Chmelár bije na poplach: Ak sa Slovensko nezmení, spoločnosť zanikne. Vláda sa háda s NKÚ a problémy zametá pod koberec

Slovenská spoločnosť bola rozdelená prakticky počas celej svojej histórie, súčasná polarizácia však podľa historika a politického analytika Eduarda Chmelára prerástla do nebezpečnej osobnej roviny. Politické konflikty už netrhajú iba verejnú diskusiu, ale aj rodiny a priateľstvá. Za vážny problém považuje aj spor vlády s Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ), v ktorom podľa neho strácajú obe strany zo zreteľa podstatu kontrolných zistení.  

Chmelár v relácii ta3 Téma upozornil, že polarizácia je prirodzenou súčasťou demokracie. Každé voľby podľa neho spoločnosť rozdeľujú, problém však vzniká vtedy, keď sa vecný konflikt zmení na osobnú nevraživosť.

„Konflikt, keď je postavený na polemike alebo boji za nejakú vec, je úplne v poriadku. Problém je, keď to prechádza do osobnej roviny a najmä keď to trhá rodiny a priateľstvá,“ povedal.

Rozdelenie slovenskej spoločnosti podľa neho nie je novým javom. Pripomenul historické spory o podobu spisovného jazyka, zotrvanie v Uhorsku, vznik Československa, autonómiu, federáciu či samostatný štát. Slováci sa podľa Chmelára nedokázali zjednotiť ani pri pohľade na najvýznamnejšie udalosti svojich dejín.

„My sme sa vždy správali, akoby tu neexistovala jedna spoločnosť, jeden národ, ale dva subnacionálne celky. Rozdeľovalo nás všetko,“ uviedol.

Za jednu z mála udalostí, pri ktorých podľa neho vznikla zhoda naprieč politickými a ideovými prúdmi, označil Martinskú deklaráciu. Čiastočnú jednotu sa podľa neho podarilo dosiahnuť aj pri kodifikácii spisovného jazyka.

Slovensku však podľa Chmelára chýba spoločný cieľ, ku ktorému by sa mohla spoločnosť upnúť. Posledným takýmto veľkým cieľom bol podľa neho vstup do Európskej únie.

„Od vstupu do Európskej únie sme stratili orientáciu a sme v bludnom kruhu osobných šarvátok, ktoré nemajú reálny obsah,“ vyhlásil.

Politická diskusia sa zmenila na osobné útoky

Za jeden z hlavných problémov považuje kolaps racionálnej verejnej diskusie. Politické tábory si podľa neho zamieňajú kritiku s útokom a hnev s nenávisťou.

„Hnev voči nespravodlivosti je prirodzená vec. Nenávisť sa však vzťahuje na osobný postoj k človeku alebo skupine obyvateľstva. Treba medzi tým rozlišovať,“ povedal.

Pokusy o zmierenie spoločnosti podľa neho zlyhávajú, pretože sú postavené najmä na morálnych výzvach. Ako príklad uviedol situáciu po atentáte na premiéra Roberta Fica. Výzvy na upokojenie podľa neho rýchlo vyprchali a jednotlivé tábory začali zodpovednosť za vyhrotenú atmosféru prenášať jeden na druhý.

„Nemôžeme sa posunúť tým, že si iba povieme, ako sa máme k sebe správať. Toto si vyžaduje dlhší proces a zmenu aj vo výchove,“ uviedol.

Súčasťou riešenia by podľa neho mala byť výchova ku kultúre mieru a nenásilnej komunikácii. Nejde pritom iba o odmietanie vojny, ale aj o spôsob verejnej komunikácie, občiansku participáciu či riešenie konfliktov.

„My nevieme komunikovať. A toto určite nevyriešia politici, pretože tí nie sú našimi vzormi v tom, ako sa správať,“ skonštatoval.

Verejne činné osoby však podľa neho výrazne ovplyvňujú správanie svojich priaznivcov. Keď politik označí ľudí urážlivým výrazom, jeho podporovatelia podľa Chmelára veľmi rýchlo preberú rovnaký slovník.

Na zmiernenie polarizácie preto považuje za nevyhnutné nájsť spoločenský cieľ a zároveň zaviesť výchovu k nenásilnej komunikácii už od útleho veku.

Rovnaké pravidlá pre všetkých

Chmelár odmietol tvrdenie, že parlament je iba zrkadlom spoločnosti. Slovenská spoločnosť podľa neho nie je taká zlá ako časť ľudí, ktorých verejnosť označuje za politickú elitu.

„V niektorých prípadoch je to vysoko subštandardná spoločenská trieda,“ povedal.

Politici sa podľa neho príliš sústreďujú na získavanie politických bodov a nedokážu presadzovať témy, ktoré momentálne nie sú medzi voličmi populárne. Ako príklad uviedol školstvo, ktoré sa síce dlhodobo označuje za problém, no v prieskumoch nepatrí medzi hlavné priority obyvateľov.

Základom zmeny podľa neho nie je politické zmierenie, ktoré považuje za nereálne, ale zavedenie rovnakých pravidiel pre všetkých.

„Každý postupuje spôsobom: je to síce darebák, ale je to náš darebák. Každý si vo svojej bubline chráni toho svojho. Spoločnosť sa nemôže posunúť dopredu, ak nezmeníme túto politickú kultúru,“ upozornil.

Slovensko sa podľa neho nachádza v permanentnej kríze, ktorá sa nekončí ani po voľbách. Ak sa historická rozpoltenosť nebude riešiť, následky môžu byť vážne.

„Ak s tým nebudeme nič robiť, spoločnosť zanikne. A keď zanikne spoločnosť, ohrozený je aj štát ako taký,“ vyhlásil.

Správy NKÚ sú podľa neho vecné, rétorika predsedu politická

V druhej časti diskusie sa Chmelár venoval konfliktu vlády s Najvyšším kontrolným úradom a jeho predsedom Ľubomírom Andrassym. Zdôraznil, že sa v minulosti opakovane zastával nezávislých štátnych inštitúcií a vládu varoval pred zbytočnými útokmi na ne.

NKÚ podľa neho nemožno stotožňovať iba s jeho predsedom. Úrad tvoria stovky zamestnancov a kontrolórov, ktorých práca je založená na podrobných a zdokumentovaných zisteniach.

„Nie sú to vycucané demagogické statusy. Je to výsledok podrobnej práce,“ povedal.

Kontrolné správy podľa neho obsahujú objektívne, racionálne a vecné zistenia, ktoré nemožno spochybňovať iba pre konflikt medzi predsedom úradu a vládou. Kriticky sa však vyjadril k Andrassyho slovníku, najmä k výrazom ako „eurofondová mafia“ či označovaniu vlády za najneschopnejšiu a najnekompetentnejšiu.

„Jeho rétorika je naozaj politická. Pokiaľ však ide o výsledky, nehádžme to do jedného vreca. Jednotlivé správy sú objektívne, racionálne a vecné,“ zdôraznil.

Andrassy podľa Chmelára vyšiel z politiky a nikdy sa úplne neuspokojil s postavením štátneho úradníka. Pokiaľ má politické ambície, považuje ich za legitímne, nesmie však podľa neho využívať prácu úradu na budovanie vlastnej politickej pozície.

Konflikt podľa Chmelára vyhovuje vláde aj predsedovi NKÚ. Vláda môže spochybňovať výsledky kontrol poukazovaním na politickú rétoriku predsedu úradu, Andrassymu zase spor s vládou vytvára pozíciu jej výrazného protivníka.

„Obe strany na tom môžu zbierať body. Ten, kto na tom stráca, je samotný Najvyšší kontrolný úrad,“ skonštatoval.

Video

Andrassy: NKÚ preveril proces darovania a postup vlády

V zdravotníctve štát podľa NKÚ rezignoval na verejný záujem

Ako príklad závažných zistení NKÚ uviedol správu o zdravotníctve, podľa ktorej štát rezignoval na ochranu verejného záujmu. Takéto konštatovanie by podľa Chmelára malo v spoločnosti vyvolať poplach.

Problémy slovenského zdravotníctva však podľa neho nevznikli počas súčasnej vlády. Ich začiatok spája s reformami z rokov 2003 a 2004, keď sa zdravotné poisťovne zmenili na akciové spoločnosti a zdravotníctvo sa otvorilo tvorbe zisku.

Za problém nepovažuje iba objem peňazí, ale najmä nedostatočnú kontrolu nad tým, kam finančné prostriedky smerujú.

„Vláda už ani nevie, kam tie peniaze idú, a nemá kontrolu nad ich využívaním. Preto správa konštatuje, že štát rezignoval na verejný záujem v zdravotníctve,“ uviedol.

Kritizoval aj premiérovo tvrdenie, že pacientovi je jedno, či vstúpi do štátnej alebo súkromnej nemocnice. Podľa Chmelára medzi nimi rozdiel existuje najmä v rozsahu vyberaných poplatkov.

Vláda by podľa neho nemala závažné problémy prehliadať iba preto, že čelí útokom opozície. Mala by vyvodiť zodpovednosť voči ľuďom, ktorí za zlyhania zodpovedajú.

„Riešením nie je tutlať problémy. Riešením je odvolať ľudí, ktorí sú za to zodpovední, prípadne ich potrestať a problém vyriešiť,“ povedal.

Správu Európskej komisie označil za tendenčnú

Chmelár sa čiastočne zastal premiéra aj pri jeho kritike správy Európskej komisie o stave právneho štátu. Dokument sa podľa neho opiera o články niektorých médií a o vyjadrenia politicky orientovaných mimovládnych organizácií.

Za neobjektívne označil aj tvrdenie, že verejnoprávna televízia je pod dominantnou kontrolou vlády. Podľa neho sa v spravodajstve a publicistike STVR pravidelne objavujú predstavitelia opozičného tábora.

„Keby som mal byť veľmi zjednodušujúci, poviem, že STVR sa v spravodajstve a publicistike správa ako opozičná televízia,“ vyhlásil.

Správa Európskej komisie sa mu preto javí ako tendenčná a napísaná jazykom opozície, nie odborným jazykom s potrebným odstupom.

„My v tejto spoločnosti strašne potrebujeme nadhľad. Nadhľad je to, čo túto spoločnosť zachráni, pretože sa tu príliš preháňa a máme skreslený obraz o Slovensku,“ uzavrel Chmelár.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Eduard Chmelár

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.