugalská spoluspravodajkyňa pre rozpočet Carla Tavaresová (S&D), Európsky parlament navrhol plošné 10-percentné navýšenie naprieč kľúčovými okruhmi.
Európski farmári demonštrujú proti zelenej politike EÚ v Bruseli.
Zdroj: Reuters/Piroschka van de Wouw
„Nesúhlasíme s tým, aby Komisia obmedzovala tradičné politiky, akými sú kohézia (znižovanie ekonomických rozdielov v Únii, pozn. red.) alebo poľnohospodárstvo, len na to, aby sa navýšili prostriedky napríklad na bezpečnosť,“ vysvetľuje Tavaresová. Pre mnohé členské štáty, najmä na východnom krídle Únie, je totiž ekonomická stabilita regiónov priamo prepojená s ich celkovou vnútornou bezpečnosťou.
Zákonodarcovia sa navyše ostro vyhradzujú voči snahe centralizovať peniaze do rúk národných vlád po vzore Plánu obnovy. Obávajú sa, že ak by sa kohézia a poľnohospodárstvo zlúčili do jedného balíka kontrolovaného národnými vládami, viedlo by to k netransparentnosti a vytlačeniu lokálnych a regionálnych aktérov z rozhodovacieho procesu.
Prečítajte si tiež:
Koniec spoliehania sa na „veľkého brata“
Tlak na vlastné obranné kapacity nie je len reakciou na vojnu na Ukrajine a agresiu Ruska. Je to aj strategické precitnutie vo vzťahu k Spojeným štátom.
Podpredsedníčka Európskeho parlamentu Sophie Wilmèsová pre Euronews otvorene opisuje potrebu zmeniť dynamiku transatlantického partnerstva. Európa podľa nej musí so Spojenými štátmi rokovať ako rovnocenný partner, nie v pozícii „malého brata“. To si však vyžaduje, aby Únia dokázala zabezpečiť vlastnú obranu a nebola odkázaná na bezpečnostný dáždnik z Washingtonu.
Kľúčovým bodom nového rozpočtu je tak aj masívna podpora členských štátov, ktoré priamo hraničia s Ukrajinou, Ruskom či Bieloruskom, keďže práve tie nesú najväčšiu záťaž spojenú s ochranou vonkajších hraníc EÚ.
Prečítajte si tiež:
Kde nájsť desiatky miliárd? V hre sú kryptomeny aj hazard
Napriek veľkým plánom však matematika nepustí. Ak totiž chce Európa investovať o takmer 200 miliárd eur viac, a to vrátane masívnych investícií do obrany a záchrany starých politík, musí nájsť nové zdroje. Europoslanci navyše žiadajú, aby sa náklady na splácanie postpandemického dlhu z Plánu obnovy (zhruba 165 miliárd eur) nezapočítavali do rozpočtových stropov.
Kde teda vziať peniaze? Keďže členské štáty sa tradične bránia zvyšovaniu svojich národných príspevkov, Parlament prichádza s balíkom nových, takzvaných vlastných zdrojov. Medzi navrhovanými riešeniami sa objavilo napríklad zdaňovanie veľkých technologických gigantov – takzvaná digitálna daň, dane z kapitálových výnosov z kryptoaktív či poplatky z online hazardných hier.
Tieto zdroje by mali do európskej pokladnice priniesť približne 60 miliárd eur ročne. „Ambícia bez zdrojov je prázdna,“ dodáva k návrhom Tavaresová s tým, že je čas, aby Európska rada začala o týchto návrhoch reálne diskutovať.
Prečítajte si tiež:
Tvrdý náraz na realitu členských štátov
Plány Európskeho parlamentu už stihli naraziť na odpor takzvanej „šetrnej“ skupiny štátov (známych ako frugal states), medzi ktoré patria najväčší prispievatelia do rozpočtu EÚ. Vlády naprieč Európou zápasia s vlastnými napätými rozpočtami, rastúcim dlhom a domácimi problémami s financovaním zdravotníctva či dôchodkov.
Pravicový nemecký kancelár Friedrich Merz napríklad rázne odmieta nové dlhy na európskej úrovni a zdôrazňuje, že Únia si musí vedieť stanoviť jasné priority – aj keby to znamenalo bolestivé škrty v iných oblastiach. Podobný postoj zastáva aj Holandsko, ktoré požaduje výrazné zníženie navrhovaného rozpočtu a odmieta prudký nárast svojich odvodov do Bruselu.
Friedrich Merz
Zdroj: AP/Markus Schreiber
Európsku úniu tak čakajú mesiace náročných vyjednávaní. Na jednej strane stojí Parlament, ktorý odmieta robiť kompromisy medzi bezpečnosťou a prosperitou regiónov. Na druhej strane sú členské štáty, pre ktoré je ďalšie investovanie národných financií politicky nepopulárne.
Výsledok tohto stretu tak určí nielen to, koľko peňazí dostanú farmári, ale predovšetkým to, či bude Európa v nadchádzajúcom desaťročí schopná garantovať vlastnú bezpečnosť.