Česko prišlo o legendu botaniky. Václav Větvička zasvätil život stromom

Vo veku 88 rokov zomrel český botanik, spisovateľ a popularizátor prírodných vied Václav Větvička. Verejnosť ho poznala nielen ako odborníka na rastliny, ale aj ako rozhlasového rozprávača, autora desiatok kníh a človeka, ktorý sa významne pričinil o obnovu českého Dňa stromov.  

Větvička zomrel v noci na štvrtok v Hamzovej liečebni v meste Luže-Košumberk na Chrudimsku. Informáciu priniesol Chrudimský deník a ČTK ju následne potvrdil botanikov syn Ivan.

S areálom liečebne bol Větvička spojený takmer tri desaťročia. Pôsobil ako odborný poradca tamojšieho arboréta, pomáhal pri jeho rozvoji a podieľal sa na výsadbe nových drevín. Návštevníkom o parku pravidelne prednášal a zúčastňoval sa aj na tradičných podujatiach, pri ktorých sa arborétum na jar symbolicky otváralo a na jeseň zamykalo.

Riaditeľ Hamzovej liečebne Václav Volejník uviedol, že zariadenie si Větvičkovu pamiatku pripomenie počas jesenného zamykania arboréta. O konkrétnej podobe poslednej rozlúčky má rozhodnúť rodina.

O mieste, ktoré sa preňho stalo osobne dôležitým, napísal aj knihu Procházky Hamzovým arboretem. V jej predslove pripomenul, že do Luže dochádzal od konca 90. rokov ako konzultant parku.

„Toto miesto je mi milé,“ napísal o areáli pod zrúcaninou hradu Košumberk a pútnickým kostolom na Chlumku.

Botanická záhrada ako vizitka univerzity

Václav Větvička sa narodil 13. januára 1938. Profesijnú dráhu začal v Botanickom ústave Československej akadémie vied v Průhoniciach. Neskôr viedol pokusnú a aklimatizačnú stanicu v Černoliciach a pôsobil aj v Průhonickom parku.

Jedno z jeho najvýznamnejších pracovných období sa spája s Botanickou záhradou Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity Na Slupi. Na jej čele stál v rokoch 1992 až 2007.

Počas pätnástich rokov sa usiloval záhradu zmodernizovať a zároveň jej vrátiť historický charakter. Zmenami prešli vonkajšie priestory, pribudli oddychové plochy a Větvička sa významne podieľal na príprave nových skleníkov pre tropické a subtropické rastliny, vybudovaných na prelome tisícročí.

Pri svojej práci sa riadil myšlienkou, že „botanická záhrada je zelenou vizitkou Karlovej univerzity“.

Po odchode z funkcie pokračoval v starostlivosti o historickú zeleň. V rokoch 2007 až 2020 viedol zámocký park v Štiříne.

O rastlinách rozprával ako o ľudských príbehoch

Větvička sa zaradil medzi najznámejších českých popularizátorov botaniky. Odborné poznatky dokázal podávať zrozumiteľne a s rozprávačským talentom, vďaka čomu oslovoval aj ľudí bez prírodovedného vzdelania.

Napísal viac než tri desiatky vlastných kníh a podieľal sa aj na prekladových publikáciách. Podľa jeho rodiny presiahol náklad jeho diel 1,5 milióna výtlačkov. Medzi úspešné tituly patrila publikácia Stromy a keře, ktorá vyšla vo viacerých krajinách a dočkala sa desiatok vydaní.

Dlhé roky spolupracoval aj s Českým rozhlasom. Jeho pravidelné ranné úvahy neskôr vyšli knižne napríklad pod názvami Moje květinová dobrá jitra, Moje vzpomínková dobrá jitra a Moje růžová dobrá jitra.

Botanika v jeho podaní nebola iba súborom latinských názvov a odborných poučiek. Rastliny spájal s históriou, kultúrou, cestovaním aj osobnými spomienkami. Verejnosti pomáhal tiež prostredníctvom odbornej poradne.

Jeho znalosti využívalo aj Toxikologické informačné stredisko Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe, pre ktoré pracoval ako konzultant. Zapájal sa tiež do ochrany významných stromov a alejí.

Návrat Dňa stromov

Větvičkovo meno sa spája aj s obnovením tradície Dňa stromov v Česku. Na prelome tisícročí patril spolu s drevorezbárom Martinom Patřičným a ďalšími osobnosťami medzi iniciátorov novodobých osláv.

Za český Deň stromov bol vybraný 20. október. Jesenný dátum zodpovedá obdobiu, ktoré je v miestnych podmienkach vhodné na vysádzanie drevín.

Za popularizáciu vedy dostal Větvička v roku 2004 Medailu Vojtěcha Náprstka, udeľovanú Akadémiou vied Českej republiky. Prezident Miloš Zeman mu v roku 2018 odovzdal Medailu Za zásluhy I. stupňa. O rok neskôr získal aj Cenu predsedu Rady pre výskum, vývoj a inovácie.

Václav Větvička po sebe nezanechal iba odborné práce a knihy. Jeho stopa zostáva v botanických záhradách, parkoch a arborétach, o ktoré sa staral, aj v stromoch, pri ktorých výsadbe pomáhal.

Predovšetkým však dokázal veľkému množstvu ľudí ukázať, že rastliny nie sú iba nehybnou kulisou ľudského života. Sú nositeľmi pamäti krajiny a príbehov, ktoré môžu pokračovať aj po odchode človeka.

Témy:
botanik

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.