Bude Európa kupovať od Trumpa ruskú naftu za veľké peniaze? Na lacné palivá môžeme zabudnúť

Budeme už čoskoro tankovať americké palivá, ktoré pochádzajú z Ruska? Predseda vlády Fico takýmto scenárom straší celú Európsku úniu (EÚ). Reaguje tak na dohodu Trumpa s Putinom, podľa ktorej má Rusko postupne dodať na americký a svetový trh milióny ton nafty.  

Washington mu za to uvoľnil sankcie až do apríla budúceho roka. Ceny ropy však po oznámení klesli len na pár hodín a analytici pochybujú, že Rusko dokáže sľúbené množstvo vôbec dodať.

Fico sa k dohode svetových lídrov vyjadril vo svojom pravidelnom vyhlásení na Facebooku. Trump a Putin podľa neho kašlú na celý svet a pozerajú na svoje národno-štátne záujmy. „Varujem ameriko- a rusofóbnych politikov, že onedlho môžu na pumpách v EÚ tankovať drahú americkú naftu ruského pôvodu,“ zdôraznil premiér.

Lenže na Slovensku sa nafta z ruskej ropy predáva už dlhé roky. Bratislavský Slovnaft ruskú ropu spracúva vďaka výnimke od Európskej komisie (EK) a krajina jej ročne dovezie necelých šesť miliónov ton. Lacnejšie palivo to aj tak Slovákom neprinieslo. Liter nafty stál začiatkom októbra na Slovensku podľa týždenného ropného bulletinu EK v priemere 1,97 eura. Je to o 42 percent viac ako v januári, keď nafta stála necelých 1,39 eura. V susednom Česku, ktoré ruskú ropu nespracúva, tankovali vodiči naftu o dva centy lacnejšie.

Dovoz ruských ropných produktov do Únie navyše od roku 2023 zakazuje embargo. „Ich samotné presmerovanie cez USA by tento zákaz neobišlo,“ upozornil pre Pravdu analytik XTB Ondrej Greguš.

Riziko obchádzania sankcií cez prekládky medzi tankermi či zastieranie pôvodu nákladu podľa Greguša existuje, zatiaľ však naň nie sú konkrétne dôkazy. Podstatnejší je nepriamy efekt. Ak budú USA spotrebúvať viac ruskej nafty, uvoľnia viac vlastnej na vývoz do Európy. „To však neznamená, že by automaticky išlo o naftu ruského pôvodu alebo že by musela byť drahšia,“ dodal Greguš.

Aby sa ruská nafta vôbec dostala na svetový trh, musí ju Rusko najprv vyrobiť. Jeho rafinérske kapacity sú však pre ukrajinské útoky stále znížené, zdôrazňuje energetický analytik portálu energie-portal.sk Radovan Potočár. „Takýto scenár by bol naozaj bizarným vyústením vzniknutej situácie a štáty EÚ by sa určite snažili takémuto reexportu ruskej nafty cez USA brániť,“ hovorí expert o Ficovom varovaní.

Nafta na deväť dní

Rusko prisľúbilo postupne uvoľniť až 4,8 milióna ton nafty. Na pomery amerického trhu to veľa nie je. Spojené štáty podľa amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) spotrebujú denne približne 3,85 milióna barelov nafty a vykurovacieho oleja, čo je zhruba 520-tisíc ton. Celý ruský prísľub tak podľa Greguša zodpovedá približne deviatim dňom americkej spotreby stredných destilátov. Prvých 300-tisíc ton paliva, ktoré má Moskva na trh dodať okamžite, by podľa neho nestačilo ani na jeden deň. Navyše ide o dodávky pre celý svetový trh a ich realizácia zostáva neistá. „Ruské dodávky môžu krátkodobo zmierniť tlak na ceny nafty, ale výraznejšie zlacnenie by som zatiaľ neočakával,“ hovorí analytik.

Trump dohodou podľa odborníkov rieši predovšetkým domáci problém. Galón (3,785 litra) nafty stál v USA minulý piatok podľa motoristickej asociácie AAA v priemere v prepočte asi 5,60 eura, teda zhruba 1,48 eura za liter. Ešte v septembri pritom cena atakovala rekordných približne 5,82 eura a do volieb do Kongresu zostávajú tri týždne. Ani americkí analytici však zázrak nesľubujú. Napríklad Patrick De Haan z portálu GasBuddy odhaduje, že nafta vďaka dohode zlacnie v Spojených štátoch najviac o dva až päť centov na liter, a aj to len nakrátko.

Na burze sa však dohoda prejavila výraznejšie ako pri rope. Plynový olej, od ktorého sa odvíjajú veľkoobchodné ceny nafty v Európe, v pondelok zlacnel o 4,6 percenta na v prepočte približne 1 260 eur za tonu. Na pumpy sa takýto pokles dostáva s oneskorením a navyše len čiastočne. Drahé tankovanie tak Slovákom pravdepodobne ešte nejaký čas vydrží. „Konkrétne zlacnenie na slovenských čerpacích staniciach preto zatiaľ nevieme spoľahlivo vyčísliť. Oveľa dôležitejší bude vývoj konfliktu s Iránom, ktorý výrazne narušil globálne dodávky ropy a ropných produktov,“ upozorňuje Greguš.

Nafta na európskom trhu v posledných týždňoch mierne zlacnela, ceny však podľa Potočára zostávajú naďalej extrémne vysoké. Pokles bol podľa neho skôr reakciou na ohlásené ďalšie uvoľnenie núdzových zásob. Po dohode Washingtonu s Moskvou ale výraznejšie zlacnenie neprišlo. „Trh s ropou a palivami sa už musel vysporiadať s viacerými vyhláseniami Trumpa, ktoré sa napokon nepretavili do praxe,“ pripomína Potočár.

Výnimka, ktorú Putin nepotreboval

Rusko by podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu vývoz nafty obnovilo aj bez dohody s Trumpom. Jeho rafinérie jej vyrábajú viac, než krajina spotrebuje. V roku 2024 spracovali podľa oficiálnych údajov 266,5 milióna ton ropy a podľa zdrojov z odvetvia, ktoré citovala agentúra Reuters, z nej vyrobili približne 86 miliónov ton nafty.

Doma sa z toho minulo len zhruba 56 miliónov ton. Bez exportu by sa rafinériám plnili zásobníky a museli by obmedziť aj výrobu benzínu či leteckého paliva. Ruský vicepremiér Alexander Novak preto už na začiatku októbra pripustil, že krajina bude musieť vlastný zákaz vývozu nafty čiastočne zrušiť. Aj nafta smerujúca napríklad do Brazílie by pritom uvoľnila iné dodávky pre Európu či USA, keďže ceny sa tvoria na prepojenom svetovom trhu. „Rusko mohlo na svetové ceny nafty tlačiť smerom nadol aj bez Trumpovej sankčnej úľavy,“ píše Kovanda vo svojom komentári.

Pred rovnakým problémom pritom v septembri stál aj Trump. Zvažoval zákaz vývozu americkej nafty, jeho minister energetiky Chris Wright ho však varoval, že rafinériám by sa nafta začala hromadiť v skladoch a museli by obmedziť aj výrobu ďalších palív. Trump preto od zákazu ustúpil. Rusko svoj zákaz zaviedlo, a to v čase, keď jeho rafinérie ničia ukrajinské drony. Podľa augustového odhadu agentúry S&P Global Energy bola pre útoky mimo prevádzky takmer polovica rafinérskej kapacity krajiny. Moskva tak potrebovala zabrániť, aby preplnené sklady zastavili aj tie rafinérie, ktoré ešte fungujú.

Aktuálna americká výnimka platí až do 7. apríla budúceho roka. Kovanda upozorňuje, že môže rozšíriť okruh odberateľov ruskej nafty, uľahčiť jej financovanie a prepravu a zvýšiť cenu, ktorú ruskí producenti skutočne dostanú. Moskva pritom potrebuje peniaze na pokračovanie vojny. Putinov vyslanec Kirill Dmitrijev dohodu privítal s tým, že spolupráca Ruska a USA v oblasti nafty a energetiky prospeje svetu. „Účinné ukrajinské útoky na ruský rafinérsky priemysel tak Putin obrátil na americký sankčný ústupok voči Rusku, ktorý ani nebol potrebný,“ uzatvára Kovanda.

Kyjev reagoval ostro. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že akékoľvek zmiernenie sankcií bez jasnej dohody o deeskalácii je prejavom slabosti a Rusko sa za naftu „odvďačí“ ďalším terorom. Trump v nedeľu vyhlásil aj okamžité energetické prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Kyjev sa o ňom dozvedel až z jeho príspevku na sociálnej sieti, Moskva prímerie nepotvrdila a podľa Zelenského len o pár hodín zasiahla charkovskú teplárň. „Dary Putinovi neprinesú mier ani nijaký úžitok civilizovanému svetu,“ odkázal Zelenskyj.

Výnimku chce aj Slovensko

O americké výnimky sa uchádza aj Slovensko. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) minulý týždeň rokovala vo Washingtone. Spolu so zástupcami SPP a Slovnaftu sa v Bielom dome stretla s Trumpovým poradcom a výkonným riaditeľom Rady pre energetickú dominanciu Jarrodom Agenom, na americkom ministerstve financií so štátnym tajomníkom Francisom Brookom. Slovensko chce dovážať ruskú ropu aj v roku 2027 a bez výnimky by mu hrozili sankcie, ktorými Američania hrozia krajinám kupujúcim ropu z Ruska. „Zo strany administratívy USA bola prisľúbená realizácia všetkých potrebných krokov na umožnenie ukončenia dodávok ruskej ropy do konca roka 2027,“ uviedla Saková.

Jedinou reálnou alternatívou k ropovodu Družba je podľa ministerky ropovod Adria z chorvátskeho pobrežia. Zatiaľ však nikto neotestoval, či jeho kapacita postačí Slovensku aj Maďarsku. Preprava cez Adriu je navyše podľa odborníkov pre skupinu MOL, ktorá vlastní Slovnaft, výrazne drahšia. Saková preto s Američanmi hovorila aj o dodávkach ich ropy. „Samozrejme, budeme radi, ak nájdeme partnera na americkej strane, ktorý nám bude dodávať ropu za prijateľných cenových podmienok,“ povedala.

Pre Úniu ako celok však už ruská ropa takmer nehrá rolu. Ešte v roku 2021 tvorila zhruba štvrtinu dovozu surovej ropy do EÚ. Po zákaze dovozu ruskej ropy po mori, ktorý platí od decembra 2022, a embargu na ropné produkty od februára 2023 klesol jej podiel podľa údajov Eurostatu v druhom štvrťroku tohto roka na jedno percento. Slovensko ju môže naďalej dovážať, keďže k nám prúdi ropovodom, na ktorý sa zákaz dovozu po mori nevzťahuje. Najviac ropy dnes Únia kupuje zo Spojených štátov, ktoré tvoria 18,8 percenta dovozu. Nasleduje Nórsko so 14,3 percenta a Kazachstan s 13,4 percenta.

Ak Trump dokázal pred voľbami uvoľniť sankcie na ruskú naftu, ponúka sa otázka, či by podobnú ústretovosť prejavil aj voči Slovensku. Jednoznačná odpoveď však zatiaľ neexistuje. „Prognózovať budúce rozhodnutia Donalda Trumpa je chôdzou po tenkom ľade podobne ako interpretovať tie súčasné,“ hovorí Potočár.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
nafta
Rusko
USA

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.