„Budeme si rozdávať deky.“ Bihariová a Glück sa pochytili pre článok 5 NATO, vojakov aj šírenie nepravdivých správ

Poslanci Irena Bihariová z Progresívneho Slovenska a Richard Glück zo Smeru debatovali v utorok v relácii Téma dňa na ta3 o výrokoch premiéra Roberta Fica k článku 5 NATO a možnom nasadení slovenských vojakov. Neskôr sa sporili aj o návrh PS na rozšírenie trestného činu šírenia poplašnej správy a o hranice slobody prejavu.  

Diskusiu otvorili výroky premiéra Roberta Fica o bezpečnostnej situácii v Európe. Fico hovoril o riziku širšieho konfliktu a zároveň o tom, že ak by došlo k aktivácii článku 5 Severoatlantickej zmluvy, nechcel by Slovensko zapojiť do bojov. Solidaritu so spojencami by podľa neho krajina mohla prejaviť aj iným spôsobom.

Video

Bihariová a Glück v ta3 o článku 5 NATO, vysielaní vojakov a trestaní nepravdivých správ

Bihariová súhlasila s tým, že medzinárodnú situáciu nemožno podceňovať. Výhrady však mala voči tomu, aký signál podľa nej Slovensko vysiela, keď už vopred zdôrazňuje, že svojich vojakov do prípadného konfliktu nepošle.

Podľa poslankyne má kolektívna obrana aj odstrašujúci účinok – prípadný útočník má vedieť, že pri napadnutí jedného člena nebude čeliť iba jednej krajine. „Znižili sme si vlastnú obrannú schopnosť. To je podkopanie obrany vlastnej republiky,“ povedala Bihariová, keď vysvetľovala svoju metaforu o „nižšom plote“ Slovenska.

Glück Ficovu pozíciu obhajoval. Zdôrazňoval, že článok 5 automaticky neznamená vyslanie vojakov a členská krajina môže napadnutému spojencovi pomôcť aj iným spôsobom. „My tam našich chlapcov bojovať nepošleme, pretože to nie je naša vojna,“ povedal Glück.

Článok 5 Severoatlantickej zmluvy stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom NATO sa považuje za útok proti všetkým. Každý spojenec je povinný napadnutej krajine pomôcť, konkrétnu formu pomoci si však určuje sám. Nemusí teda automaticky ísť o nasadenie ozbrojených síl. NATO zároveň označuje záväzok vzájomnej pomoci za základ kolektívnej obrany a odstrašenia. Článok 5 bol dosiaľ aktivovaný jediný raz – po teroristických útokoch na Spojené štáty z 11. septembra 2001.

Poslali by slovenských vojakov na Pobaltie?

Diskusia sa následne sústredila na to, čo by Slovensko urobilo pri skutočnom útoku na členskú krajinu NATO. Glück sa Bihariovej opakovane pýtal, či by bola pripravená podporiť vyslanie slovenských vojakov napríklad na Pobaltie.

Hovoril pritom aj o počtoch vojakov, o ktorých sa podľa neho hovorí „v kuloároch“, vrátane možného vyslania päťtisíc slovenských vojakov. V relácii však neuviedol zdroj ani konkrétny dokument, z ktorého by takýto údaj vyplýval.

Bihariová argumentovala princípom vzájomnosti. Ak Slovensko od spojencov očakáva pomoc pri vlastnom napadnutí, malo by podľa nej prihliadať aj na to, aký záväzok samo deklaruje voči ostatným. „Lebo to je palica s dvomi koncami,“ reagovala počas výmeny.

Zároveň nehovorila o automatickom nasadení armády v každej situácii. Konkrétna forma pomoci by podľa nej závisela od okolností. Glück naopak trval na tom, že záväzky voči napadnutému spojencovi možno naplniť aj humanitárnou, materiálnou či spravodajskou podporou bez priameho vyslania slovenských vojakov do bojov.

„Budeme si rozdávať deky“

K jednej z najvýraznejších výmen prišlo práve pri otázke, ako by takáto pomoc vyzerala v praxi. Bihariová sa Glücka pýtala, či by potom podobnú formu pomoci malo Slovensko očakávať aj od spojencov v prípade vlastného napadnutia. Neskôr svoj argument zhrnula slovami: „Budeme si rozdávať deky. To je dobrá obrana.“

Glück namietal, že Slovensko si aliančné povinnosti plní. Poukazoval na účasť slovenských vojakov na cvičeniach, pôsobenie medzinárodných jednotiek na Slovensku či plnenie obranných záväzkov krajiny.

Bihariová pripomenula aj nasadenie jednotiek na východnej hranici, ktoré podporili poslanci koalície aj opozície. Použila to ako argument, že praktické kroky Slovenska v oblasti obrany sú širšie než rétorika o neposielaní vojakov. Glück odpovedal, že vojenské cvičenie či obrana vlastnej hranice nie sú totožné s vyslaním vojakov do vojny.

Nepravdivé správy a Trestný zákon

V ďalšej časti relácie sa diskutujúci presunuli k návrhu Progresívneho Slovenska na zmenu Trestného zákona.

Bihariová vysvetľovala, že nejde o vytvorenie úplne nového trestného činu, ale o rozšírenie súčasnej právnej úpravy šírenia poplašnej správy. Zdôrazňovala, že návrh nemá postihovať jednorazové zdieľanie nepravdivého statusu, omyl, politický názor ani kritiku vlády.

Podľa nej má ísť o sústavné a opakované konanie ľudí, ktorí si uvedomujú, že šíria nepravdivé informácie.

Šírenie poplašnej správy je trestným činom už podľa súčasného Trestného zákona. Paragraf 361 postihuje človeka, ktorý úmyselne vyvolá nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, alebo sa dopustí iného obdobného konania.

Návrh Bihariovej, Lucie Plavákovej a Oskara Dvořáka bol do Národnej rady predložený v máji 2026. Predkladatelia navrhujú rozšíriť trestnoprávnu úpravu aj o úmyselné a systematické šírenie nepravdivých informácií v oblastiach verejného zdravia, ústavného zriadenia alebo bezpečnosti štátu, ak by takéto konanie bolo spôsobilé vážne ohroziť zákonom chránené záujmy.

Dôvodová správa zároveň uvádza, že má ísť o úmyselné konanie a páchateľ má vedieť o nepravdivosti informácie alebo byť s jej nepravdivosťou uzrozumený. Predkladatelia pritom deklarujú potrebu zachovať ochranu slobody prejavu.

Bihariová pripomenula FATRA 2022

Ako príklad Bihariová v relácii spomenula šírenie správ o údajnej mobilizácii v súvislosti s vojenským cvičením FATRA 2022.

Podobný prípad opisovalo aj Vojenské spravodajstvo vo svojej správe za rok 2023. Podľa nej sa na začiatku roka šírila informácia o údajne pripravovanej mobilizácii na Slovensku a účel cvičenia FATRA 2022 bol prezentovaný ako predzvesť konfliktu, v ktorom budú občania mobilizovaní. Vojenské spravodajstvo uviedlo, že následne podalo vyše 50-tisíc občanov na okresných úradoch vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Na tento prípad sa odvoláva aj dôvodová správa návrhu PS.

Glück pripomenul, že medzi ľuďmi, ktorí takéto vyhlásenie podali, bol v minulosti aj on. Odmietol, že by naletel dezinformácii, a svoj vtedajší krok označil za politické gesto na podporu ľudí, ktorých podľa neho vtedajší minister obrany Jaroslav Naď urážal. „Bolo to politické gesto, bola to chyba asi,“ povedal Glück. Dodal, že neskôr absolvoval výcvik Národných obranných síl.

Glück: Kto bude určovať, čo je pravda?

Glück pri návrhu PS upozorňoval najmä na možné zásahy do slobody prejavu. Namietal, že formulácia môže podľa neho vytvoriť priestor na postih ľudí za názory alebo politickú kritiku. „A kto to bude určovať, čo je pravda a čo nie je pravda?“ pýtal sa.

Bihariová odpovedala, že prípadné naplnenie znakov trestného činu by neposudzovali politici, ale orgány činné v trestnom konaní a následne súdy.

Glück v ďalšej výmene návrh spájal s cenzúrou a s obavou, že by sa právna úprava mohla používať aj proti politikom, aktivistom či novinárom s odlišným názorom.

Bihariová naopak tvrdila, že návrh nerozširuje trestnosť na samotné názory. Ako príklad použila situáciu, keď by niekto o konkrétnom človeku vedome šíril nepravdivé obvinenie zo závažnej trestnej činnosti. Poukazovala tým na to, že právny poriadok už dnes v určitých situáciách chráni ľudí pred nepravdivými skutkovými tvrdeniami, ktoré im môžu spôsobiť ujmu.

Vrátili sa aj k blokovaniu webov

Glück pri téme slobody prejavu opakovane pripomínal blokovanie niektorých webových stránok v roku 2022 a pýtal sa, či by PS podobný postup podporilo aj v budúcnosti. Bihariová uviedla, že o takomto zásahu by mal rozhodovať súd.

Právomoc blokovať škodlivý obsah bola na Slovensku zavedená po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu novelou zákona o kybernetickej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad mohol z vlastnej iniciatívy rozhodnúť o blokovaní obsahu alebo aktivít, pričom zákon medzi škodlivé aktivity zaradil aj závažné dezinformácie a ďalšie formy hybridných hrozieb.

Na vydanie rozhodnutia NBÚ sa nevyžadovalo predchádzajúce rozhodnutie súdu. Rozhodnutie úradu však bolo možné následne preskúmať súdom. Táto mimoriadna právomoc bola časovo obmedzená do 30. septembra 2022.

Glück zostal pri názore, že rozširovanie trestnoprávnych nástrojov proti nepravdivým informáciám vytvára riziko obmedzovania slobody prejavu. Bihariová argumentovala, že návrh je zameraný na úmyselné a systematické šírenie nepravdivých skutkových tvrdení s potenciálne vážnymi následkami.

Nemecko, zbrojenie a vojna za hranicami EÚ

V relácii sa diskutujúci dostali aj k Nemecku a rastúcim výdavkom na obranu.

Glück tvrdil, že nemeckí politici venujú veľkú pozornosť zbrojeniu a hrozbe konfliktu s Ruskom aj preto, aby prekryli vnútorné problémy krajiny. Spomínal ekonomiku, nezamestnanosť, bezpečnosť, migráciu či Green Deal a kritizoval rast zadlženia spojený so zbrojením.

Bihariová reagovala tým, že rastúce obranné aktivity nemožno oddeľovať od vojny v susedstve Európskej únie.

Témy:
NATO
Irena Bihariová
Richard Glück
ta3
vojaci
šírenie poplašných správ
sloboda prejavu

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.