Čakáte mesiace na termín? Toto by sa mohlo zmeniť. Lekára by vám mala hľadať poisťovňa

Dostať sa k lekárovi – špecialistovi môže byť na Slovensku poriadna skúška trpezlivosti. Pacient často nevie, kde termín zohnať, ako dlho bude čakať a či napokon nebude musieť za vyšetrením cestovať desiatky či stovky kilometrov. Za práva pacientov sa aktuálne postavil verejný ochranca práv, ktorý navrhuje spôsob, ako tento stav konečne napraviť.  

Pri novinárskych textoch je bežné, že sa začínajú konkrétnym príbehom, aby priblížili problém. V prípade situácie, o ktorej je tento článok, však netreba bežnému Slovákovi problém bližšie predstavovať. Stretol sa s ním totiž takmer každý. Ak má človek vážnejší zdravotný problém a potrebuje špecialistu, musí sa napriek svojim ťažkostiam pustiť do náročnej úlohy – zohnať si termín.

Najprv hľadá ambulancie v okolí, no postupne musí svoje „pátranie“ rozširovať a neraz za lekárom cestovať aj cez pol republiky. To, že termín často nedostane ani v priebehu niekoľkých týždňov, azda ani netreba spomínať.

V slovenskej legislatíve sú totiž stanovené maximálne čakacie lehoty na operačné výkony. Keď sa pacient nedostane včas k ambulantnému špecialistovi, zákon mu nepomôže. Štandardná lehota pri objednávaní k špecialistovi nie je zákonom určená.

Systém, na ktorý sme už roky zvyknutí, by sa teraz mohol zmeniť. S návrhom prišiel verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Ombudsman v rámci pripomienkového konania k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti navrhuje zaviesť do legislatívy právo poistenca na to, aby mu zdravotná poisťovňa zabezpečila konkrétneho lekára, ak ho potrebuje.

Dobrovodský hovorí, že v praxi sa najčastejšie stretáva s podnetmi týkajúcimi sa nedostupnosti zdravotnej starostlivosti. Opísal aj konkrétny prípad: pacient najprv oslovil viaceré ambulancie špecialistov, no žiadna z nich s ním nechcela uzavrieť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

„Pacient následne požiadal o zabezpečenie špecializovanej zdravotnej starostlivosti svoju zdravotnú poisťovňu. Poisťovňa mu poskytla len zoznam lekárov danej špecializácie s odkazom na právo výberu poskytovateľa,“ pokračuje ombudsman. „Občan nemá obchádzať ambulancie špecialistov so zoznamom v rukách. Pacientovi má lekára hľadať zdravotná poisťovňa,“ konštatuje Dobrovodský.

Podnety od občanov nie sú ojedinelé. „Ďalší podávatelia popisujú, že dostanú termín o pol roka až o rok, ale s informáciou, že ak uhradia poplatok, bude im ponúknutý termín v horizonte pár dní či týždňov,“ uvádza ďalší typický príklad Dobrovodský.

„Iná osoba v podaní opisovala, že jej zdravotnícky pracovník povedal, že si má hľadať iného lekára, keďže odmietla zaplatiť poplatok za manažment pacienta. Keď sa obrátila na svoju zdravotnú poisťovňu, tá jej odporučila, aby poplatok zaplatila, pretože iní lekári s týmto zameraním neberú nových pacientov,“ cituje ombudsman ešte jeden podnet.

Takáto situácia podľa neho nie je v poriadku, a preto žiada ministra zdravotníctva, aby posilnil práva pacientov.

Ľahko sa povie, ťažšie sa spraví

Keby sa túto zmenu podarilo presadiť do praxe, išlo by bez pochýb o revolučný krok. Hoci čakacie lehoty na vyšetrenie by pravdepodobne zostali dlhé, pacienti by aspoň boli odbremenení od zbytočného stresu a míňania času na hľadanie lekárov. Aktuálne je loptička na strane rezortu zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas). Ministerstvo teraz posudzuje pripomienky k svojej novele a rozhoduje, či ich zapracuje do finálnej podoby návrhu na zmenu zákona.

„Pripomienku verejného ochrancu práv posudzujeme rovnako ako ostatné, teda odborne a v rokovaní s dotknutými subjektmi s cieľom systémového a udržateľného zlepšenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Výsledok procesu je v tejto fáze predčasné prejudikovať,“ odpísal nám rezort.

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský, ktorý sa venuje zdravotníckemu sektoru, sa na perspektívy Dobrovodského návrhu zatiaľ pozerá skôr skepticky. „Toto patrí do kategórie ‚Ľahko sa povie, ťažšie sa spraví.‘ Súhlasím však, že nárok pacienta by mal byť jasnejšie definovaný aj v oblasti ambulantnej starostlivosti,“ uviedol.

Zdravotné poisťovne majú dnes obmedzené možnosti, ako „donútiť“ ambulantného lekára poskytnúť zdravotnú starostlivosť svojmu poistencovi v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste, pokračuje Vlachynský.

„Zákon umožňuje ambulantnému lekárovi odmietnuť pacienta, ak by ‚prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie‘. V praxi zdravotné poisťovne s trochou snahy lekára zohnať dokážu, ak by však prišlo k plošnému nasadeniu takejto povinnosti, mali by s tým praktický problém,“ predpokladá analytik.

Toho istého názoru sú aj samotní lekári. Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP), ktorý združuje ambulancie špecialistov, v reakcii na návrh píše, že zákon sa síce môže zmeniť, ale v praxi problém nevyrieši. „Nová povinnosť veľmi rýchlo narazí na základný problém slovenského zdravotníctva – nedostatok špecializovaných ambulancií a neúmerné preťaženie existujúcich poskytovateľov. Ak v danom regióne špecialista nie je alebo už nemá voľnú kapacitu, samotný zákonný príkaz zdravotnej poisťovni túto kapacitu nevytvorí,“ zdôrazňuje ZAP v stanovisku.

Návrh podľa ZAP nedáva odpoveď na zásadnú otázku, ako má zdravotná poisťovňa postupovať v prípade, ak potrebného špecialistu objektívne nie je možné zabezpečiť. „Vytvorenie právneho nároku bez súčasného vytvorenia reálnych podmienok na jeho naplnenie môže viesť iba k presúvaniu zodpovednosti medzi pacientom, zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom, nie k zvýšeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti,“ skonštatovali lekári.

Z Asociácie súkromných lekárov (ASL) k tomu doplnili, že dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti je priamo spätá s ekonomickou udržateľnosťou sektora. Ten je podľa stanoviska ASL personálne aj finančne poddimenzovaný.

„Je preto nevyhnutné hovoriť o financovaní zdravotníctva a férovom oceňovaní práce poskytovateľov. Ak systém dlhodobo nevytvára podmienky na ekonomicky udržateľnú prevádzku ambulancií, nemožno sa následne čudovať problémom s ich dostupnosťou,“ poukázali z ASL.

Ekonomická situácia ambulancií však podľa dostupných dát nevyzerá úplne zle. Analýza hospodárenia takmer 7-tisíc súkromných poskytovateľov za rok 2024, ktorú predstavila Penta, ukázala, že ambulantný sektor patril medzi najziskovejšie časti zdravotníctva. Ambulantní poskytovatelia podľa nej vytvorili až 72 percent celkového zisku súkromného sektora pri priemernej marži okolo 33 percent. Pri špecializovaných ambulanciách dosiahla priemerná marža 33,8 percenta.

Treba meniť aj ďalšie zákony

Poisťovne sa k návrhu ombudsmana postavili zdržanlivejšie, avšak aj ony v ňom vidia určité nedostatky. Všetky tri spoločnosti, ktoré u nás poskytujú verejné zdravotné poistenie, zdôraznili, že už teraz vynakladajú maximálne úsilie na zabezpečenie termínov u lekárov – špecialistov pre svojich poistencov.

Zhodujú sa aj v tom, že na situáciu sa treba pozerať komplexnejšie. „Na Slovensku máme jeden z najvyšších počtov návštev u lekára na jedného obyvateľa v porovnaní s inými európskymi krajinami. Aj v dôsledku častých prípadov nadužívania zdravotnej starostlivosti sa tak môže stať, že k zdravotnej starostlivosti sa nedostanú pacienti, ktorí ju skutočne potrebujú,“ poukázal v stanovisku hovorca poisťovne Union.

Poisťovňa Dôvera súhlasí s ombudsmanom v tom, že nie je správne, ak pacient blúdi systémom zdravotnej starostlivosti. Zdôrazňuje však, že súčasná legislatíva tomu nebráni. „Za manažment pacienta je zodpovedný ošetrujúci lekár, ktorý by ho mal v prípade potreby nasmerovať k ďalšiemu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Zároveň si uvedomujeme, že v praxi to tak často nefunguje,“ odpísali z poisťovne.

Poukázali aj na to, že niektoré zmeny, ktoré už boli zavedené a mohli by situáciu zlepšiť, sa do praxe dostávajú veľmi pomaly. „Významnou prekážkou zostáva aj fakt, že elektronický výmenný lístok stále nefunguje v takej miere a kvalite, ako by bolo potrebné,“ uviedla Dôvera v stanovisku.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa ďalej poukazuje na to, že ak by navrhovaná zmena prešla, bolo by potrebné upraviť zákon aj v prípade lekárov, keďže tí majú v súčasnosti právo pacienta odmietnuť. „Pre reálnu zmenu v praxi, aby ju pocítil aj pacient, nestačí len zakotviť do zákona nárok poistenca, ale k úprave by muselo dôjsť aj v časti povinností poskytovateľa,“ skonštatovala v stanovisku pre Pravdu VšZP.

Dodáva, že nemá ani prehľad o tom, ako si jednotlivé ambulancie manažujú pacientov a ich objednávanie. Nemôže teda pacienta poslať ku konkrétnemu lekárovi, pretože nevie, aká je jeho aktuálna vyťaženosť. „Poisťovňa v rámci svojich kompetencií síce sleduje ich produkciu, avšak až na základe vykázanej zdravotnej starostlivosti, to znamená s niekoľkomesačným posunom,“ odpísali z VšZP.

Kým by sa dalo inšpirovať?

Vlachynský z INESS súhlasí, že zavedenie modelu, podľa ktorého by mal každý pacient zaisteného akéhokoľvek špecialistu do stanoveného času, je nerealistické. „A z pohľadu verejného sektora to nie je ani efektívne – napríklad ak niekto nemá akútny problém a potrebuje len preventívnu prehliadku, nie je dôvod tlačiť na nejaký krátky časový limit,“ hovorí analytik.

Neznamená to však, že pacienti by nemali mať väčšiu istotu, že sa k lekárovi vôbec dostanú v primeranej lehote. Vlachynský hovorí, že aj v Európe nájdeme modely, ktoré by mohli slúžiť ako vzor alebo aspoň inšpirácia. Podľa jeho názoru by mali byť na Slovensku stanovené jasné cesty pacienta k špecialistom pre konkrétne situácie a zároveň aj orientačné časové limity.

„Napríklad v Anglicku je stanovený časový limit 62 dní od žiadanky k špecialistovi po začatie liečby pri podozrení na onkologické ochorenie. Cieľom je dosiahnuť tento limit pri 85 percentách pacientov,“ uvádza príklad Vlachynský s tým, že podobné limity majú viaceré, najmä severské štáty.

Poznamenal však, že ani v Anglicku to nefunguje ideálne a stanovené hodnoty sa nie vždy darí dosiahnuť. „Pri neurgentných prípadoch platí limit 18 týždňov od žiadanky po liečbu s dlhodobým cieľom 92 percent pacientov, reálne sa však tento limit dosahuje len pri 65 percentách pacientov,“ približuje.

Vlachynský ďalej zdôraznil, že pri téme dostupnosti špecialistov treba podľa neho začať presnejším popisom problému. „Dnes máme len čisto anekdotické údaje o tom, kto kde koľko čaká na aké vyšetrenie. Nemáme zmerané, pri ktorých špecializáciách je aký nedostatok, nevieme, či je ten nedostatok celonárodný, alebo len lokálny a dá sa vyriešiť dopravou. Nevieme ani, ako dlho sa čaká a koľko je pacientov, ktorí vôbec nedostanú termín,“ upozornil analytik INESS.

Či podobné dáta vôbec existujú, je otázne. Nezbiera ich ministerstvo zdravotníctva, samosprávne kraje ani samotné poisťovne. Pýtali sme sa aj na to, ako často sa pacienti obracajú na zdravotnú poisťovňu so žiadosťou o pomoc pri hľadaní konkrétneho špecialistu. Ani jedna z troch poisťovní nám tieto dáta nevedela poskytnúť.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
zdravotná starostlivosť
Róbert Dobrovodský
Zväz ambulantných poskytovateľov
asociácia súkromných lekárov
zdravotníctvo
poplatky u lekárov
ambulancie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.