Čaká NATO na prvú veľkú tragédiu? Putin stupňuje provokácie, hrozí katastrofa

Rusko čoraz otvorenejšie zasahuje do bezpečnosti členských štátov NATO, no aliancia zatiaľ nedokázala vytvoriť dostatočne účinnú spoločnú odpoveď.  

Podľa magazínu Foreign Affairs Moskva využíva hybridné útoky na testovanie jednoty spojencov, oslabenie podpory Ukrajiny a preverovanie ich ochoty uplatniť článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Riziko vážneho incidentu s veľkým počtom obetí pritom narastá.

Ruské hybridné operácie v Európe sa za posledné mesiace výrazne vystupňovali. Kým v prvých rokoch vojny na Ukrajine Moskva uprednostňovala sabotáže a operácie, pri ktorých mohla popierať svoju zodpovednosť, v súčasnosti pribúdajú aj priame narušenia vzdušného priestoru členských štátov NATO.

Koncom júla 2026 dopadla ruská riadená strela na poľské územie. O niekoľko dní neskôr objavili na letisku v nemeckom Lipsku a v jeho okolí tri drony s výbušninami. Nasledovalo narušenie rumunského vzdušného priestoru tromi ruskými dronmi, pre ktoré museli vzlietnuť rumunské stíhačky F-16. Štvrtý dron zostrelilo španielske vojenské lietadlo neďaleko moldavských hraníc.

Autorka článku, ktorá v rokoch 2021 až 2024 pôsobila ako stála predstaviteľka Spojených štátov pri NATO, upozorňuje, že podobné incidenty by ešte pred dvoma rokmi vyvolali očakávanie zásadnej spoločnej reakcie spojencov. Aliancia však podľa nej naďalej pristupuje ku každému prípadu samostatne, čím Rusku umožňuje pokračovať v eskalácii bez výraznejších následkov.

Video

DEFENCE NEWS – Ako vzniklo NATO, akú má úlohu

Ruské hybridné operácie sú čoraz agresívnejšie

Podľa údajov Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) sa počet ruských hybridných operácií v Európe počas prvého roka vojny na Ukrajine zvýšil štvornásobne. V roku nasledujúcom po summite NATO v roku 2023 sa počet útokov strojnásobil.

Moskva zároveň rozšírila používané metódy. Popri dezinformačných kampaniach a kybernetických útokoch sa objavili sabotáže železničnej infraštruktúry, zápalné zariadenia v leteckých zásielkach či podpaľačské útoky na sklady zbraní. Do niektorých operácií mali byť zapojené aj kriminálne skupiny pôsobiace v európskych krajinách.

Výrazný posun nastal v septembri 2025, keď do poľského vzdušného priestoru preniklo približne 20 ruských dronov. V rovnakom mesiaci narušili estónsky vzdušný priestor tri ruské stíhačky. NATO reagovalo zostrelením dronov, vytlačením lietadiel a konzultáciami podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy.

Aliancia následne spustila iniciatívu Eastern Sentry, ktorej cieľom je posilniť ochranu východného krídla prostredníctvom ďalších leteckých a protidronových kapacít. Podľa Foreign Affairs však ani toto opatrenie Rusko neodradilo.

V decembri 2025 mali hackeri podporovaní Ruskom zaútočiť deštruktívnym škodlivým softvérom na 30 energetických zariadení v Poľsku. Na jar 2026 sa podľa magazínu ruské ponorky pohybovali pri nórskom súostroví Svalbard, kde mali testovať novú zbraň schopnú nepozorovane poškodzovať podmorské káble.

V máji zasiahol ruský dron obytný dom v Rumunsku, pričom podľa článku prvýkrát pri takomto útoku utrpeli zranenia civilisti. V auguste nasledovali podpaľačské útoky v Bulharsku, Estónsku, Taliansku a Poľsku, za ktorými mali stáť skupiny napojené na Rusko.

Ďalší incident sa odohral v septembri pri pobreží Dánska, kde ruská fregata vystrelila dve svetlice smerom k dánskemu vojenskému vrtuľníku. Jedna z nich sa nebezpečne priblížila k lietadlu.

NATO má problém reagovať na útoky

Foreign Affairs upozorňuje, že súčasné problémy Aliancie vyplývajú aj z jej fungovania. NATO vzniklo v roku 1949 ako obranné zoskupenie pripravené reagovať na ozbrojený útok, nie na rozsiahlu sériu sabotáží, kybernetických operácií a ďalších nepriamych hrozieb.

Od summitu v roku 2014 Aliancia pripúšťa, že kybernetický alebo hybridný útok môže za určitých okolností viesť k aktivácii článku 5. Presná hranica, pri ktorej by sa tak stalo, však nebola stanovená.

Spoločné rozhodnutia navyše vyžadujú súhlas všetkých 32 členských krajín, ktoré sa líšia svojimi bezpečnostnými prioritami aj ochotou podstupovať riziko.

NATO pritom samo nemá právomoc prijímať ekonomické sankcie ani vyhosťovať ruských operatívcov. Takéto opatrenia sú v kompetencii jednotlivých štátov a Európskej únie.

Spojenci síce posilnili ochranu kritickej infraštruktúry, spoluprácu spravodajských služieb a schopnosti reagovať na kybernetické útoky, no podľa autorky nedokázali vytvoriť systém, ktorý by Moskve spôsoboval citeľné náklady za pokračovanie hybridných operácií.

Trumpova administratíva oslabila spoločný postup

Foreign Affairs pripisuje časť zodpovednosti za nedostatočnú reakciu aj politike amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Po návrate do Bieleho domu v roku 2025 Trump sústredil pozornosť predovšetkým na zvýšenie obranných výdavkov členských krajín. Na summite NATO v Haagu sa spojenci zaviazali dosiahnuť do roku 2035 výdavky na obranu vo výške piatich percent hrubého domáceho produktu.

Podľa magazínu však pokračujúci tlak Washingtonu na obranné rozpočty odsunul problematiku ruskej hybridnej vojny do úzadia. Spojenci sa pritom už v roku 2024 dohodli, že na nasledujúcom summite predstavia novú stratégiu voči Rusku. Dokument napokon nevznikol a záverečné vyhlásenie summitu hybridné operácie Moskvy ani nespomenulo.

Trumpova administratíva navyše podľa autorky vysielala protichodné signály.

Po preniknutí ruských dronov do Poľska v septembri 2025 Trump vyhlásil, že „mohlo ísť o omyl“. Poľská vláda s tým dôrazne nesúhlasila.

O niekoľko dní neskôr americký prezident počas tlačovej konferencie s Volodymyrom Zelenským podporil zostreľovanie ruských lietadiel, ktoré narušia vzdušný priestor spojencov. Po objavení dronov v Lipsku však uviedol, že „Putin sa nechystá zaútočiť na územie NATO“.

Takáto nejednotná komunikácia podľa Foreign Affairs oslabuje schopnosť Aliancie odradiť Moskvu od ďalších provokácií.

Sankcie, kybernetické operácie aj zásahy proti ruskej flotile

Autorka článku tvrdí, že NATO musí prestať posudzovať jednotlivé incidenty izolovane a začať reagovať na hybridné útoky ako na súčasť koordinovanej ruskej kampane.

Za nevyhnutný považuje predovšetkým jednoznačný postoj Spojených štátov. Washington by podľa nej mal Moskve jasne oznámiť, že ďalšie útoky budú mať konkrétne následky.

Ako príklad uvádza americký postup z jesene 2022, keď Spojené štáty varovali Rusko pred katastrofálnymi dôsledkami prípadného použitia taktických jadrových zbraní.

Podľa niektorých správ mal podobný účel aj augustový pobyt riaditeľa CIA Johna Ratcliffa v Moskve v roku 2026. Biely dom však návštevu označil za čiastočne rutinnú.

Medzi navrhované opatrenia patria obnovenie amerického plánovania útočných kybernetických a informačných operácií proti Rusku, ktoré minister obrany Pete Hegseth pozastavil v marci 2025, či dôslednejšie zásahy proti ruskej tieňovej flotile.

NATO by podľa autorky mohlo vytvoriť spoločnú databázu podozrivých plavidiel, ktoré používajú falošné registrácie, nemajú poistenie alebo sú spájané s poškodzovaním podmorských káblov. Informácie by následne poskytovalo členským štátom a Európskej únii na účely sankčných opatrení.

Ako možné príklady účinnejšieho postupu uvádza aj francúzske kontroly sankcionovaných ruských tankerov či septembrové zadržanie ruského plavidla Nórskom pri Svalbarde. Tento krok súvisel s odmietnutím Moskvy zaplatiť odškodnenie ukrajinskej energetickej spoločnosti za majetok zabavený na Kryme.

Autorka zároveň navrhuje rozšíriť právomoci najvyššieho veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe aj na námorné operácie. Upozorňuje pritom, že Rusko využíva ozbrojené plavidlá na ochranu tankerov svojej tieňovej flotily vo Fínskom zálive, čo zvyšuje riziko priamej konfrontácie s námornými silami členských štátov.

Odpoveďou na útoky má byť aj väčšia pomoc Ukrajine

Dôležitou súčasťou spoločnej reakcie by podľa Foreign Affairs malo byť zvýšenie vojenskej a ekonomickej podpory Ukrajiny.

Magazín pripomína, že jedným z hlavných cieľov ruských hybridných operácií je narušiť dodávky západnej pomoci Kyjevu. Hoci podpora pokračuje, jej objem sa podľa autorky v porovnaní s prvými mesiacmi vojny výrazne znížil.

Každý ďalší hybridný útok by preto podľa nej mal viesť k posilneniu pomoci Ukrajine. Moskva by tak dostala signál, že sabotáže a zastrašovanie neoslabia odhodlanie spojencov.

Foreign Affairs na záver varuje, že doterajšie ruské hybridné operácie našťastie neviedli ku katastrofe s veľkým počtom obetí. S rastúcou ochotou Vladimira Putina riskovať však podľa autorky narastá aj nebezpečenstvo, že niektorý z ďalších incidentov bude mať tragické následky.

Témy:
NATO
Európa
vojna na Ukrajine
Rusko
Vladimir Putin
Mark Rutte
Moskva
Putinova vojna

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.