Búrlivá vzbura proti Donaldovi Trumpovi v Kongrese: Senátori z oboch strán zúria (240. týždeň vojny)

obchodnyregister 2026.10.19.

Energetický chaos po Trumpovom oznámení prímeria. Rusi útočia na ukrajinské siete, Kyjev žiada garancie od USA  

Pondelok 12. október 2026 (1692. deň vojny)

Energetické (ne)prímerie

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Ukrajina a Rusko sa dohodli na okamžitom zastavení útokov na energetické zariadenia. Ani jedna z bojujúcich strán toto vyhlásenie amerického prezidenta následne ale nepotvrdila. Naopak, v nasledujúcich hodinách ruské útoky cielene smerovali na ukrajinskú energetickú a dopravnú infraštruktúru, vrátane zariadenia na ťažbu zemného plynu v Charkovskej oblasti.

Ruský nočný vzdušný útok na veľkú vzdialenosť: 121 útočných dronov typu Shahed a jedna raketa Ch-59, odpálená z priestoru nad Čiernym morom, zneškodnených a potlačených 89 bezpilotných lietadiel, z toho 55 prúdových, zásahy v 15 cieľových lokalitách.

V reakcii na oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o prímerí, pokiaľ ide o útoky na energetické zariadenia, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina je pripravená podpísať záruky zdržať sa útokov na energetické objekty, ak Rusko preukáže, že s takýmto režimom skutočne súhlasí. Zdôraznil, že prípadná dohoda musí byť dôveryhodná a jej dodržiavanie musia zabezpečiť Spojené štáty. Zároveň upozornil, že ruské útoky na ukrajinskú energetickú sústavu pokračovali aj po verejných vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o prímerí.

Ukrajinský generálny štáb informoval, že jeho sily za predchádzajúci deň eliminovali 1 470 ruských vojakov. V súhrnnej bilancii od začiatku invázie (podľa Ukrajinského generálneho štábu) dosiahli číslo 1 554 310 ruských vojakov. Agentúra Bloomberg, odvolávajúca sa na nemenovaného vojenského predstaviteľa NATO, uviedla, že Rusi za september stratili viac ako 50 000 vojakov, z toho je približne 28 000 mŕtvych. Odhadované ukrajinské straty za rovnaký mesiac mali dosiahnuť číslo približne 5 000 osôb. Pomer strát ruských a ukrajinských sa tak zvýšil na 1:10. V pomere počtu mŕtvych vojakov je situácia pre Rusko ešte nepriaznivejšia.

Americkí senátori zastupujúci obe politické strany – republikánov a demokratov, menovite Gene Shagin, Susan Collins, Richard Blumenthal, Lisa Murkowski, Ron Wyden, Tom Tillis a John Curtis vydali vyhlásenie, v ktorom konštatujú, že v roku 2022 Kongres jasne zakázal dovoz ruských energetických nosičov, aby zabránil financovaniu vojny na Ukrajine. Kongres v tomto zákone dal jasne najavo, že Spojené štáty by nemali dovážať ropu z Ruska, kým neukončí svoju agresiu voči Ukrajine a nezbaví sa hrozieb voči našim spojencom v NATO. Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa povoliť dovoz ruskej motorovej nafty do Spojených štátov priamo porušuje tento zákon. Prezident tiež pred uzavretím dohody túto dohodu nekonzultoval s Kongresom USA, ani neposkytol žiadne vysvetlenie svojho rozhodnutia, ako to vyžaduje tento zákon.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským oznámila pridelenie dodatočného financovania produkcie ukrajinských dronov a rakiet. Zároveň konštatovala, že ďalšia podpora Ukrajiny má posilniť jej obranu a ochranu jej vzdušného priestoru. Zároveň avizovala rokovania o finančných potrebách Ukrajiny na nasledujúci rok. Ministri zahraničných vecí EÚ schválili rozšírenie sankčných zoznamov o takmer 1 600 osôb napojených na ruský vojensko-priemyselný komplex. Podľa podpredsedníčky Európskej únie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaje Kallasovej sa viac než polovica sankcionovaných osôb podieľa na dodávateľských a výrobných reťazcov balistických rakiet.

Výbor stálych zástupcov členských štátov EÚ, vrátane zástupcu Maďarska, súhlasil s otvorením druhého a tretieho rokovacieho klastra pre Ukrajinu. Maďarsko ukončilo blokovanie otvorenia ďalších klastrov po schválení zmien ukrajinského zákona o vzdelávaní. Samotné otvorenie klastrov sa očakávalo na rokovaní nasledujúci deň 13. októbra. Novootvorené klastra sa týkajú harmonizácie ukrajinského trhu s európskym, konkurencieschopnosti a inkluzívneho rastu.

Podľa ruských sociálnych sietí ropný terminál pri Novošachtinskom závode na ropné produkty v Rostovskej oblasti, ktorý bol napadnutý ukrajinskými dronmi v noci z 9. na 10. októbra, po 3 dňoch od útoku naďalej horel. Ruské vládne úrady sa snažili rozšíriť informáciu o tom, že požiar nehorí v areáli podniku, ale je to horiaca trstina v okolí terminálu. Videozáznamy požiaru však vylučujú, že toto tvrdenie je pravdivé.

Britský premiér Andy Burnham vyhlásil, že nie sú pochybnosti o tom, že Rusko skutočne zasahovalo do referenda o vystúpení krajiny z Európskej únie a varoval pred podobnými súčasnými aktivitami Ruska v ďalších krajinách EÚ, najmä vo Francúzsku a Nemecku.

Utorok 13. októbra 2026 (1693. deň vojny)

Tragický útok na Charkov

Ruský nočný útok: piatimi balistickými raketami Iskander-M/S-400, deviatimi mikrostrelami s plochou dráhou letu S8000 Banderol a 108 bezpilotnými lietadlami typu Shahed. Podľa ukrajinských vzdušných síl protivzdušná obrana zostrelila alebo potlačila prostriedkami rádioelektronického boja 88 dronov, vrátane 58 prúdových. Zásahy útočných prostriedkov boli zaznamenané v 17 cieľových lokalitách a pády trosiek na ďalších siedmich. Najtragickejšie následky mal útok na Charkov, kde ruský dron zasiahol obytnú výškovú budovu, pričom tento útok spôsobil smrť štyroch obyvateľov domu. Ďalších viac ako 10 ľudí utrpelo zranenia.

Ukrajinské sily počas dňa pokračovali v útokoch na ruské vojenské ciele. Ukrajinský generálny štáb oznámil, že v noci jeho sily zasiahli opravárenskú základňu samohybných odpaľovacích zariadení a nabíjacích vozidiel raketového systému Iskander-M v Kurskej oblasti. V Brianskej oblasti bola zasiahnutá ruská radarová stanica. Na okupovanom území Luhanskej oblasti ukrajinské sily napadli sklad pohonných hmôt pri Dovžansku a muničný sklad pri Rubižnom. Zasiahnuté boli aj zhromaždiská ruských vojakov v Doneckej, Záporožskej a Luhanskej oblasti. Na línii kontaktu pokračovali najintenzívnejšie boje v pokrovskom smere, kde ruské jednotky vykonali 29 útokov. V juhoslovjanskom smere ukrajinské sily odrazili 20 útokov a na kosťantynivskom smere ich evidovali 15. Na limanskom smere Rusi šesťkrát útočili v okolí Kolodjazi a Lymanu.

762. samostatná bezpečnostná brigáda Štátnej špeciálnej dopravnej služby zverejnila videozáznam zostrelenia vzácneho ruského dronu KVS s kruhovým krídlom, a to pomocou ukrajinského stíhacieho dronu Sting. Dron KVS je doplnený o kruhové krídlo, ktoré mu umožňuje dosiahnuť väčšiu rýchlosť a väčší dolet ako klasické FPV drony.

Agentúra Reuters informovala, že Inovačný fond NATO v hodnote 1 miliardy eur rozširuje svoje aktivity v Poľsku a hľadá investičné príležitosti v oblasti obranných technológií. Podľa vyjadrenia prezidenta fondu Ariho Jonssona krajiny na východnom krídle NATO najviac potrebujú technológie na detekciu, sledovanie a neutralizáciu dronov, ako aj možnosti vesmírneho prieskumu a sledovania.

Spojené štáty potvrdili pokračovanie dodávok zbraní Ukrajine prostredníctvom mechanizmu PURL, v ktorom európski a kanadskí spojenci nakupujú americké zbrane a muníciu pre ukrajinské ozbrojené sily. Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker však následne oznámil oneskorenia dodávok v rámci mechanizmu, predovšetkým rakiet pre systém protivzdušnej obrany Patriot. Dopyt po týchto systémoch podľa neho prevyšuje dostupné zásoby. Washington preto podľa Matthewa Whitakera rokoval so spojencami o presune existujúcich zásob najmä rakiet systému Patriot a rozšírení výroby kritických systémov na oboch stranách Atlantiku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakával oznámenie nových balíkov podpory od európskych partnerov počas týždňa.

Podľa denníka The Washington Post, ktorý citoval nemenovaného amerického predstaviteľa, prebiehajú medzi USA a európskymi štátmi rokovania o novom štvorbodovom pláne na povojnové usporiadanie vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom. Plán navrhuje riešenia pre územné otázky, bezpečnostné záruky a ekonomické dohody. Cieľom tejto dohody má byť nielen ukončenie vojny, ale aj širšia stabilizácia vzťahov medzi Ruskom a Európou.

Americký prezident Donald Trump musel čeliť otázke novinárov, ktorí sa pýtali, či vôbec Rusko a Ukrajina súhlasili so zastavením vzájomných útokov na energetické zariadenia. Podľa vyjadrenia Donalda Trumpa obe strany súhlasili so zastavením útokov, lebo im povedal, aby zastavili útoky. Nateraz sa zdá, že Donald Trump v skutočnosti žiadnu reálnu, obojstranne koordinovanú dohodu o energetickom prímerí vopred nedohodol a obe strany odmietli, že by akceptovali takú dohodu. Agentúra Reuters zároveň informovala, že Vladimir Putin by podľa zdroja blízkeho Kremľu mohol obnoviť rokovania len v prípade, že Rusko získa aj zostávajúcu neokupovanú časť Donbasu, kontrolovanú Ukrajinou. Administratíva Donalda Trumpa údajne dúfala, že dohoda o dodávkach ruskej motorovej nafty a prípadné obmedzenie ukrajinských útokov na ruskú energetickú infraštruktúru vytvoria priestor na obnovenie rokovaní. Podľa Reuters mali americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner túto informáciu sprostredkovať ukrajinským predstaviteľom. Tento krok je možné interpretovať tak, že Donald Trump vyvíja nátlak na Ukrajinu, aby prijala dohodu, ktorá je jednostranná a výhodná len pre Ruskú federáciu, pritom však Ruská federácia neplánuje v skutočnosti rokovať o mieri.

Streda 14. októbra 2026 (1694. deň vojny)

Ukrajincom obmedzili Starlink

Systematický kombinovaný útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru – Rusi ho podnikli napriek tomu, že Ukrajina sa zdržala útokov na ruskú energetickú infraštruktúru. Podľa ukrajinských vzdušných síl Rusko použilo 39 vysokorýchlostných striel a 128 útočných bezpilotných lietadiel typu Shahed. Medzi vysokorýchlostnými strelami boli balistické rakety Iskander-M/KN-23/S-400 a protilodné strely Oniks. Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila štyri rakety a 115 útočných dronov vrátane 59 prúdových. Napriek tomu boli zaznamenané zásahy v 22 lokalitách a trosky zostrelených dronov dopadli v ďalších ôsmich lokalitách. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že útok poškodil 26 prvkov elektroenergetickej sústavy a štyri objekty ropného a plynárenského sektora. Po útoku zostalo bez elektriny najmenej 600 000 ľudí. Podľa ukrajinských predstaviteľov nebolo pred prvým balistickým úderom doručené obvyklé varovanie od zahraničných partnerov.