Čech ošetroval popálené deti v Gaze: Izraelčania strieľali aj na nás, tá skaza je nepredstaviteľná (rozhovor)

Stanislav Havlíček z Lekárov bez hraníc opisuje, ako v Gaze funguje zdravotníctvo, čo chýba pacientom a ktoré príbehy z misie v roku 2024 mu zostali v pamäti dodnes.  

Aj keď by oficiálne malo platiť prímerie medzi Izraelom a Hamasom, Izrael pokračuje v útokoch na Gazu a násilie pokračuje aj na okupovanom Západnom brehu. Práve tam sa situácia zhoršuje aj v dôsledku násilia izraelských osadníkov.

Tieto udalosti nenechali chladnými ani spojencov Izraela, ktorí jeho kroky kritizovali. Briti dokonca oznámili ďalšie sankcie namierené proti osobám a organizáciám spojeným s násilím izraelských osadníkov, čo opäť zhoršilo jej vzťahy s Izraelom.

Sankcie voči extrémistickým izraelským osadníkom a organizáciám prijala aj Európska únia, hoci členské štáty zostávajú rozdelené v otázke ďalších krokov voči Izraelu.

O tom, aká je dnes situácia v Gaze, sa Aktuality rozprávali s českým lekárnikom Stanislavom Havlíčkom z Lekárov bez hraníc, ktorý tam pôsobil v roku 2024.

Počas svojej misie bol svedkom mnohých, podľa neho nepredstaviteľných situácií. Jednou z nich bol prípad jeho kolegu, ktorého dom – napriek označeniu logom Lekárov bez hraníc – zasiahla strela z tanku. Kolega pri útoku prišiel o manželku aj matku a ďalší členovia jeho rodiny utrpeli vážne zranenia. Na druhý deň napriek tomu prišiel do práce pomáhať ostatným.

Havlíčkovi utkvelo v pamäti aj približne dvojročné dievčatko s rozsiahlymi popáleninami na chrbte. Pri bolestivých preväzoch jej podávali morfín, pričom pre celú poľnú kliniku mali na neurčitý čas posledných päť ampúl.

„A toto si myslím, že nie je to, čo si Európan, či už Čech alebo Slovák, predstaví pod pojmom prímerie.“ Hovorí Havlíček pre Aktuality.

Okrem iného sa v rozhovore dozviete:

• Ako dnes funguje zdravotníctvo v Gaze a prečo ani fungujúca nemocnica nemusí byť schopná poskytnúť plnohodnotnú starostlivosť;
• prečo môže jeden liter motorového oleja rozhodovať o tom, či bude fungovať odsoľovacia stanica zásobujúca ľudí vodou;
• s akými zdravotnými problémami sa stretávajú deti a aké následky môže mať dlhodobá podvýživa;
• čo sa podľa Havlíčka od jeho misie v roku 2024 zmenilo – a prečo napriek prímeriu hovoria tímy Lekárov bez hraníc stále o zranených po streľbe a výbuchoch.

8 fotiek v galérii

Stanislav Havlíček z Lekárov bez hraníc

Zdroj: Stanislav Havlíček

Keď ste boli v Gaze v roku 2024, aká bola vaša úloha? Čo ste tam ako lekárnik Lekárov bez hraníc robili?

V roku 2024 som mal na starosti jeden veľký projekt poskytovania primárnej starostlivosti, najmä pre pacientov, ktorí prakticky zo dňa na deň prišli o zázemie svojich praktických lekárov alebo všeobecne nemocníc. S vojnou a konfliktom sa totiž rozpadol celý systém poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Mali sme na starosti najmä chronických pacientov, ktorí sa nemohli dostať k svojim liekom, a samozrejme aj veľkú skupinu pacientov s akútnymi zdravotnými ťažkosťami – napríklad s bežným prechladnutím u detí či ďalšími chorobami, ktoré sprevádzajú ľudí všade na svete.

Veľkú časť však tvorili aj pacienti s úrazmi alebo komplikáciami spôsobenými útekom či vojnovými udalosťami. Časť našej starostlivosti sme venovali aj popôrodnej starostlivosti. Viedli sme popôrodné oddelenie v nemocnici al-Emiráty, ktorá bola v tom čase jedinou funkčnou pôrodnicou v Gaze.

Aké boli najčastejšie zdravotné problémy Palestínčanov, s ktorými ste sa stretávali? Išlo skôr o zranenia, dehydratáciu, následky hladu alebo iné problémy?

Pre predstavu asi najlepšie poslúži obraz bežnej ambulancie praktického lekára. Keď ju máte vy alebo ktorýkoľvek z čitateľov, chodíte k svojmu lekárovi na preventívne prehliadky, chronickí pacienti si chodia po svoje bežné lieky a ľudia prichádzajú s akútnymi stavmi, či už ide o infekčné ochorenia alebo typické detské choroby.

Toto spektrum sme museli zabezpečovať pre veľkú časť obyvateľov Pásma Gazy. K tomu sa, samozrejme, pridávali sprievodné javy života v utečeneckých táboroch a v stanoch.

V zime, vo februári 2024, sme riešili najmä infekcie horných a dolných dýchacích ciest, predovšetkým u detí, pretože dlhodobo bývali v stanoch. Pridávali sa kožné ochorenia. Bol nedostatok akejkoľvek vody a ešte väčší nedostatok úžitkovej vody a vody na hygienu. Kožné problémy preto boli na dennom poriadku.

Vedľa toho boli, samozrejme, problémy s kvalitou a nedostatkom jedla, počnúc častými hnačkami, vo výsledku aj zápchami. V ďalších mesiacoch sa rozvíjali problémy spôsobené nedostatkom jedla – podvýživa u dospelých a akútna podvýživa u detí.

8 fotiek v galérii

Nemocnica v Al Halou

Zdroj: Lekári bez hraníc

Ako dnes funguje zdravotníctvo v Gaze? Mnohé nemocnice boli poškodené alebo zničené. Ako vyzerá dostupnosť tej úplne základnej zdravotnej starostlivosti?

Z pôvodných 35 nemocníc funguje 14, teda menej než polovica, a žiadna z nich nefunguje na sto percent. Všetky fungujú v nejakom obmedzenom režime.

Zároveň je veľmi zložité zdravotnícke zariadenia zásobovať. To, že fungujú, teda ešte neznamená, že môžu poskytovať plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť.

Okrem zdravotníckeho materiálu chýba ešte niečo zásadnejšie, čo starostlivosť výrazne limituje – základné vybavenie a infraštruktúra. V Gaze nefunguje systematické zásobovanie pitnou vodou.

V uplynulom období- v júni tohto roku sme distribuovali približne 123 miliónov litrov vody pre zhruba 385-tisíc ľudí. Časť sme nakupovali z odsoľovacích staníc, ktoré ešte fungovali, a približne polovicu vyčistenej, odsolenej morskej vody sme dokázali vyprodukovať v našej odsoľovacej stanici.

Lenže do Gazy sa nedostávajú ani základné veci. Ako extrémny príklad závislosti od jednotlivých komodít môžem uviesť motorový olej. Elektrinu vyrábame pomocou dieslových generátorov a tieto motory potrebujú aj ďalšie prevádzkové kvapaliny, medzi nimi motorový olej.

Jeho cena sa v poslednom období v Pásme Gazy vyšplhala až na vyše 1000 eur za liter. Je extrémne drahý, pretože je ho extrémny nedostatok. Bez neho však motory nemôžu bežať.