Celú hranicu dokážu zamínovať do 48 hodín. Poľsko s podporou NATO mení územie na zónu smrti

Tisíce betónových protitankových prekážok, zákopy, ostnatý drôt či pripravované mínové polia menia poľskú hranicu s ruskou Kaliningradskou oblasťou. Poľsko spolu so spojencami z NATO pokračuje v budovaní rozsiahleho systému opevnení známeho ako Východný štít, ktorého úlohou je odradiť Rusko od prípadného útoku.  

Poľskí a nemeckí vojaci pracovali päť týždňov na hranici, kde kopali zákopy, rozmiestňovali ostnatý drôt a vytvárali dlhé línie betónových protitankových prekážok prezývaných „ježkovia“. Sú navrhnuté tak, aby spomalili alebo zastavili postup obrnených vozidiel.

Práce sú súčasťou programu Východný štít, ktorý Poľsko spustilo v roku 2024 s cieľom zabezpečiť svoje, a tým aj aliančné hranice s Ruskom a Bieloruskom. Projekt okrem fyzických opevnení zahŕňa sklady vojenského materiálu, prieskumné systémy a zariadenia určené na obranu proti dronom.

Zabezpečenie približne 210 kilometrov dlhej hranice s Ruskom sa pre Varšavu stalo jednou z priorít. Poľsko patrí medzi krajiny NATO s najvyššími výdavkami na obranu, na ktorú vynakladá približne päť percent hrubého domáceho produktu. Podľa ministra obrany Wladyslawa Kosiniaka-Kamysza bolo na Východný štít vyčlenených približne desať miliárd eur.

„Dnes, práve teraz, je čas uzavrieť tieto medzery,“ povedal nemecký major Martin pri návšteve generálov na hranici. Podľa ďalšieho nemeckého vojaka Jakoba predstavovalo budovanie opevnení „obrovskú logistickú výzvu“.

Súčasťou obrany má byť aj samotný terén. Bývalé močaristé oblasti, ktoré po dažďoch zostávajú rozbahnené, predstavujú prirodzenú prekážku pre vojenskú techniku. Poľská armáda chce prírodné bariéry kombinovať s opevneniami a modernými vojenskými technológiami.

Na druhej strane hranice leží silne militarizovaná Kaliningradská oblasť. Ruská exkláva medzi Poľskom, Litvou a Baltským morom je základňou ruskej Baltskej flotily a nachádzajú sa tam bojové lietadlá či raketové systémy Iskander schopné zasiahnuť ciele v Európe. Baltská flotila tam naposledy v júni uskutočnila vojenské cvičenia.

„Zabezpečíme viac ako 200 kilometrov poľskej hranice na najcitlivejších miestach, ktoré sú dôležité pre vedenie prípadnej obrannej operácie,“ povedal námestník ministra obrany Cezary Tomczyk. Východný štít označil za „viacvrstvový systém“.

Poľsko zároveň nakupuje niekoľko stotisíc mín, ktoré chce mať pripravené pre prípad vojenského konfliktu. „Poľské ozbrojené sily dokážu zamínovať celú východnú a severnú hranicu Poľskej republiky do 48 hodín,“ vyhlásil Tomczyk.

Na budovaní obrany sa čoraz výraznejšie podieľajú spojenci. Prítomnosť nemeckých vojakov síce vyvoláva odpor časti poľskej konzervatívno-nacionalistickej opozície, Varšava a Berlín však zdôrazňujú, že vojenská spolupráca je nevyhnutná na zabezpečenie regiónu. Obe krajiny v júni podpísali dohodu o posilnenej spolupráci v oblasti vojenskej mobility, logistiky, bezpečnosti Baltského mora a kybernetickej bezpečnosti.

Nemeckí vojaci majú Poľsku pri budovaní Východného štítu pomáhať od polovice tohto roka až do konca roka 2027. Od októbra sa k zabezpečovaniu hraníc majú pridať aj francúzski a poľskí vojaci spolu s príslušníkmi americkej armády a britskými jednotkami.

„Ako Nemecko a Poľsko sme NATO, sme priatelia a sme spojenci,“ povedal generálmajor Tilo Maedler z Bundeswehru. Poľský generálporučík Stanislaw Czosnek považuje spoluprácu oboch krajín za nevyhnutnú pre „dlhodobú stabilitu a bezpečnosť v regióne“.

Témy:
Poľsko
Rusko
vojna na Ukrajine
NATO

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.