Ceny u stomatológov letia nahor. Za ktoré zákroky si priplatíte najviac?
obchodnyregister
2026.06.10.
Zubári opäť zdražujú. Ktoré zákroky stoja viac?
Za posledných päť rokov ceny ambulantných stomatologických služieb len rástli a výnimkou nebol ani vlaňajšok. Štatistický úrad Slovenskej republiky zaznamenal minulý rok 8,5-percentný nárast. Ak sa pozrieme hlbšie do histórie, najdynamickejšia zmena prišla v roku 2023, keď stúpli takmer o pätinu.
Podľa dát, ktoré Pravde poskytol úrad, to nevyzerá na pokles ani do budúcnosti. Údaje za prvé štyri mesiace 2026 ukazujú, že pacienti budú musieť siahnuť hlbšie do peňaženiek aj tento rok. Medziročný nárast predstavoval v apríli 10,1 percenta. Čo je za vyššími sumami, ktoré investujeme do zdravého chrupu?
Prezident Slovenskej komory zubných lekárov Igor Moravčík svojich kolegov bráni. Za drahšími zákrokmi nie je svojvôľa zubárov, ale rastúce náklady ambulancií. Neustále sa zvyšujú ceny materiálov, energií, nájmov, ale aj mzdy, servis prístrojov, dezinfekcie či moderné technológie. Ďalším faktorom sú podľa neho úhrady zo zdravotných poisťovní, ktoré už dlhodobo nepokrývajú reálne náklady na viaceré výkony. Rozdiel sa potom premieta do doplatkov pacienta.
Za ktoré výkony platíme viac
Najciteľnejšie zdražovanie Moravčík vníma pri výkonoch, ktoré sú náročné na čas, materiál, technológiu a odbornosť. „Ide najmä o endodontické ošetrenia koreňových kanálikov, protetické práce, implantologické výkony, estetickú stomatológiu a výkony spojené s prácou zubnej techniky alebo digitálnymi technológiami,“ priblížil.
Pri týchto výkonoch vstupuje do cenotvorby viacero faktorov, ktoré človek v kresle bezprostredne nemusí vnímať. Či už je to kvalita materiálov, prístrojové vybavenie, sterilizácia, ale aj čas lekára a jeho tímu či cena práce zubnej techniky. „Pacient často vidí iba finálnu cenu, ale nevidí celý reťazec nákladov, ktorý za tým stojí,“ poukázal.
Foto: Henrieta Mihalková
Ak sa pozrieme na konkrétne položky, s ktorými zubári pracujú, najviac rástli náklady na jednorazové pomôcky, stomatologické materiály, dezinfekciu, sterilizáciu a energie. Netreba zabúdať ani na mzdy personálu. Moravčík hovorí, že významne zdraželi aj technológie, softvér a zabezpečenie zákonných povinností ambulancií.
„Zubné lekárstvo je mimoriadne materiálovo a technologicky náročný odbor. Každá zubná ambulancia musí spĺňať prísne hygienické a bezpečnostné pravidlá. To je správne, pretože ide o zdravie pacienta. Zároveň však treba otvorene povedať, že tieto pravidlá majú svoju cenu,“ ozrejmil.
Rast nákladov zasiahol celé Slovensko, netýka sa len majetnejších oblastí. Materiály, energie či servis prístrojov hranice katastrov nepoznajú. Ambulancia v menšom meste nakupuje podľa Moravčíka materiál za rovnaké ceny ako ambulancia v tom väčšom. Regionálne rozdiely však existujú, a to v kúpyschopnosti obyvateľstva, v nákladoch na mzdy, nájomné a v dostupnosti materiálu.
„Preto môžu byť rozdiely medzi regiónmi v konečných cenách, ale základný problém je celoslovenský: reálne náklady na poskytovanie modernej zubnej starostlivosti rastú rýchlejšie ako verejné úhrady,“ podotkol Moravčík.
Odklad nikdy neznamená úsporu
Sadnúť si zubárovi do kresla nie je pre každého samozrejmosť. Šéf zubnej komory vníma, že mnohí pacienti zvažujú svoje finančné možnosti a odkladajú najmä ošetrenia po zistení kazu, zápalu, no aj vtedy, keď potrebujú protézu.
Obavy pacientov o účty za zubára potvrdila Pravde aj prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová. „Preventívna prehliadka u zubného lekára je síce hradená z verejného zdravotného poistenia, ale pacienti často neuvažujú iba o samotnej preventívke. Boja sa toho, čo príde po nej, potreba urobiť plomby, dentálnu hygienu, alebo nebodaj väčší zákrok,“ uviedla pre Pravdu.
Najlacnejšia forma starostlivosti o chrup je pritom prevencia. „Odložené ošetrenie je takmer vždy zdravotne aj finančne náročnejšie. Malý kaz sa dá ošetriť jednoduchšie ako zub s poškodeným nervom a zápal, ktorý sa nerieši, môže skončiť stratou zuba,“ upozornil Moravčík.
Z pohľadu pacienta je vypustenie prehliadky podľa Lévyovej najnebezpečnejší moment. Pri zuboch totiž platí, že odklad takmer nikdy neznamená úsporu, ale drahší zákrok neskôr. „Treba však povedať aj druhú vec. Samotná preventívna prehliadka má byť pre pacienta dostupná a hradená zo zdrojov zdravotného poistenia. Ak pacienti preventívku odkladajú pre obavu z cien, je to signál, že systém potrebuje dostupnejšiu následnú liečbu,“ poukázala.
Čítajte viac Slováci našli liek na vysoké ceny zubárov: Za lacnejšími zákrokmi jazdia do Srbska. Koľko ich stojí implantát či strojček? Prekážkou môže byť aj 50 eur
Lévyová hovorí, že zubné lekárstvo je najviac zasiahnuté tým, že v stomatológii je dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti už roky naviazaná na priame platby pacientov. A to pri nízkych úhradách výkonov a materiálov z verejného zdravotného poistenia.
„Sú domácnosti s nízkym príjmom, seniori, osamelí rodičia, rodiny s viacerými deťmi, ľudia so zdravotným znevýhodnením, chronicky chorí pacienti a ľudia v regiónoch, kde je horšia dostupnosť zmluvných zubných lekárov, pretože mnohým sa neoplatí uzatvárať zmluvy s poisťovňami. Pre pacientov s nízkym príjmom môže byť aj suma, ktorá sa zdá časti verejnosti zvládnuteľná, či už 50 alebo 100 eur, reálnou prekážkou,“ objasnila.
Pacient má síce formálne nárok na zubnú starostlivosť v rozsahu verejného poistenia, ale krytie je pomerne nízke. V praxi tak preto podľa nej neplatí, že každý si vie bez problémov dovoliť zaplatiť všetko, čo pri zubárovi potrebuje.
„Zubné ošetrenie sa často nedá plánovať ako bežný nákup. Bolesť príde naraz, zákrok treba zaplatiť rýchlo, nie vždy je stomatologická pohotovosť optimálnym riešením, a pacient nemá vždy priestor porovnávať ceny alebo čakať. Práve tu sa ukazuje sociálny rozmer stomatológie, zuby nie sú estetický luxus, ale súčasť zdravia, dôstojnosti a schopnosti normálne fungovať v práci, v škole aj v každodennom živote,“ priblížila.
Moravčík hovorí, že finančným limitom domácností rozumie. Práve preto je podľa neho nevyhnutné, aby systém viac podporoval prevenciu a včasné ošetrenie. Stabilizácii cien by podľa neho pomohli najmä „reálne úhrady“ zo zdravotného poistenia, ktoré by zodpovedali skutočným nákladom ambulancií.
Budú zubári lacnejší?
Lévyová si myslí, že označovať zubára za luxus pre všetkých by nebolo presné. Pre časť pacientov sa však už dnes niektoré zákroky dostávajú do kategórie „odložím, lebo na to teraz nemám“. Ak budú ceny rásť rýchlejšie ako schopnosť domácností ich platiť, riziko zhoršenia ústneho zdravia je podľa nej reálne. „Najmä pri ľuďoch, ktorí už dnes žijú od výplaty k výplate alebo majú viac zdravotných výdavkov naraz,“ myslí si.
Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský pokles cien nepredpokladá. „Počet zubných lekárov dlhodobo pomaličky rastie (z 2633 v roku 2009 na 2966 v roku 2024), ale zároveň stúpa dopyt pacientov vzhľadom k rastúcemu veku, aj rastúcim nárokom na kvalitu chrupu,“ skonštatoval.
Nárast 8,5 percenta nepovažuje za nič zvláštne. „Nepoznám detailné dôvody, ale už len všeobecná inflácia v ekonomike bola v roku 2025 na úrovni štyri percentá a rast nominálnych miezd (nie lekárov, všeobecne všetkých miezd) v ekonomike o 6,3 percenta, takže číslo 8,5 percenta nepovažujem za nejakú zaujímavú anomáliu,“ ozrejmil.
Prepad cien u zubárov Moravčík neočakáva. Znížili by sa iba vtedy, ak by výrazne klesli vstupné náklady alebo ak by na ne poisťovne prispievali viac. „Zubní lekári nemôžu poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť za ceny, ktoré nepokrývajú náklady. To by viedlo k znižovaniu kvality, odkladu investícií, nedostatku personálu a v konečnom dôsledku k horšej dostupnosti starostlivosti pre pacienta,“ uzavrel.
Nemôže to stáť na benefitoch
Zubné benefity poisťovní Lévyová vníma ako dobrý doplnok, ale nemali by byť piliermi systému. Príspevok na dentálnu hygienu alebo časť detského ošetrenia môže pomôcť, ale nenahrádza dostupnú starostlivosť hradenú z poistenia.
„Dnes je problém najmä v tom, že benefity sa líšia podľa zdravotnej poisťovne, majú rôzne limity, podmienky a často pokrývajú iba časť reálnych nákladov. Pacient môže mať problém sa v tom zorientovať. Navyše, pacient v zdravotníctve nemá byť odkázaný na to, či sa v danom roku benefit zavedie, zmení alebo obmedzí,“ pokračovala.
Dáta Svetovej zdravotníckej organizácie však podľa nej ukazujú, že dostupnosť zubnej starostlivosti na Slovensku nie je v európskom porovnaní najhoršia. Napriek tomu je cena výkonov hlavnou bariérou prístupu a výdavky na zuby predstavujú pre domácnosti významnú záťaž. „V roku 2023 podľa WHO zažilo katastrofické výdavky na zdravie približne 4,4 % domácností na Slovensku a pri domácnostiach s nízkym príjmom patrila zubná starostlivosť medzi hlavné zdroje tejto záťaže,“ dodala.