Bude k Zuzane Čaputovej história rovnako nemilosrdná ako k Andrejovi Kiskovi? (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.08.05.
Čaputová stelesňovala všetko, prečo si voliči vybrali Kisku, no robila to presvedčivejšie. Podľa prieskumu je najlepšou prezidentkou v histórii, no v roku 2046 ňou azda už nebude.
Najväčším úspechom Zuzany Čaputovej by bolo, keby zostala v politike, napísali sme v komentári pred dvoma rokmi, keď prezidentka končila svoj mandát. „Úspechom by však bolo, keby v politickom priestore zostala symbolicky prítomná ako autorita, ktorá má čo povedať aj bez fanfár. A najmä, ktorej slová chceme aj po tých rokoch stále počuť,“ znela pointa.
To sa nenaplnilo, no dosiahla možno ešte väčší úspech. Hoci sa až na nedávne vystúpenie na festivale Pohoda z verejného života skôr vytratila a k aktuálnemu dianiu sa vyjadruje iba sporadicky, v povedomí verejnosti zostala aj napriek tomu. Podľa prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka ju Slováci s výrazným náskokom považujú za najlepšiu hlavu štátu.
Prekvapenia trvajú už tri roky
Jednotkou bola pre takmer tretinu opýtaných. Druhý Rudolf Schuster zaostáva o desať percentuálnych bodov a Peter Pellegrini nemá s trinástimi percentami ani polovicu Čaputovej čísel. Na opačnom konci sa krčia Andrej Kiska a prvý prezident Michal Kováč zhodne s piatimi percentami. Môže to vyzerať prekvapujúco, no v skutočnosti je to potvrdenie trendu.
Agentúra Focus robila obdobný prieskum aj v rokoch 2024 a 2025. Vlani boli percentá aj poradie prakticky identické. Rok predtým, keď bola Čaputová ešte úradujúcou prezidentkou, respondenti vyššie hodnotili Schustera s 31 percentami a Kiska bol na tom ešte horšie ako Kováč, ktorý bol najlepší pre osem percent opýtaných.
Prečítajte si tiež:
Nečakane pôsobí najmä dobrý výsledok prvého priamo voleného prezidenta Rudolfa Schustera, ktorý svoj mandát končil ako veľmi nepopulárny politik. V druhom kole prezidentských volieb v roku 1999 ho volilo viac ako 1,7 milióna občanov, čo je dodnes neprekonaný rekord, no keď o štyri roky post obhajoval, získal len sedem percent hlasov.
Naopak, ako príliš nízke sa javí miesto kedysi populárneho Andreja Kisku i Michala Kováča, ktorý spomedzi hláv štátu asi najviac prispel k tomu, že Slovensko zostalo demokraciou, keď sa aj za cenu osobných obetí postavil Vladimírovi Mečiarovi a bol jednou z mála inštitucionálnych hrádzí proti nástupu autoritárskeho režimu.
Spravodlivý výsledok Kisku
Výsledky sú však výrazne ovplyvnené metodikou. Ak sa prieskum pýta na najlepšieho prezidenta, nie je v ňom priestor na nuansy. Vyberáte si len jednotku a tých zvyšných takpovediac ignorujete. Ak by respondenti dávali prezidentom známky alebo by každého hodnotili osobitne na základe škály spokojnosti, Kováč a Kiska by zrejme dopadli lepšie.
Andrej Kiska nedoplatil len na to, že sa z verejného života dobrovoľne stiahol, na svoje odsúdenie za daňové trestné činy alebo na svoj nevydarený pokus vstúpiť po odchode z Prezidentského paláca do straníckej politiky, hoci všetky tieto faktory určite zohrali úlohu v tom, prečo je po siedmich rokoch tak nízko. Hlavná príčina sa však volá Zuzana Čaputová.
Prečítajte si tiež:
Stelesňovala všetko, prečo si voliči vybrali Kisku, no robila to presvedčivejšie, na rozdiel od neho mala jasnejšiu predstavu o tom, ako chce prezidentský úrad vykonávať a nepôsobila ako jeho klon. Okrem toho zrejme ťaží z toho, že po dvoch rokoch od jej odchodu ju majú voliči v čerstvej pamäti, no zároveň už môže nastupovať aj spomienkový optimizmus.
Čaputová Kisku pre jeho voličov nahradila plnohodnotne a bývalý prezident sa tak v tomto prieskume zrejme ocitol v nevďačnej pozícii „druhej voľby“. Posledný skončil ešte aj medzi voličmi Progresívneho Slovenska. Jeho najlepším výsledkom je 13 percent medzi priaznivcami Hnutia Slovensko. No Andreja Kisku politika nebavila už ani ako prezidenta, a tak je takéto hodnotenie človeka, ktorý ako prvý porazil Roberta Fica, pomerne spravodlivé.
Pre Michala Kováča je príliš neskoro
Ako neférové sa môže zdať posledné miesto Michala Kováča, ktorého zásluhy o demokraciu a právny štát sme nedokázali oceniť ani 28 rokov po jeho konci v politike a desať rokov po smrti. „Iste, mnohé sa dalo urobiť elegantnejšie, s väčšou noblesou, s väčším šmrncom, ale to je nič v porovnaní s tým, že on naozaj svoju funkciu vykonával podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a s plnou vážnosťou,“ napísal o ňom komentátor Marián Leško.
No Kováč doplatil na to, že jeho funkčné obdobie je už históriou. Mnohí voliči ho nezažili, nepamätajú si naň a ak áno, nemá bezprostredný vplyv na ich životy. Pre to isté sa dnes Smeru darí oživovať Vladimíra Mečiara. Ľudia na mečiarizmus zabudli a váhu vtedajšieho zápasu o podstatu Slovenska – ak to máme povedať pateticky – už nedokážu doceniť. Možno aj preto, lebo aj vďaka politikom ako Michal Kováč bol ten zápas úspešný.
Prečítajte si tiež:
Prvý prezident mal prosto smolu. V čase, keď mohol svoj mandát obhajovať, z priamej voľby odstúpil. Vtedajšia protimečiarovská vláda ho nepodporila, pretože si vybrala koaličného partnera Rudolfa Schustera, Mečiarova diskreditačná kampaň zabrala a ľudia boli po páde mečiarizmu z jeho večných sporov s Mečiarom unavení až tak, že odmietli oboch.
Podľa ústavného právnika Radoslava Procházku sa, „jednou z bezprostredných obetí – príznačných či paradoxných? – jeho mocenského zápasu stala Kováčova šanca na znovuzvolenie“. Vtedy to bolo príliš nové, teraz je to príliš dávno. No ako hovorí Marián Leško, niektorí politici dostanú to, čo si nezaslúžia, a niektorí nedostanú ani to, čo si zaslúžia.
História je občas spravodlivá
Paradoxným víťazom prieskumu tak je Rudolf Schuster. Prezident, ktorý viedol neustále spory s koalíciou, ktorá ho do funkcie nominovala, vypísal referendum o predčasných voľbách bez toho, aby sa obrátil na Ústavný súd a ešte ho spojil aj s prezidentskými voľbami, lebo zrejme dúfal, že ho za to podporí Smer. Hlava štátu, ktorej sa národ smial za to, že v brazílskej džungli filmovala anakondu a v Medzeve kula rýle so svetovými štátnikmi.
Mohli by sme napísať, že zvíťazila priemernosť a nevýraznosť, pretože Schuster neprekážal voličom žiadnej strany. Vysoko sa umiestnil v Smere i v Hlase a medzi priaznivcami Republiky dokonca vyhral, pretože asi hľadali niekoho, kto nie je spojený so žiadnou súčasnou stranou, a to je (okrem pre Republiku neprijateľného Kováča) jedine Schuster.
Prečítajte si tiež:
No asi by neboli radi, keby si prečítali, že ho spomína George Bush mladší vo svojich memoároch. Podľa bývalého amerického prezidenta mal Schuster počas prijatia v Bielom dome v roku 2003 v očiach slzy dojatia, pretože bol hrdý na to, že Slovensko môže pomáhať oslobodzovať Irak. Bush to využil ako argument, že Spojené štáty nekonali jednostranne.
Pravda, operácia Iracká sloboda nie je práve šťastný príklad toho pozitívneho, čo Schuster urobil. Išlo o porušenie medzinárodného práva a vojna na Blízky východ nepriniesla stabilitu a demokraciu, ale sektárske násilie, rozvrat a teroristický Islamský štát. Schuster sa však svojimi diplomatickými aktivitami ako prezident zaslúžil o vstup Slovenska do EÚ a NATO.
Ak by si to voliči Republiky uvedomili, asi by si vybrali niekoho iného. No vysoké hodnotenie je napokon azda celkom spravodlivé. Trvalo to len dvadsať rokov. Aspoň toľko by sme mali počkať, aby sme videli, ako história ohodnotí Zuzanu Čaputovú a Petra Pellegriniho. Dúfajme však, že v roku 2046 už prvá nebude. Znamenalo by to totiž, že sme za ten čas nemali lepšieho prezidenta. A to predsa budúcim generáciám neželajú ani jej najväčší fanúšikovia.